Poklady starobylej Lýkie

Publikované : 05.08.2015 | Komentárov: 0 | Zobrazení: 2562

Dnešné Turecko je krajinou nesmierneho historického významu. Nachádzame tu niekoľko starovekých historických oblastí, z ktorých medzi významnejšie patrila starobylá Lýkia ležiaca na juhu krajiny. Lýkiu poznali Egypťania, Chetiti, achajmenovskí Peržania, ale aj Macedónci, ktorí do nej priviali éru helenizmu, a za cisára Klaudia si ju Rimania pripojili k svojej provincii. Ako vyzerajú niektoré z najdôležitejších miest niekdajšej starovekej Lýkie dnes?

 

Patara

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

1. Patara

Ruiny starovekého lýkijského mesta Patara sa rozprestierajú neďaleko maličkej dediny menom Gelemiş. Strabón uvádza, že mesto bolo pomenované podľa Patarusa, syna Apolóna a nymfy Lýkie. Patara vošla do dejín ako slávna veštiareň. Dokonca súperila s najznámejšou veštiarňou v gréckych Delfách, no, žiaľ, patarské proroctvá sa nám nezachovali tak ako delfské. Dnes sú z Patary zachované len ruiny, ale svojho času patrilo k najdôležitejším mestám Lýkie. Založili ho niekedy v 5. storočí pred Kr., ale z jeho histórie sú známe až udalosti v roku 333 pred Kr., keď sa vzdalo Alexandrovi Veľkému. Po jeho smrti mu vládli Ptolemajovci, neskôr Antiochos III. až sa napokon stalo súčasťou mocnej Rímskej ríše. Ruiny Patary sa roztrúsené na viacerých miestach, medzi najpôsobivejšie časti patrí agora so svojím stĺporadím.

 


 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

2. Patara

Najviac stavieb, ktoré dnes môže návštevník v Patare vidieť, pochádza z rímskej epochy. Medzi ruinami vyniká monumentálna kamenná brána s tromi prechodmi. Postavili ju v roku 100 po Kr. na popud guvernéra Lýkie a Pamfýlie menom Mettius Modestus. Kedysi ju zdobili busty guvernéra a jeho rodiny, ale tie sa stratili v toku dejín. Na severnej strane nesie brána nápis, že ju postavili pre „ľudí Patary, metropoly lýkijského národa“.

 


 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

3. Patara

Neďaleko niekdajšej akropoly obohnanej helenistickými a byzantskými hradbami ležia zvyšky Apolónovho chrámu, ale aj Vespasiánových kúpeľov či baziliky. Pod menším vŕškom stoja ruiny rímskeho divadla. Hoci sa na jeho kamenných stenách objavujú nápisy hovoriace o tom, že pochádza z 2. storočia, pravdou je, že mohlo byť postavené o niečo skôr. V 2. storočí však prešlo rekonštrukciou, ktorú viedol Quintus Velius Titianus za vlády cisára Antonia Pia. Pár stoviek metrov odtiaľto stál významný prístav, ktorý bol významným obchodným centrom. Zastavili sa tu aj sv. Pavol a sv. Lukáš na ceste z Milétu do Jeruzalema. Nielen s nimi sa spája staroveká Patara, v roku 270 sa tu narodil Mikuláš z Myry, ktorý sa neskôr stal kresťanským svätcom.

 


 

Xanthos

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

1. Xanthos

To, čo zo staroveku prežilo z mesta Xanthos, dnes leží neďaleko súčasného mestečka Kinik. Podľa mnohých je zabudnutý svet Xanthosu najpôsobivejšími ruinami celej niekdajšej Lýkie. Mesto ležalo pod prírodným pahorkom, na ktorom sa rozprestierala akropola, no srdce mesta bilo dole v oblasti agory, kde stál aj chrám bohyne Artemis a divadlo. Lýkia a rovnomenná rieka Xanthos sa spomínajú už v bájnej Iliade. V roku 540 pred Kr. sa tu zastavil perzský generál Harpagus a Xanthos bojoval do posledného muža – svoje ženy, deti, otrokov či majetok ukryli na akropole, kde ich radšej upálili, ako vydali do rúk nepriateľovi. Xanthos padol, ale neskôr sa sem vrátilo 80 rodín, ktoré v čase bitky neboli vo svojich domovoch a vďaka nim mesto opäť ožilo. Medzi najvýraznejšie pamiatky dnes patria dva kamenné stĺpy s hrobkami. Na jednom z nich stojí typický príklad lýkijskej hrobky z 3. storočia pred Kr. a hneď vedľa stála Hrobka harpije z 5. storočia pred Kr., ktorá sa dnes nachádza v Britskom múzeu v Londýne.

