Patrila zlatá maska Tutanchamonovi?

Publikované : 08.12.2014 | Komentárov: 0 | Zobrazení: 3216

Kovy v Tutanchamonovej hrobke

 

Objav Tutanchamonovej hrobky je už neodmysliteľne spojený s obrovským množstvom zlatých predmetov v hrobovej výbave. „Všade sa lesklo zlato,“ je jedna z prvých viet, ktorou Carter popisuje dojmy z objavu predsiene hrobky.

 

Väčšinou nešlo o artefakty vyrobené celé zo zlata, ale o predmety s dreveným či iným jadrom, doplnené zlatou fóliou. Keď Carter prvý raz zverejnil informáciu o tretej truhle, zhotovenej z čistého zlata, významný americký egyptológ Breasted obvinil Cartera v liste svojej manželke, že nevie po anglicky a  použil nesprávne slová pre pozlátené drevo. Správam o skutočnom bohatstve hrobky v dvadsiatych rokoch minulého storočia neverili ani samotní egyptológovia.

Kovových predmetov je toľko, že sa im nemôžem venovať všetkým a nestačila by na to ani dlhá séria článkov. Vybral som preto niekoľko artefaktov so zaujímavými osudmi: Tutanchamonovu zlatú masku, vojenské trúbky a železné predmety z hrobky.

 

Zlatá maska

Archeologické a historické problémy vznikajú napr. z detailného skúmania predmetov, ktoré každý dobre pozná. Alebo si aspoň myslí, že ich pozná dobre. Pekným príkladom je práve najotrepanejší vizuálny motív z Tutanchamonovej hrobky, zlatá maska, pôvodne usadená na hornej časti kráľovskej múmie. Väčšina nálezov z hrobky sa prepravovala do Káhiry po Níle, masku však odviezol špeciálne strážený „služobný vlak“ a koľajnice boli kvôli nej natiahnuté až do dvora Egyptského múzea.

Tutanchamonova maska sa stala ikonickým artefaktom staroegyptskej civilizácie. Ako to však už býva s archeologickými nálezmi, ktoré každý videl, ale nikto nemôže poriadne študovať, maska nebola nikdy dostatočne spracovaná a publikovaná.

Mala stotožňovať zosnulého kráľa s vládcom staroegyptského podsvetia, bohom Usirom. Zobrazuje panovníka s pokrývkou hlavy, nazývanou aj dnes v egyptológii staroegyptským slovom nemes, ktorá sa vyrábala z látky. Na čele nemesu sú heraldické zvieratá Horného a Dolného Egypta, supica a kobra. Na tvári je pripevnená rituálna brada. Na hrudi je náhrdelník z lazuritu a ďalších materiálov, s obomi koncami uzavretými Horovými sokolími hlavami, čo je bežná úprava náhrdelníkov už od čias Starej ríše. Zozadu je nemes zopätý do akéhosi „chvosta“ a plecia obsahujú hieroglyfický text, časť kapitoly 151 z Knihy mŕtvych, s Tutanchamonovým menom.

Maska je vysoká 54 cm, rozmer zodpovedá zhruba jednému egyptskému lakťu, najdôležitejšej dĺžkovej miere v starovekom Egypte. Váži 10,23 kg, čo by v prípade čistej váhy zlata v súčasných cenových reláciách znamenalo len hodnotu materiálu takmer 400 tisíc dolárov.

 

Zvláštnosti a vysvetlenia

Voľným okom sa dá vidieť, že zlato tvárovej časti a nemesu má odlišné odtiene. Profesori Uda a Jošimura z tokijskej univerzity Waseda analyzovali materiál masky pomocou röntgenovej fluorescencie a zistili, že tvárová časť a krk sa skladajú z 18,4-karátového zlata (takmer 97 % zlata, 2,4 % medi a 1 % striebra) a pokrývka hlavy nemes zo zlata s hodnotou 22,5 karátu (takmer 98 % zlata, s prímesou striebra a s trochou medi). Staroegyptskí zlatníci vytvorili obidve hlavné časti z odlišnej zliatiny, hoci rovnakou technológiou, roztepávaním zlatého plechu. Röntgen masky, uskutočnený v sedemdesiatych rokoch vo Francúzsku, ukázal rovnomernú hrúbku plechu, iba na okrajoch masky a na ľavom líci je maska trochu hrubšia. Modré vložky na nemese vyrobili z modrého skla, no vložky na tvári z lazuritu – opäť sa svojím pôvodom líšia.

Niekoľko zvláštností na maske si všimli už jej objavitelia, ale vysvetlil ich až jeden z najväčších súčasných odborníkov na Tutanchamona a jeho dobu, anglický egyptológ Nicholas Reeves: v pravej dolnej časti nemesu boli prerazené dve diery, cez ktoré bol pôvodne prevlečený zlatý drôt. Organizátori pohrebu tak jednoducho vyriešili pridržanie odháňačky na muchy, odznaku staroegyptského kráľovského úradu, ktorú držala múmia v zlatých rukách prišitých na ovínadlá. Odháňačka asi neustále padala, keď múmiu pri obrade Otvárania úst museli postaviť. Ďalej bol poškodený pravý roh nemesu a zlomky zlatých strapcov z múmie sa našli vo vstupnej chodbe a v predsieni. Reeves sa nazdáva, že múmia nosičom aspoň raz spadla, možno pri rovnakom obrade.

