Oceľové žezlo

Publikované : 19.04.2017 | Komentárov: 0 | Zobrazení: 1890

Ruské mýty a bohatierske byliny v strhujúcom akčnom podaní Juraja Červenáka po desiatich rokoch konečne aj v slovenčine.

 

Keď v roku 2007 vyšiel v českom jazyku prvý diel historicko-fantastickej trilógie zasadenej do ruského „bohatierskeho“ stredoveku slovenského spisovateľa Juraja Červenáka, bol to zaujímavý žánrový počin hneď z niekoľkých dôvodov. Hoci sa Červenák od začiatku profiloval ako autor historickej fantasy, jeho prvé knihy tiahli skôr k fantasy než k histórii. Teraz nehovorím len o „conanovkách“, príbehoch písaných rôznymi spisovateľmi s hlavným hrdinom Conanom podľa pôvodných diel amerického spisovateľa Roberta E. Howarda, z ktorých tri napísal Červenák ešte pod pseudonymom Thorleif Larssen, ale aj o zlomovej sérii Černokňažník. Tá napriek historickým kulisám slovansko-avarského obdobia zotrvávala pre všeobecnú skromnosť použiteľných historických prameňov viac-menej na literárnom poli fantastiky. Pomyselné poskočenie do 10. storočia, do obdobia výbojných vojen kyjevského kniežaťa Svjatoslava (asi 942 – 972), občas nie bezdôvodne nazývaného aj ruským Alexandrom Veľkým, však ponúklo slovenskému autorovi uchopiteľnejšie a historicky predsa len o niečo epickejšie pozadie pre jeho románové dobrodružstvá.

 

Začalo to ako žartík

Úplne na začiatku tohto príbehu však stojí malý žartík. Pri písaní novely Černé srdce do antológie Čas psanců (2004) sa Červenák rozhodol skombinovať bohatierske byliny s rozprávkovým Mrázikom a napísať to ako klasickú hrdinskú fantasy. Ako to už ale pri písaní a tvorbe podobných príbehov býva (Tolkien by vedel rozprávať), tie začnú žiť svojím vlastným životom. V tomto prípade prišlo k ukotveniu príbehu v reálnom čase a priestore (Kyjevská Rus v období pokresťančovania a končiaceho kmeňového zriadenia) a z jeho hlavného hrdinu, zrejme najslávnejšieho bohatiera ruských bylín Iľju Muromca, sa stal postupne protagonista ďalšej poviedky (Doupě řvoucí smrti, 2005) i celej už spomínanej trilógie Bohatier (2007 – 2008).

Iľja Muromec je nielen najväčší hrdina ruských bájí, ale aj jediný bájny hrdina, kanonizovaný pravoslávnou cirkvou. Je pritom zľahka paradoxné a z hľadiska ruských dejín možno aj trochu symbolické, že Iľja vlastne nebol Rus, ale pochádzal z ugrofínskeho kmeňa Muromcov (odtiaľ to prímenie). Je to vlastne podobný paradox ako v prípade samotného mena Rusov, čo bolo pravdepodobne označenie pre švédskych Vikingov (Varjagov), z ktorých pochádzala aj prvá vládnuca dynastia Riurikovcov. Vnukom napoly mýtického zakladateľa dynastie Riurika bol práve Svjatoslav. O týchto dávnych udalostiach ruských dejín nás informuje jediný písomný zdroj – Povesť dávnych liet (Povesť vremennych let), najstarší známy letopis z územia Kyjevskej Rusi zhruba zo začiatku 12. storočia, čo na druhej strane otvára široký priestor fantázii.

Teraz si dovolím byť trochu osobný. Moje prvé stretnutie s Iľjom Muromcom pochádza ešte z detských čias a spája sa s nádherne ilustrovanou knižkou Jaroslav Vodrážka deťom. Tá okrem niekoľkých klasických rozprávok, ako Soľ nad zlato či O dvanástich mesiačikoch, obsahovala aj Turčína Poničana Sama Chalupku, a predovšetkým päť bylín o Iľjovi Muromcovi. Hneď skraja priznávam, že tie som mal najradšej. Príbehy o tom, ako sa z dospelého mrzáka, ktorý je svojim úbohým rodičom iba na ťarchu, stane najväčší bohatier široko-ďaleko, ako je napriek svojej ohromnej sile vystavený veľkým skúškam i zrade, aby nakoniec aj tak zachránil celý národ pred krutým tatárskym nepriateľom, to dráždilo moju detskú fantáziu a predstavivosť viac než všetky ostatné, hocijako krásne rozprávky dokopy. Aj preto bolo neskôr pre mňa opätovné stretnutie s mojím detským hrdinom ako vítanie so starým, ale dlho nevideným priateľom.