 


 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

2. Xanthos

Centrom starovekého života bola agora, na ktorej v priebehu 2. storočia pribudlo rímske divadlo. Na jej stavbu prispel 30 000 denármi boháč Opramoas z Rhodiapolu a vďaka jeho príspevku divadlo dokončili. Rimania sa v Xanthose začínajú objavovať v 2. storočí pred Kr. a v roku 167 pred Kr. zrušil rímsky senát vládu Rodosu nad Lýkiou, ktorú si ostrov vydobyl potom, čo porazil Antiocha III. V roku 42 pred Kr. obliehalo a dobylo mesto rímske vojsko, pretože jeho obyvatelia sa rozhodli nepodporiť Bruta, ktorý zháňal prostriedky na boj proti Antóniovi a Oktaviánovi.

 


 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

3. Xanthos

Väčšina niekdajšieho mesta je premenená na ruiny a okrem gréckych či rímskych pozostatkov sa tu v tichej zvlnenej krajine objavujú aj spomienky na Byzanciu. Za jej éry sa síce opravila fortifikácia okolo mesta a vznikla tu bazilika či kostol, ale Xanthos začal upadať natoľko, že sa prakticky stratil z mapy sveta. Západný svet objavil mesto až v 19. storočí, potom ako sa tu zastavil Brit Sir Charles Fellows, „vyplienil“ staroveké ruiny a tie najkrajšie pamiatky schopné prevozu nechal poslať do londýnskeho múzea, kde sú vystavené dodnes. Neďaleko byzantskej baziliky kedysi stál aj slávny pamätník Néreovien, ktorý by mohol byť hrobkou lýkijského panovníka Arbinasa zo 4. storočia pred Kr.

 


 

Letoon

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

1. Letoon

Ruiny starovekého mesta Letoon s významnými svätyňami sa dvíhajú z roviny obklopenej nádhernými pahorkami. Letoon, niekedy nazývaný aj Letoum, opisuje aj Ovídius vo svojich Metamorfózach ako miesto, kde stojí dôležitá svätyňa bohyne Léto a chrámy jej detí Apolóna a Artemis, ktoré mala so samotným Diom. Svojich potomkov mala Léto vziať do týchto miest, aby ich umyla v rieke Xanthos. Pastieri jej to nechceli dovoliť, a tak jej museli prísť na pomoc vlci, ktorí ich zahnali. Za trest premenila pastierov na žaby a na počesť vlkov pomenovala túto krajinu Lýkia (z gréckeho Λύκος, teda vlk). Letoon ležiaci neďaleko mesta Xanthos sa dokonca v rámci Lýkie stal veľmi významným nielen vďaka svojim chrámom, ale aj preto, že tu zasadala Zväz lýkijských miest a Alexander Veľký si tu mal vypočuť veštbu o tom, že Gréci porazia Peržanov.

 


 

 

 

 

 

 

 

 

2. Letoon

Chrám bohyne Léto patrí k najväčším „ťahákom“ dnešného starovekého Letoonu. Leží v posvätnom okrsku, kde je okrem neho aj dvojica menších chrámov. Jeden z nich je zasvätený Artemis a Apolónovi, druhý pravdepodobne len Artemis, no najväčší a najdôležitejší z nich patrí ich matke, bohyni Léto. Chrám z 3. storočia pred Kr. meral 30,25 x 8,7 metra a postavili ho v iónskom štýle. Dnes sa nad jeho ruinami týčia už len dva vysoké stĺpy, ktoré kedysi niesli na svojich pleciach ťažký architráv. Miesto, kam postavia chrám, si obyvatelia nevybrali náhodou, pretože neďaleko jeho schodiska kedysi stál prameň s pitnou vodou, kde dokonca našli votívne sošky patriace až do 6. storočia pred Kr.

 


 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

3. Letoon

Okrem chrámového okrsku sa v Letoone zachovalo aj nymfeum, kostol a menšia odkrytá časť s vykopávkami helenistických a rímskych domov. Z helenizmu pochádza aj divadlo stojace na okraji mesta. Vytesali ho do pahorka a je mimoriadne dobre zachované. Okrem spomenutých miest je všetko naokolo v ruinách alebo úplne stratené, pretože v kresťanskej ére punc Letoonu upadol a keď v 7. storočí dorazili arabskí dobyvatelia, už tu takmer nič nestálo.