 

Patrila tvár Tutanchamonovi?

Uši zlatej podoby panovníka boli prepichnuté, ale v hrobke ich nakoniec zakryli zlatými kotúčikmi. Namiesto skutočných dierok sa na sochách aj na Tutanchamonovej zlatej truhle používali jamky, ktoré prepichnuté uši iba naznačovali. Pre Reevesa je to kardinálny dôkaz, že tvárová časť masky bola pôvodne vyrobená pre ženu.

Žena, ktorá sa podľa Reevesa volala Nefertiti, sa ukrýva aj pod kráľovským menom Anchcheprure Nefernefruaton, objavujúcom sa na niektorých súčastiach Tutanchamonovej výbavy. Tieto mená rozhodne nepatrili Tutanchamonovi, ale jeho tajomnému predchodcovi Smenchkareovi. Presvedčivá Reevesova argumentácia ďalej ukazuje na viacero artefaktov, ktoré boli pôvodne vyrobené pre ženu, určite nie pre zosnulého mladého kráľa.

Reevesove závery sú podložené štúdiom artefaktov z hrobky. Na identitu Smenchkareho však existujú rôzne názory, navyše nie všetky „ženské“ artefakty museli byť nevyhnutne vytvorené iba pre jednu osobu. Ešte menej podložená je Reevesova predstava, že niekde v Údolí kráľov sa musí nachádzať aj doteraz neobjavená hrobka Nefertiti. Ak vás otázky spojené s Tutanchamonovou maskou zaujímajú viac, prednáška Nicholasa Reevesa je dostupná na youtube kanáli Metropolitného múzea umenia v New Yorku:

 

Bronzová a strieborná trúbka

Napriek rozšírenému presvedčeniu sa Tutanchamonova hrobka nenašla neporušená. Zlodeji do nej v staroveku vnikli niekoľkokrát, kým sa na polohu hrobky v 20. dynastii zabudlo. Už Carter si všimol pozoruhodnú absenciu bronzových predmetov v hrobovej výbave. Je to pochopiteľné, staroegyptský zlodej predávajúci ukradnuté bronzové artefakty bol menej podozrivý ako zlodej, ktorý by sa snažil „streliť“ zlaté predmety, evidentne z kráľovskej hrobky. Aj pretavený bronz bol menej nápadný ako pretavené zlato. Zopár bronzových/medených artefaktov v hrobke zostalo, napr. trúbka pôvodne s dreveným podporným jadrom, uložená v predsieni. Kov nebol nikdy analyzovaný, nedá sa zatiaľ povedať, či ju vyrobili z bronzu alebo z medi. V kráľovskej výbave mala aj strieborný náprotivok, opäť s dreveným jadrom, v juhovýchodnom rohu pohrebnej komory. Na oboch ústiach hudobných nástrojov je rytá reliéfna výzdoba s Tutanchamonom v spoločnosti staroegyptských bohov Amona, Re-Horachteja a Ptaha. Podľa týchto troch božstiev pomenovali tri hlavné oddiely staroegyptskej armády v Novej ríši. Scéna s božstvami bola na striebornú trúbku dopracovaná na motív lotosového kvetu. Vojenský účel nástrojov je zrejmý, ale asi nebol jediný.

Televízia BBC v tridsiatych rokoch minulého storočia presvedčila múzeum, aby povolilo hudobnú produkciu na rozhlasových vlnách. Do služby bol povolaný trubač britskej armády James Tappern a vysielalo sa naživo z Egyptského múzea v Káhire. Pri skúške sa strieborná trúbka roztrhla, no stihli ju opraviť. V rozhlasovom vysielaní v roku 1939 si poslucháči mohli vypočuť zvuk oboch trúbok z Tutanchamonovej pohrebnej výbavy, ktoré sa rozozvučali pomocou moderných náustkov. Záznam je dnes dostupný online. Hudobný vedec Hickmann označil zvuky za „chrapľavé a mocné“, staroegyptskej realite sa podľa neho skôr blížil zvukovo nezaznamenaný pokus z roku 1941 bez moderných náustkov. Bronzová trúbka si užila ďalšiu pozornosť pred pár rokmi, patrila totiž medzi artefakty ukradnuté z Egyptského múzea počas egyptskej revolúcie. Našťastie sa už našla.

 

Železné predmety v hrobke

Železo sa objavuje ako stopový prvok, o ktorom egyptskí metalurgovia nemali šancu vedieť, v množstve predmetov už od praveku a patrí medzi bežné nečistoty v medených a bronzových artefaktoch. V najstarších železných korálikoch z pravekého pohrebiska Gerza z konca 4. tisícročia pred Kr. bol nedávno preukázaný meteorický pôvod železa, ale nevieme, či do Egypta náhodou neboli importované. Starovekí Egypťania (meteorické) železo museli poznať, žiaľ, pojem biA, ktorým ho označovali, zahrnoval aj ďalšie kovy, ba dokonca iné zvláštnosti, napr. skameneliny. Z materiálu biA mali byť vytvorené aj hviezdy. Vždy musíme myslieť na to, že slovo v starovekom jazyku nemusí zodpovedať jednému pojmu v modernom jazyku (či nebodaj jedinému prvku v Mendelejevovej periodickej sústave).

