Papyrus o Ježišovej manželke bol falošný

Publikované : 09.09.2016 | Komentárov: 0 | Zobrazení: 13195

Mal Ježiš manželku? Už sme písali, že najskôr nie. V roku 2012 oživil fantázie mnohých, ktorí by Ježišovi nejakú tú spoločníčku dopriali, nález, médiami označený ako Evanjelium Ježišovej manželky (EJM). Papyrus o veľkosti približne kreditnej karty spomínajúci Ježišovu manželku dokázal celkom úspešne prejsť mnohými laboratórnymi testami. Stále však nebolo jasné, či predsa len nejde o falzum. Podozrivé boli napríklad rukopisné a gramatické chyby v EJM...

 

Pátranie po pôvode a podozrenia

Situácia sa až do tohto leta zdala byť patová. Rozuzlila sa vďaka skvelej, priam detektívnej práci novinára Ariela Sabara (The Atlantic), ktorý bude hrdinom nášho príbehu. Ten síce nezahŕňala žiadne vraždy, prestrelky ani automobilové naháňačky, ale pátranie bolo i tak veľmi napínavé. Kým sa ostatní odborníci zaoberali oprávneným a potrebným výskumom rôznych aspektov EJM, Sabar sa rozhodol vystopovať reťaz jeho minulých vlastníkov.

Odkiaľ sa vlastne EJM vzalo? Harvardská profesorka Karen Kingová tvrdila, že sa k EJM dostala vďaka vlastníkovi, ktorý chcel zostať v anonymite. Novinárovi Sabarovi poslala sériu emailov o tom, ako sa k EJM dostal tento neznámy. V roku 1963 mu ho vraj predal istý Hans-Ulrich Laukamp vo vtedajšej Nemeckej demokratickej republike.

V emailoch sa však niektoré detaily javili zvláštne, ak nie pochybné. V niektorých emailoch pôsobil neznámy ako nič netušiaci laik, inokedy sa javil ako nadpriemerne vzdelaný človek. Kingovej napríklad navrhoval konkrétne znenie koptského prekladu (koptčina je staroegyptský jazyk, v ktorom je EJM napísané). Dodal aj dve fotokópie dokazujúce jeho konzultácie s dvoma akademikmi zo Slobodnej univerzity v Berlíne (Freie Universität Berlin), ktoré sa stali neskôr dôležité. Bol tu však jeden veľký problém: všetci  svedkovia už boli mŕtvi. Preto Kingová v roku 2014 vyhlásila, že zistenie pôvodu EJM je nemožné. Niekto dôležitý bol však predsa len nažive – anonymný kupec, od ktorého mala papyrus k dispozícii. Novinár Sabar sa tohto faktu chytil a začal po ňom pátrať.

 

Na scénu vstupuje Walter Fritz...

Ariel Sabar zistil, že predošlý vlastník papyrusu Laukamp mal firmu na automobilové súčiastky s dvoma ďalšími ľuďmi; jeden z nich sa volal Walter Fritz. V tom čase žil na Floride a novinárovi sa zdal podozrivý, preto si ho preveril. Vďaka internetu prišiel Sabar na to, že rovnomenný Fritz študoval egyptológiu na Slobodnej univerzite v Berlíne – teda na tej istej škole, ktorej odborníci boli konzultovaní ohľadom spomenutých fragmentov. Šlo o rovnakú osobu? Kontaktoval univerzitu a zistil, že jeden vyučujúci sa na študenta Waltera Fritza pamätal. Magisterské štúdium ani nezakončil skúškami a zo štúdia tesne pred jeho skončením odišiel. To všetko napriek tomu, že sa mu v roku 1991 podarilo publikovať významnú prácu o faraónovi Achnatonovi v prestížnom nemeckom vedeckom časopise. Zistil, že išlo ozaj o toho istého Waltera Fritza. Ďalšou zaujímavosťou bolo, že v roku 1995 Fritz založil spoločnosť Nefer Art (nefer – egyp. krása). Podľa webovej stránky sa venovala aj „dokumentovaniu, fotografovaniu, publikovaniu a predaju vášho cenného umenia“ – vskutku pozoruhodné!

 

Postava plná prekvapení

Najlepšia stopa však prišla po zadaní Fritzovej emailovej adresy do internetového vyhľadávača, ktorý našiel webové domény registrované na jeho email. Prekvapenia boli hneď dve: Fritz si registroval stránku www.gospelofjesuswife.com, teda doménu s anglickým názvom EJM, a to dokonca tri týždne predtým, než Kingová v roku 2012 ohlásila jeho existenciu! Tento fakt by sme mohli považovať prinajmenšom za zvláštnu náhodu.

Ďalšie pochybnosti začal vzbudzovať spôsob, akým sa mal podľa fotokópie (v emaile od Kingovej) dostať Laukamp k fragmentu EJM. Pátranie pokračovalo oslovením Laukampovej rodiny v Nemecku, pričom sa objavili dátumové nezrovnalosti – niekto niekoho tu skrátka „ťahal za nos“.

