Pohyby Zeme vplývali na migráciu Homo sapiens

Publikované : 26.09.2016 | Komentárov: 0 | Zobrazení: 2840

Klimatické zmeny spôsobené kolísaním planéty Zem vplývali na migráciu našich predkov z Afriky.

 

Dnes je už všeobecne akceptovaná hypotéza, že pôvod človeka musíme hľadať v Afrike. Viacero našich priamych alebo nepriamych predkov žilo hlavne vo východnej časti kontinentu. Vznik ľudských druhov vo východnej Afrike sa populárne označuje podľa slávneho amerického muzikálu ako east side story.

Predpokladáme, že vo viacerých vlnách migrovali z Afriky najmenej dva druhy rodu Homo, a to Homo erectusHomo sapiens. Z Homo erecta (človek vzpriamený) pravdepodobne vzniklo viacero ďalších druhov a poddruhov, napríklad aj známi neandertálci.

V Afrike vznikol aj druh, ktorý sa stal dominantným a neskôr ovládol celú planétu – Homo sapiens (človek rozumný). Ten sa vo viacerých vlnách rozšíril do celého sveta a vytlačil ostatné druhy rodu Homo.

Moderní ľudia sa objavili v Afrike pred 150- až 200-tisíc rokmi. Dnešné archeologické a genetické výskumy tvrdia, že prvý raz sa Homo sapiens pohol z čierneho kontinentu pred 100-tisíc rokmi. No najviac skupín opustilo Afriku v čase medzi 40- až 70-tisíc rokmi.

 

Kolísanie Zeme

Doterajšie výskumy predpokladali, že dôvodom migrácie boli klimatické zmeny. Zmeny sa mali odohrať každých 21- až 26-tisíc rokov. Ide o tzv. Milankovičove cykly, pomenované podľa srbského fyzika a matematika Milutina Milankovičova (1879 – 1958). Spôsobujú ich pohyby Zeme vo vesmíre, hlavne zmeny polohy jej osi. Tieto zmeny môžu ovplyvňovať viacero faktorov, napríklad aj geologickú sedimentáciu. Hlavne však ovplyvňujú klímu – zaľadnenie, otepľovanie atď. Milankovičove závery sa začali brať vážne až po uskutočnení tzv. Deep Sea Drilling Project, čo je výskum dna morí pomocou geologických vrtov.

Klimatické zmeny v minulosti potvrdili aj vrty do ľadovcov v Grónsku a v Antarktíde –  vďaka nim vieme, že na severnej a južnej pologuli došlo za posledné 2 milióny rokov k 20 cyklom nárastu a úbytku ľadovcovej pokrývky. Okrem spomínaných kratších cyklov (21- až 26-tisíc rokov) mohli existovať aj dlhšie (42- a 100-tisícročné).

 

Počítačová simulácia migrácie

Vedci nedávno vytvorili počítačovú simuláciu vývoja človeka, do ktorej vložili informácie o zmenách orbity, intenzite slnečného žiarenia a snažili sa ich porovnať s ďalšími dátami (úhrn zrážok, teplota, výška morskej hladiny, plocha ľadovcov, rozšírenie vegetácie, množstvo uhlíka, ľudské migrácie). Analyzovali posledných 125-tisíc rokov. Výskum publikoval Axel Timmermann a Tobias Friedrich v online verzii časopisu Nature.

Na základe vzniknutého počítačového modelu sa možno domnievať, že skupiny moderných ľudí sa šírili z Afriky vo viacerých vlnách cez Blízky východ a Arabský polostrov. Simuláciu potvrdzujú aj archeologické nálezy v týchto regiónoch. Vzniknutý model zároveň umožňuje spojiť tieto migračné vlny s výkyvmi zemskej osi. Ako sme uviedli vyššie, „knísanie“ zemskej osi mohlo spôsobiť klimatické zmeny. Ak by tieto zmeny neboli nastali, evolúcia by určite použila iné vývojové cesty.