Jedna z dvoch dýk pri Tutanchamonovej múmii mala železnú čepeľ. Našla sa na pravom kráľovom stehne a mala dĺžku 34,2 cm. Držadlo dýky bolo zdobené priehradkovou technikou a granuláciou, jablko bolo vytvorené z horského krištáľu. Pošvu dýky vytepali zo zlatého plechu a niesla palmetovú výzdobu.

V skrinke č. 316, v tzv. pokladnici hrobky, sa našlo 16 dlátok so železnými čepieľkami, modelmi nástrojov, využívanými pri obrade Otvárania úst. Boli dlhé okolo 2,7 cm a vážili zhruba 0,2 gramu. Zo železa bola v hrobke vyrobená aj miniatúrna podhlavnička a jeden z amuletov.

O pôvode železa v hrobke vieme málo. Takmer všetky predmety sa analyzovali a zistil sa v nich vysoký obsah niklu. Kedysi to stačilo ako argument pre meteorický pôvod železa, dnes je však nutné pre potvrdenie pôvodu skúmať aj mikroštruktúru kovu. V jednom z klinopisných amarnských listov sa píše o dare dýky s čepeľou z materiálu chabalkinu (možno železo?), ktorý poslal mitannský kráľ Tušratta Amenhotepovi III. Azda ide o rovnaký predmet, zdedený Amenhotepovým vnukom Tutanchamonom.

O staroegyptskom železe sa už, dúfajme, čoskoro dozvieme viac. Mladá vedkyňa Diane Johnsonová z Manchestru získala nedávno veľký grant zameraný práve na túto problematiku.

Na publikovaní ďalších predmetov z Tutanchamonovej hrobky sa neustále pracuje. Čo sa týka napr. kovov, v súčasnosti sa pripravuje publikácia zlatých plechov z Tutanchamonových bojových vozov. Ešte stále zostávajú nespracované celé súbory artefaktov z hrobky, no celá pôvodná dokumentácia je dostupná na stránkach projektu Tutankhamun: Anatomy of an Excavation. Myšlienka projektu vznikla v hlave významného oxfordského egyptológa českého pôvodu Jaromíra Málka.

 

Článok môžete podporiť na: http://vybrali.sme.sk/c/Patrila-zlata-maska-Tutanchamonovi/

 

Martin Odler je absolventom egyptológie a pravekej a klasickej archeológie na FF UK v Prahe, v súčasnosti je vedeckým pracovníkom a doktorandom Českého egyptologického ústavu FF UK. Je členom správnej rady slovenskej nadácie Aigyptos. Zúčastňuje sa na práci expedície Českého egyptologického ústavu FF UK v Abúsíre (Egypt) a na Sabaloke (Sudán) a poľsko-slovenskej expedície na Tell el-Retábí (Egypt). Venuje sa najmä medeným artefaktom, spracovával nepublikovaný materiál napr. v múzejných zbierkach v Bostone, Oxforde, v Britskom múzeu, v Louvri a vo Viedni.

 

Použitá literatúra

James, T. G. H.: Howard Carter. The Path to Tutankhamun. London/New York 1992.

Johnson, D. et al.: Analysis of a prehistoric Egyptian iron bead with implications for the use and perception of meteorite iron in Ancient Egypt. Meteoritics & Planetary Science 48/6, 2013, 997 – 1006.

Manniche, L.: Tutankhamun Tomb Series VI: Musical Instruments from the Tomb of Tutankhamun. Oxford 1976.

Reeves, N.: The complete Tutankhamun. The king, the tomb, the royal treasure. London 1990.

 

 

Obrazová príloha: www.tut-vystava.sk, BBC, sword-site.com

 

 

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Howard Carter – čestný idealista či zlodej?

Howard Carter – čestný idealista či zlodej?

Spolu s Heinrichom Schliemannom, objaviteľom bájnej Tróje a zlatých Mykén, je Howard Carter asi najznámejším archeológom na svete. Hoci ani jeden z nich archeológiu neštudoval, sú to práve objavy dych berúcich pokladov, ktoré im priniesli svetovú slávu. celý článok

Ako v starom Egypte „kupovali“ princezné?

Ako v starom Egypte „kupovali“ princezné?

Amarnské listy patria medzi vzácne doklady staroegyptského písomníctva. Ich obsah sa považuje za cenný zdroj informácií o živote egyptských faraónov neskorej 18. dynastie. Amarna je súčasný názov hlavného mesta Achnatona a Nefertiti, v minulosti sa nazývalo Achetaton. celý článok

Diskusia (0)

pridať

Zatiaľ žiadne komentáre.

Pridať komentár

Pre pridanie komentáru musíte byť prihlásený. Prihláste sa alebo registrujte sa.