Po stopách Chetitov

Publikované : 16.06.2014 | Komentárov: 0 | Zobrazení: 4578

Tajomná civilizácia Chetitov už dlhé roky priťahuje nielen odbornú, ale aj laickú verejnosť. Ich ríša existovala už pred tromi tisíckami rokov a v čase svojej najväčšej slávy zaberala Malú Áziu, Sýriu, Libanon, dokonca aj oblasť severnej Palestíny. Udatní bojovníci známi z nástenných reliéfov mali srdce svojej ríše uprostred Anatólie v meste zvanom Chattušaš. Dnešné Turecko však ukrýva viacero zaujímavých miest, ktorých osudy sú prepletené s chetitskou civilizáciou. Vyberme sa na cestu po jej stopách...

 

Chattušaš

 

1. Chattušaš

Staroveké ruiny chetitského hlavného mesta Chattušaš dnes stoja za dedinkou s názvom Boğazkale. Prvé, čo návštevníka chetitského mesta upúta, sú zvyšky mohutných hradieb, ktoré kedysi chránili panovnícke mesto. Niektoré časti hradieb sa premenili na kamenné moria, ale Turci sa v roku 2003 pustili do rekonštrukcie vstupnej brány a okolitej hradby, aby mal človek predstavu o veľkoleposti chetitskej architektúry. Hradba je dnes vysoká takmer osem metrov, pričom veže dosahujú výšku až 12 – 13 metrov, a priamo za opevnením sa rozprestierajú ruiny srdca Chetitskej ríše. Mesto kedysi chránili hradby dlhé 6,5 kilometra.

 


 

 

2. Chattušaš – Levia brána

Levia brána sa stala symbolom chetitského hlavného mesta. Leží na pahorku, takmer na najvyššom mieste celej lokality a jej stavitelia ju postavili v priebehu 14. – 13. storočia pred Kr., v čase vrcholu chetitskej civilizácie. Pootvorené papule levov mali podľa Chetitov chrániť mesto pred zlom. Brána sa napájala na systém opevnenia a podobných brán by sme v Chattušaši našli niekoľko, ale Levia patrí k najkrajšie zachovaným a k najznámejším.

 


 

 

3. Chattušaš – Veľký chrám

Veľký chrám patril k najdôležitejším centrám chetitského náboženstva v Chattušaši. Postavili ho v priebehu 14. – 13. storočia pred Kr. a so svojimi rozmermi 65 x 42 metrov bol najväčšou stavbou celého mesta. Medzi dve najvýznamnejšie božstvá, ktoré v chráme uctievali, patrí Hatti, boh počasia, a Arinna, slnečná bohyňa. Chrám sa dnes premenil na ruiny, no priťahuje pozornosť aj vďaka zaujímavej zelenej nefritovej kocke, o ktorej sa hovorí, že sa do Chattušaša dostala ako dar egyptského faraóna.

 


 

 

4. Chattušaš – „hieroglyfy“

Niekoľko monumentov roztrúsených po niekdajšej metropole Chetitskej ríše na sebe stále nesie tajomné chetitské „hieroglyfy“. Chetitské písmo sa vyvinulo zo staroasýrskych klinopisov. Zaujímavosťou chetitského písma je fakt, že takmer polovica znakov predstavuje hlásky, zatiaľ čo druhá polovica sú piktogramy s vlastným významom. Chetitský jazyk patrí do skupiny indoeurópskych jazykov a jeho rozlúštenie má na svedomí český orientalista Bedřich Hrozný.

 


 

Yazilikaya

 

1. Yazılıkaya

Chetitská kamenná svätyňa Yazılıkaya leží asi 2 kilometre od dedinky Boğazkale. Svätyňu mal za svojej vlády nechať zriadiť kráľ Tudhalija IV. (1250 – 1220 pred Kr.), ktorý tu dal postaviť chrám a dve uličky medzi skalami ozdobil chetitskými reliéfmi. Najznámejším reliéfom skalnej svätyne je tzv. „dvanásť Bohov“, ktorí stoja tesne vedľa seba v zástupe so vztýčenými kosákovito zahnutými predmetmi (zbraňami/nástrojmi ?). Nachádzajú sa v priestore „Chamber B“ a predstavujú božstvá podzemia.

 


 

 

2. Yazılıkaya – „Chamber B“

To, že sa na stenách Yazılıkaye objavuje reliéf dvanástich božstiev podsvetia, ale aj mnohé iné reliéfy chetitských božstiev predstavujúcich Slnko či Mesiac, môže podľa archeológov znamenať, že tu mohla byť hrobka. Vedci v tesnej blízkosti reliéfov našli aj hroby a predpokladajú, že „Chamber B“ mohla slúžiť ako hrobka pre panovníka Tudhaliju IV.

 


 

 

3. Yazılıkaya – „Chamber A“

Aj v časti označovanej ako „Chamber A“ dnes nájdeme stopy chetitských umelcov v podobe reliéfov vtlačených do okolitých skál. Na stenách zostalo do dnešných dní 66 reliéfov, pričom takmer všetky znázorňujú rôzne božstvá. Priemerná veľkosť reliéfov je 80 centimetrov a väčšina z nich predstavuje mužských bohov. Ich význam sa dá určiť podľa počtu rohov majú na ich hlavách. Ak má postava len jeden roh, ide o božstvo menšieho významu, ale napríklad dôležitý boh Tešup má rohov na hlave hneď päť.