 

Fantázia verzus história

Tak aké sú ruské byliny v podaní slovenského autora? Dynamické, dravé, akčné a zábavné. Okrem toho hýriace historickými, etnografickými, geografickými a mytologickými detailmi, ktoré celý ten strhujúci a „nadupaný“ dej zmysluplne prikrášľujú, ale aj obohacujú a dopĺňajú (pozri dodatky). Oceľové žezlo, ako i celá trilógia Bohatier, je totiž perfektným príkladom dokonale vyváženej historickej fantasy. História i fantastika si to v tomto príbehu pekne podelili, takže fanúšikovia jedného i druhého si prídu rovnako na svoje. A keďže jedno i druhé spolu úzko súvisia – napríklad predstavy stredovekého človeka o svete okolo neho nemôžeme z nášho uhla pohľadu väčšinou označiť inak ako fantastické – tak je to vlastne symbióza dokonalá. Ostatné Červenákove románové série (Dobrodružstvá kapitána Báthoryhodetektívna séria Stein & Barbarič) sú už takmer čistokrvné historické príbehy s minimálnou štipkou fantastiky a tie predošlé takmer presne naopak. Bohatier teda stojí niekde uprostred Červenákovej tvorby, hoci geograficky stojí najvýchodnejšie. To je ďalšie veľké a zaujímavé plus, pretože väčšinu autorov i čitateľov to ťahá možno skôr na západ, nech už je to v poslednom čase s tou západo-východnou orientáciou (nielen u nás) všelijaké.

Čo čakať od prvého dielu bohatierskej trilógie? Priamočiary hrdinský príbeh zasadený do reálneho historického rámca. Kombináciu umne upravených bohatierskych príbehov, stretnutí s nadprirodzenými bytosťami a tvormi, opisov vojenských ťažení a množstva historických, mytologických, geografických a iných zaujímavostí. To všetko spolu so zástupom zaujímavých postáv, historických, legendárnych i vymyslených, tvorí neodolateľný mix, ktorý je nám blízky (schválne, koľkokrát ste videli Mrázika?) a zároveň exoticky vzdialený. Je škoda, že autor v sérii napriek nápadom a hotovému konceptu v hlave nepokračoval ďalej. Slovenského čitateľa tak môže tešiť aspoň to, že vďaka vydavateľstvu Artis Omnis táto zaujímavá trilógia konečne vychádza v prepracovanej a prebrúsenej podobe aj v slovenčine. A mimochodom, úžasnú obálku od Miša Ivana som už zmienil? Tak na tú sa môžete tešiť tiež, skvele sa vyníma v knižnici, ale aj na monitore.

 

Roman Mocpajchel (Historyweb.sk)

 

Juraj Červenák: Oceľové žezlo. Bohatier – kniha prvá. Žilina : Artis Omnis 2017. 400 strán, pevná väzba s prebalom. ISBN 9788089718900.

 

Ďalší názor

Branislav Kovár (Historyweb.sk, Archeologický ústav SAV): Z tvorby Juraja Červenáka mám rád  Dobrodružstvá kapitána Báthoryho. Príbehy o Bohatierovi však nasledujú hneď za ním. Práve vychádza prvý diel trilógie, ktorú som čítal už v českom vydaní. Vďaka úsiliu Artis Omnis prichádza román konečne i v slovenčine. Príbeh z prostredia Kyjevskej Rusi je viac ako košatý a už dlho dúfam, že niektoré postavy dostanú vlastné romány. Román je dravý a priamy, dobre doplnený historickým reáliami. Ďuro je dnes už viac ako uznávaný autor historických detektívok, preto dúfam, že čitatelia ocenia aj túto historickú fantasy, ide naozaj o výborný príbeh.

 

Obrazová príloha: M. Garai, Artis Omnis, M. Ivan

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

O tyranii (ukážka)

O tyranii (ukážka)

Lekcie z európskych dejín 20. storočia nám ukazujú, aká je demokracia krehká a ako jednoducho môže uhynúť. Timothy Snyder sa pokúsil dať nám návod, ako tomu zabrániť. celý článok

Tá prekliata skala

Tá prekliata skala

Malta, malý ostrov uprostred Stredozemného mora, zohrala kľúčovú úlohu v bitke o ovládnutie Stredomoria, keď sa rytierskemu rádu johanitov podarilo odraziť „Veľké obliehanie“ mnohonásobne silnejšou osmanskou armádou. celý článok

Sovietske Rusko očami Josepha Rotha

Sovietske Rusko očami Josepha Rotha

Boľševickej propagande podľahlo mnoho západných intelektuálov, ktorí v 20. i 30. rokoch minulého storočia úprimne verili, akým úžasným a moderným štátom je sovietske Rusko. Patril medzi nich i Joseph Roth. Svoj postoj však nakoniec prehodnotil. celý článok

O tyranii

O tyranii

Lekcie z euróspkych dejín 20. storočia nám ukazujú, aká je demokracia krehká a ako jednoducho môže uhynúť. Timothy Snyder sa pokúsil dať nám návod, ako tomu zabrániť. celý článok

Diskusia (0)

pridať

Zatiaľ žiadne komentáre.

Pridať komentár

Pre pridanie komentáru musíte byť prihlásený. Prihláste sa alebo registrujte sa.