Spovedanie Fritzových obchodných partnerov a ľudí z univerzity tvorilo ďalšie kúsky skladačky. Podľa výpovedí bol vraj „slizký ako úhor“, bol neskutočne výrečný a mal schopnosť presvedčiť druhých. Možno aj vďaka tomu produkovala jeho niekdajšia automobilová firma na súčiastky slušné zisky (až 250-tisíc dolárov ročne). Riadil ju s dvoma ďalšími kolegami, z ktorých jeden bol Laukamp. Na univerzite študoval Fritz egyptológiu i koptčinu. Podľa vyučujúcich však svojou šikovnosťou a ani koptčinou nevynikal, a pre plagiátorstvo myšlienok sa dostal do konfliktu s vyučujúcim. Vraj pôsobil skôr ako obchodník, a nie ako bádateľ.

Stopy viedli aj do múzea, ktoré vzniklo v centrále bývalej nemeckej tajnej štátnej polície Stasi. Po páde režimu sa tu napriek absencii kvalifikácie stal zamestnancom. V múzeu začali miznúť hodnotné veci a krátko nato zmizol aj Fritz. Stratené predmety sa pritom nikdy nestali predmetom žiadneho vyšetrovania.

Fritz a jeho dvaja spoločníci však nakoniec v roku 2008 zbankrotovali. Od roku 2010 sa Fritz dlhodobo neúspešne pokúšal predať svoj dom na Floride. Onedlho nato si Karen Kingová otvorila svoju emailovú schránku a dozvedela sa o zaujímavom koptskom úryvku spomínajúcom Ježišovu manželkou. Bol tu azda nejaký súvis?

Sabar ďalej zistil, že od roku 2003 Fritz prevádzkoval niekoľko pornografických stránok, kde bola hlavnou hviezdou jeho manželka. Ponúkala sa zadarmo – stačilo, ak človek súhlasil, že bude natáčaný.

Fritz na profiloch svojich stránok pritom nijak nezatajil svoje pozadie, a priznal sa i k tomu, že ovláda dva staroveké jazyky. Áno, je to celé bizarné, ako aj to, že pani Fritzová „dostávala“ nebeské zjavenia od anjela Michala, ktoré zapisovala, a neskôr aj vydala.

 

Odhalenia

Pod váhou dôkazov sa začal Fritzovi v telefonátoch so Sabarom veľmi opatrne rozväzovať jazyk. V jeden deň mu za vyše štyri hodiny rozpovedal takýto príbeh: s Laukampom sa zoznámil v Nemecku v 90-tych rokoch na prednáške kontroverzného Ericha von Dänikena. Laukamp mu povedal o svojej zbierke starovekých papyrusov, ktoré v roku 1999 predal na Floride Fritzovi za 1500 dolárov.V roku 2009 sa ich Fritz následne rozhodol predať londýnskemu obchodníkovi so starožitnosťami. V emaile mu poslal obrázky a čakal na ponuku. Za EJM by bol býval spokojný so sumou 5000 dolárov, no kupec mu ponúkol desaťkrát toľko! Fritz sa preto ozval Kingovej a bol údajne len jednoducho zvedavý, prečo by mal mať papyrus s EJM takú hodnotu. Obchodník sa vraj pre tento jeho krok nahneval a prerušil s ním kontakt. Príbeh sa zdal byť veľmi premyslený. Keď ho však Sabar poprosil o dosvedčenie jeho pravdivosti ktorýmkoľvek z mnohých aktérov, ktorí v ňom vystupovali, Fritz nemal nikoho.

Sabar zaslal forenznému expertovi Fritzom naskenované dokumenty, ktoré mu na začiatku preposlala Kingová. Keďže vykazovali závažné nezrovnalosti (nesprávna hlavička, adresa a sklon písma), dalo sa vystopovať ich falšovanie. Vďaka týmto odhaleniam sa Sabar nakoniec predsa len stretol s Fritzom osobne. Vtedy vyšla najavo i Fritzova nevraživosť voči akademickému zboru v Berlíne, nevrlosť ku katolíckej cirkvi a k jej učeniu a zarytý nesúhlas so zaužívaným datovaním evanjelií. Fritz si totiž myslí, že tzv. gnostické evanjeliá (z 2. storočia a mladšie) boli napísané pred biblickými evanjeliami – názor, ktorému nik z odborníkov neverí! Pri rozhovore zveličoval dôležitosť gnostických myšlienok a teológie. Sabar však zostal v závere diskusie sťaby obarený: Fritz mu totiž ponúkol zbohatnúť na spoločnej knihe, ktorá by mala byť o vymyslenom živote Márie Magdalény. Typovo by to bola azda akási gnostická fickia, no Fritz chcel, aby knihu písali s tým, že všetko je pravda. Kniha Da Vinciho kód by si tak našla „parťáka“.