 


 

Alacahöyük

 

1. Alacahöyük

Alacahöyük býva veľmi často návštevníkmi regiónu opomínaný, pričom leží len pár desiatok kilometrov od kráľovského Chattušaša. Archeológovia tu našli 13 hrobiek osôb, ktoré patrili do kráľovskej rodiny, a desiatky iných, jednoduchších hrobov. Podľa výskumov bolo miesto osídlené už okolo roku 3500 pred Kr., no až niekedy okolo roku 1700 pred Kr. sa sem dostali Chetiti a usadili sa tu. Medzi rokmi 1600 – 1200 pred Kr. žil Alacahöyük v tieni Chattušaša, ale aj napriek tomu prosperoval. Po jeho páde ho ľudia opustili. Mesto malo kedysi dve hlavné brány a Brána sfíng je dnes symbolom celého mesta. Datuje sa do 14. storočia pred Kr. a sfingy strážiace vstup do mesta mali apotropaický význam.

 


 

 

2. Alacahöyük – reliéfy

Mestskú bránu zdobia okrem sfíng aj mnohé chetitské reliéfy zachytávajúce zástup ľudí pripravených obetovať pred bohyňu, ktorou by mala byť Arinna. Na reliéfoch stojí kňaz obetujúci kozu, hudobníci, ale aj tanečníci a kráľ s kráľovnou, ktorí obetujú libáciou pred sochou býka predstavujúceho boha počasia. Scény uzatvárajú procesie kňazov.

 


 

Karatepe

 

1. Karatepe

Neďaleko mesta Osmaniye sa uprostred národného parku rozprestierajú ruiny niekdajšieho chetitského mesta Karatepe. Miesto poznali ľudia už pred 6000 rokmi, ale o skutočnom chetitskom osídlení hovoríme až od 13. storočia pred Kr., keď si chetitskí králi z oblasti Kilíkie vybrali Karatepe za svoje letné sídlo. Spomedzi všetkých neochetitských kráľov sa uvádza, že práve kráľ menom Azitawatas si Karatepe mimoriadne obľúbil. Mesto svojho času chránili kilometer dlhé hradby, ktorých pozostatky môžeme pozorovať aj dnes nad jazerom Ceyhan Gölü.

 


 

 

2. Karatepe – reliéfy

Najzaujímavejšími časťami starovekého mesta sú reliéfy zachytávajúce bojovníkov, kňazov, chetitských bohov, ale aj zvieratá či mýtické bytosti. Spomedzi všetkých reliéfov sa za najdôležitejší považuje kamenný reliéf, ktorý kedysi zdobil južnú bránu. Chránili ju symboly štyroch levov, dvoch sfíng a prichádzal k nim zástup ľudí chystajúcich sa na korunováciu alebo na oslavu.

 

Mgr. Tomáš Kubuš vyštudoval klasickú archeológiu, no po skončení štúdia prepadol svojej vášni, ktorou sa stalo cestovanie. Pracuje ako sprievodca cestovnej kancelárie BUBO, kde sa špecializuje najmä na Áziu a islamský svet Blízkeho či Stredného Východu alebo centrálnej Ázie. Okrem sprevádzania často podniká cesty na vlastnú päsť, kde čerpá námety na cestovateľské reportáže pre viaceré týždenníky či mesačníky. Ak necestuje zdržiava sa v priestore medzi Bratislavou a Prievidzou.

 

Foto: T. Kubuš

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

O rozlúštiteľovi chetitčiny trochu inak

O rozlúštiteľovi chetitčiny trochu inak

Lúštiť mŕtve reči v neznámych písmach, odhaľovať dávno stratené civilizácie a približovať prostredníctvom písaného slova každodenný život obyvateľov starovekého sveta spred niekoľkých tisícročí... celý článok

Kráľovské mestá Maroka

Kráľovské mestá Maroka

Severoafrické Maroko patrí už roky k najstabilnejším krajinám celého regiónu. To spolu s faktom, že sa tu prelievali zaujímavé dejiny, ktoré po sebe zanechali bohaté dedičstvo, robia z Maroka príťažlivú destináciu. celý článok

Poklady starobylej Lýkie

Poklady starobylej Lýkie

Dnešné Turecko je krajinou nesmierneho historického významu. Nachádzame tu niekoľko starovekých historických oblastí, z ktorých medzi významnejšie patrila starobylá Lýkia ležiaca na juhu krajiny. celý článok

Starovekou Perziou

Starovekou Perziou

Staroveká civilizácia Peržanov už zlákala nejedného archeológa či dobrodruha, aby sa vydal do súčasného Iránu a odkrýval jej tajomstvá. celý článok

Prvá svetová vojna vo farbe

Prvá svetová vojna vo farbe

Z obdobia prvej svetovej vojny sa nám zachovali väčšinou len poškodené čiernobiele fotografie. Vydavateľstvo Taschen (na Slovensku zastupuje Slovart) však pripravilo unikátnu knihu plnú farebných fotografií. Malý výber z nich si môžete pozrieť v tomto článku. celý článok

Diskusia (0)

pridať

Zatiaľ žiadne komentáre.

Pridať komentár

Pre pridanie komentáru musíte byť prihlásený. Prihláste sa alebo registrujte sa.