 


 

Myra

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

1. Myra

Medzi najvýznamnejšie miesta starovekej Lýkie patrila aj Myra ležiaca neďaleko mesta Demre v regióne Antalya. V zväze lýkijských miest to bola práve Myra, ktorá mala s ďalšími piatimi mestami najväčšie hlasovacie práva, a tak de facto rozhodovali o celej oblasti. Podľa nálezov vieme, že už v 5. storočí pred Kr. tu existovalo osídlenie, hoci prvá písomná zmienka o Myre od starovekých autorov pochádza až z 1. storočia pred Kr. Uvažuje sa, že by sa jej meno mohlo odvodiť od myrty, ale nenašiel sa žiaden dôkaz, že by sa v jej okolí či priamo v meste myrta nachádzala. Potom ako v roku 42 pred Kr. získal Brutus Xanthos, poslal svojich vojakov aj do Myry. Aj tá odmietla platiť, a tak sa veliteľ Spinther prebil prístavomaž si to občania Myry rozmysleli. Zastavil sa tu aj Germanicus, adoptívny syn Tibéria, s manželkou Agrippinou, ba i svätý Pavol.

 


 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

2. Myra

Najfotogenickejšou časťou dnešnej Myry je skalnaté bralo ozdobené starovekými lýkijskými hrobkami vytesanými priamo do skaly. Z diaľky pôsobia, akoby boli vytesané jedna cez druhú. Nachádza sa ich tu niekoľko desiatok. Vytesané lýkijské hrobky sa od seba líšia fasádami a ich výzor by mal pripomínať bežné lýkijské príbytky. Niektoré z hrobiek stále na sebe nesú prvky polychrómie či vytesané reliéfy. Lýkijčania nepochovávali len do sarkofágov ako v prípade mesta Xanthos, ale veľmi typickými boli práve skalnaté bralá.

 


 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

3. Myra

Aj napriek tomu, že sú lýkijské hrobky ikonou celého mesta Myra, mesto preslávil aj iný symbol, ktorým je postava svätého Mikuláša, rodáka z lýkijskej Patary. Ten sa tu stal biskupom a často ho nájdeme aj pod menom Mikuláš z Myry. Jeho telo pochovali na mieste, kde neskôr vyrástol Kostol sv. Mikuláša a jeho kamenný sarkofág tu spočíva dodnes. Zostalo tu len niekoľko kostí, pretože v roku 1087 sa do hrobky mala vkradnúť skupina talianskych obchodníkov a ostatky svätca si so sebou vzali do juhotalianskeho mesta Bari. Pôvodný kostol malo zničiť zemetrasenie, neskôr ho zrekonštruoval cisár Justinián a hoci ho arabská invázia nenechala stáť, byzantský cisár Konštantín IX. mu mal v roku 1043 vdýchnuť život.

 


 

Olympos

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

1. Olympos

Na polceste medzi mestami Demre a Antalya leží na brehu Stredozemného mora malé, nepatrné mestečko menom Çirali. Priamo za ním dnes nájdeme ruiny niekdajšieho slávneho mesta Olympos. Sú roztrúsené na brehu malej riečky vlievajúcej sa do mora a kamenné pamätníky mesta dnes pohlcuje les a všadeprítomná zeleň. Spočiatku sa predpokladalo, že Olympos, podobne ako neďaleký Phaselis, nepatril do Lýkie, pretože sa tu nenašli žiadne hrobky datované do neskoršieho obdobia, ako napríklad v Myre. Až v 2. storočí pred Kr. sa Olympos prvý rát spomína v textoch už ako súčasť zväzu lýkijských miest. Potom ako sa z neho stiahol Phaselis, sa Olympos stal s tromi hlasmi jedným z najväčších reprezentantov východnej Lýkie. Medzi najviditeľnejšie pamiatky dnes patrí vysoký kamenný portál (na obrázku), ktorý mal viesť do iónskeho chrámu postaveného za vlády Marka Aurélia. Neďaleko sa našiel aj podstavec, na ktorom mala cisárova socha spočívať.