 

Na záver

Nemáme Fritzovo priznanie k falšovaniu EJM, ale máme doložené falšovanie pôvodu vlastníctva dokumentov EJM, ku ktorému sa priznal. Reťaz vlastníkov je týmto nanajvýš nedôveryhodná. Fritz má navyše „v portfóliu“ egyptológiu, ako aj neskoršie štúdium architektúry, ktoré ho naučilo precíznemu kresleniu. Webstránky pomohli odhaliť jeho skrytú identitu. Navyše sa veľakrát správal ako učebnicový príklad falšovateľa: hral sa na nevzdelaného na úkor svojej nekonzistentnosti, zameral sa na ideologicky blízkych sympatizantov, prejavil veľkú zručnosť spojenú s fatálnymi chybami. Motívov jeho konania by sa dalo nájsť viac: financie, prejav nedoceneného talentu či pokus o zdiskreditovanie akademickej komunity. Nemáme teda jediný jasný dôkaz usvedčujúci Fritza, ale skôr množstvo čiastkových dôkazov a indícií, ktoré na vinníka ukazujú.

Treba povedať, že Kingová nebola vždy naivná. Od začiatku tvrdila, že môže ísť o podvod, ale napokon mala dva dôvody, prečo „šla so svojou kožou na trh“. Prvým bolo kladné hodnotenie ohľadom pravosti EJM od jej tímu expertov (skúmali atrament a papyrus). Druhým dôvodom bolo, že neverila, že by falšovateľ dokázal vytvoriť fyzický materiál tak profesionálne a pritom amatérsky pochybiť v rukopise a gramatike. Na druhej strane je však história falšovania plná kombinácií talentu a zlyhaní. Kingová sa po prečítaní reportáže od Sabara v júni 2016 vyjadrila, že ide pravdepodobne naozaj o falzifikát. Udelila mu tiež pochvalu za jeho skvelú prácu: „Váš článok mi pomohol uvedomiť si, že pôvod [starovekých dokumentov – pozn. red] sa dá preskúmať.“

Po prečítaní Sabarovho článku som ďalší deň sedel pri raňajkách s archeologičkou Jodi Magnessovou, významnou špecialistkou na Blízky východ. Reč prišla práve na toto. „Kingová urobila neospravedlniteľnú chybu – prezentovala ako pravý papyrus, ktorého pôvod nebol bezchybne zdokumentovaný. Takéto niečo jednoducho nemôže nik spraviť. To má za to, že nerozmýšľa ako archeológ,“ zhodnotila, odhryznúc si z croissantu.

 

Andrej Zeman, MA, vyštudoval religionistiku na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Získal magisterský titul z biblistiky (Biblical Studies) na University of London. Dlhoročne spolupracuje na archeologických projektoch v Izraeli. Zameriava sa na obdobie druhého chrámu, historického Ježiša, rané kresťanstvo, históriu biblickej interpretácie, ako aj na dialóg a konflikty vedy a náboženstva. Je spoluzakladateľom blogu ReLit venujúcemu sa religionistickej gramotnosti.

 

Interntové zdroje:

a) http://www.theatlantic.com/magazine/archive/2016/07/the-unbelievable-tale-of-jesus-wife/485573/

b) http://www.theatlantic.com/politics/archive/2016/06/karen-king-responds-to-the-unbelievable-tale-of-jesus-wife/487484/

c) http://gospelofjesusswife.hds.harvard.edu/

d) https://s3.amazonaws.com/hds-high-traffic-assets/Jesus-said-to-them-FINAL.pdf

e) http://evangelicaltextualcriticism.blogspot.sk/2016/06/more-on-gospel-of-jesus-wife-and-walter.html

f) http://www.smithsonianmag.com/history/the-inside-story-of-a-controversial-new-text-about-jesus-41078791/?no-ist

 

Obrazová príloha: www.theatlantic.com, Harvard, K. L. King, A. A. Ivanov, F. Francken

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Ako vyzeral Ježiš?

Ako vyzeral Ježiš?

Ako vyzeral Ježiš? Keby sme to vedeli, mohli by som sem dať namiesto článku jeho podobizeň a bolo by po probléme. celý článok

Rímsku ríšu mohol zničiť bratranec eboly

Rímsku ríšu mohol zničiť bratranec eboly

V roku 2014 ohlásil tím talianskych archeológov morbídny nález. V modernom Luxore odhalili masový hrob z 3. storočia. Telá boli do neho nahádzané narýchlo, čiastočne spálené a zaliate hrubou vrstvou vápna. celý článok

Keď budhisti tiahnu do vojny

Keď budhisti tiahnu do vojny

Medzi najrozšírenejšie mýty o náboženstvách v slovenskej spoločnosti patrí myšlienka, že budhizmus znamená mier a bez výnimky vylučuje akékoľvek násilie. Ľudia si myslia, že budhisti nikdy v dejinách nekonali násilne a neviedli vojny. celý článok

Diskusia (0)

pridať

Zatiaľ žiadne komentáre.

Pridať komentár

Pre pridanie komentáru musíte byť prihlásený. Prihláste sa alebo registrujte sa.