Migrácie z východnej Afriky prebiehali cez vtedy zelený koridor, do ktorého patrila severná Afrika, Arabský polostrov a Blízky východ. Musíme si uvedomiť, že Sahara a Arabská púšť neboli v minulosti suchými regiónmi. Podľa simulácie existovali tieto časové obdobia vhodné na migráciu: od 106-do 94-tisíc rokov, od 89- do 73-tisíc rokov, od 59- do 47-tisíc rokov a od 45- do 29-tisíc rokov. V týchto vlnách opustili moderní ľudia Afriku a dobyli svet.

Samozrejme, tento model migrácie je stále veľmi všeobecný. Nesmieme napríklad zabúdať, že určite existovali aj spätné migrácie do Afriky. Simulácia je tiež v niekoľkých bodoch nekonzistentná. Podľa nej sa mal napríklad moderný človek dostať do južnej Číny a do Európy približne v rovnakom čase pred 80- až 90-tisíc rokmi, no archeologické nálezy Homo sapiens z Európy sú o 35- až 40-tisíc rokov mladšie. Skoršiemu šíreniu moderných ľudí do Európy možno zabránili ich „bratranci“ neandertálci.

Podľa archeologičky Bibiány Hromadovej (asociovaný výskumník UMR 7055 PreTec, CNRS) je prezentovaný model evolúcie súčasťou skúmania oveľa komplexnejšieho problému, a to adaptácie človeka na prírodné prostredie, v ktorom žil alebo si ho postupne osvojoval. Model však nevysvetľuje všetko, pretože ekologické zmeny, ktorým človek čelil, sa prejavujú v mnohých ďalších faktoroch, ako sú napríklad zmeny v populáciách, stravovacie návyky, socio-kultúrne a socio-ekonomické aspekty, lov, transport, technické adaptácie či rozširovanie inovácií a pod. Dalo by sa povedať, že do simulácie by bolo vhodné vložiť ešte ďalšie údaje. Napriek zatiaľ neodstráneným problematickým bodom simulácia vhodne modeluje proces šírenia populácie moderného človeka a pomáha pochopiť jeho evolúciu i jeho závislosť od zmien prírodného prostredia.

Vedecký tím, ktorý počítačovú simuláciu realizoval, sa chce najnovšie zamerať na rozšírenie populácie neandertálcov – určite budeme zvedaví na ďalšie výsledky.

 

 

Mgr. Branislav Kovár, PhD., vyštudoval archeológiu a históriu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v časopise Historická revue. Zúčastnil sa archeologických expedícií v Kuvajte, vo Francúzsku a v Guatemale. Pracuje v Archeologickom ústave SAV. Voľný čas venuje portálu Historyweb.sk.

 

 

Použitá literatúra

Hays, J./Imbrie, J./Shackleton, N.: Variations in the Earth's Orbit: Pacemaker of the Ice Ages. Science 194, 4270, 1976, 1121 – 1132.

Leakey, R.: Pôvod ľudstva. Bratislava 1996.

Timmermann, A./Friedrich, T.: Late Pleistocene climate drivers of early human migration. Nature. Dostupné na internete: http://www.nature.com/nature/journal/vaop/ncurrent/full/nature19365.html#access.

 

Internetové odkazy:

a) http://www.nature.com/nature/journal/vaop/ncurrent/full/nature19365.html#access

b) http://www.livescience.com/56188-humans-left-africa-due-to-earth-wobbles.html

c) http://deepseadrilling.org/

 

Obrazová príloha: Tobias Friedrich, wikipedia.org

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Nové objavy v pravekom „meste“

Nové objavy v pravekom „meste“

Na opevnenom sídlisku na polohe Fidvár vo Vrábľoch žilo v staršej dobe bronzovej minimálne 1 000 osôb, čo predstavuje v danom čase mimoriadne veľkú populáciu. Dovtedy známe sídliská mali najviac 300 obyvateľov. celý článok

Ako objavili voz?

Ako objavili voz?

V minulosti som sa na stránke Historywebe.sk venoval domestikácii koní a naznačil som, že sa využívali v dvoch významných vojenských oblastiach: pri použití bojových vozov a pri jazdectve. celý článok

Diskusia (0)

pridať

Zatiaľ žiadne komentáre.

Pridať komentár

Pre pridanie komentáru musíte byť prihlásený. Prihláste sa alebo registrujte sa.