 


 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

2. Olympos

Nad ruinami starovekého mesta sa dvíhajú kopce Tahtalı Dağı, z ktorých mal podľa Homéra sledovať Poseidon putujúceho Odysea, opúšťajúceho ostrov Kalypsó. Podľa Plútarcha sa však v okolitých horách skrze pirátov udomácnil mitraizmus a vykonávali sa tu tajné rituály. V roku 78 pred Kr. dobyl tieto miesta Servilius Vatia, rímsky guvernér Kilíkie a oblasti sa dostali pod rímsku správu. Po zlome letopočtov sa Olympos opäť stal významných obchodným mestom, no s úpadkom Rímskej ríše upadalo aj mesto až sa sem rozšíril vplyv Byzancie. Tá po sebe zanechala baziliku, ale podobne ako Olympos, aj ona je dnes už v ruinách. Posledný záblesk histórie zažil Olympos v 15. storočí, keď tu Benátčania, Janovčania či obyvatelia ostrovu Rodos postavili pevnosti. Aj tie však napokon zostali opustené a napospas osudu.

 


 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

3. Olympos

Pár kilometrov od ruín starovekého mesta Olympos sa nachádzajú tajomné ohne chiméry. Miestni volajú toto miesto Yanartaş, teda horiace kamene a patrí k najväčším prírodným zaujímavostiam celej Lýkie. Najlepší čas na návštevu miesta je podvečer, keď sa už slnko kloní k západu. Až na kopci s príznačným menom Chimaera sa odkryjú tajomstvá tohto miesta. Ľudia ho poznali už pred 2500 rokmi a verili, že práve tu sa nachádzajú brány do pekla. Nevedeli si vysvetliť, prečo tu z holých skál šľahajú plamene. Kedysi tu mala žiť bájna Chiméra s telom kozy, hlavou leva a chvostom hada, ktorá zo svojej papule chrlila oheň. Aj preto mali v staroveku ľudia pred horou rešpekt. Bola posvätným miestom a neskôr tu dokonca Gréci vystavali chrám zasvätený bohovi Hefaistovi, božskému kováčovi, ktorý k svojmu remeslu potreboval oheň. Yanartaş vďačí za svoje ohne metánu, ktorého ložiská sa nachádzajú pod skalami.

 

Mgr. Tomáš Kubuš vyštudoval klasickú archeológiu, no po skončení štúdia prepadol svojej vášni, ktorou je cestovanie. Pracuje ako sprievodca cestovnej kancelárie BUBO, kde sa špecializuje najmä na Áziu a islamský svet Blízkeho či Stredného východu alebo centrálnej Ázie. Okrem sprevádzania často podniká cesty na vlastnú päsť, kde čerpá námety na cestovateľské reportáže pre viaceré týždenníky či mesačníky. Ak necestuje, zdržiava sa v priestore medzi Bratislavou a Prievidzou.

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Kráľovské mestá Maroka

Kráľovské mestá Maroka

Severoafrické Maroko patrí už roky k najstabilnejším krajinám celého regiónu. To spolu s faktom, že sa tu prelievali zaujímavé dejiny, ktoré po sebe zanechali bohaté dedičstvo, robia z Maroka príťažlivú destináciu. celý článok

Starovekou Perziou

Starovekou Perziou

Staroveká civilizácia Peržanov už zlákala nejedného archeológa či dobrodruha, aby sa vydal do súčasného Iránu a odkrýval jej tajomstvá. celý článok

Prvá svetová vojna vo farbe

Prvá svetová vojna vo farbe

Z obdobia prvej svetovej vojny sa nám zachovali väčšinou len poškodené čiernobiele fotografie. Vydavateľstvo Taschen (na Slovensku zastupuje Slovart) však pripravilo unikátnu knihu plnú farebných fotografií. Malý výber z nich si môžete pozrieť v tomto článku. celý článok

Po stopách Chetitov

Po stopách Chetitov

Tajomná civilizácia Chetitov už dlhé roky priťahuje nielen odbornú, ale aj laickú verejnosť. Ich ríša existovala už pred tromi tisíckami rokov a v čase svojej najväčšej slávy zaberala Malú Áziu, Sýriu, Libanon, dokonca aj oblasť severnej Palestíny. celý článok

Cyprus – na stope Križiakom

Cyprus – na stope Križiakom

Ostrov Cyprus má nesmierne významnú geografickú polohu. „Pláva“ na pomedzí dvoch svetov, ktoré ho natoľko ovplyvnili, že aj dnes v sebe spája južanskú pohodu s chaosom Blízkeho východu. celý článok

Diskusia (0)

pridať

Zatiaľ žiadne komentáre.

Pridať komentár

Pre pridanie komentáru musíte byť prihlásený. Prihláste sa alebo registrujte sa.