Objavili najstaršiu hrobku skýtskych kráľov?

Publikované : 14.02.2018 | Komentárov: 0 | Zobrazení: 2963

Okolie dedinky Aržan v Tuve v južnej Sibíri znova vzbudilo pozornosť svetových archeológov. Minulý rok tam bola identifikovaná zrejme dosiaľ najstaršia a najväčšia známa mohyla jedného prvých skýtskych „kráľov“. Oblasť Aržanu tak môžeme oprávnene považovať za kolísku skýtskej kultúry.

 

K fantastickému objavu paradoxne nedošlo pod holým nebom a s lopatou v rukách, ale za počítačom. Švajčiarsky archeológ Gino Caspari z Univerzity v Berne skúmal v rámci svojho projektu archeologické doklady života ľudí v regióne medzi severovýchodnou Čínou a južnou Sibírou. Jednou z aktuálnych metód takzvaného nedeštruktívneho výskumu je hľadanie stôp osídlenia štúdiom leteckých alebo satelitných snímok s vysokým rozlíšením. V údolí rieky Ujuk v Tuve neďaleko od plošiny so slávnymi včasnoskýtskymi mohylami pri dedine Aržan objavil rozmerný útvar okrúhleho pôdorysu, ktorý pripomínal mohylu so zložitou vnútornou konštrukciou. Nenachádzal sa však na vyvýšenine ako ostatné mohyly, ale v riečnej nive. Zhodou okolností začali už v roku 2013 útvar mapovať ruskí vedci, prvé výsledky však boli vyhodnotené ako málo presvedčivé a aj v dôsledku nešťastnej smrti vedúceho projektu boli práce pozastavené. Gino Caspari mal však vážne dôvody mohyle veriť. V spolupráci s Ruskou akadémiou vied a s petrohradskou Ermitážou vykonal minulý rok zisťovací archeologický výskum. Situácia v niekoľkých menších sondách potvrdila, že skutočne ide o kurgan (rusko-turkický výraz pre mohylu, návršie nad hrobom) z najstaršieho obdobia skýtskej kultúry.

 

Skýti na Sibíri

Skýti boli nomádi, ktorí sa do histórie zapísali vďaka početným a často násilným kontaktom s Grékmi v severnom Pričiernomorí a Anatólii a s Peržanmi v oblasti Kaukazu. V skutočnosti išlo o viacero etník, vyznávajúcich viac či menej kočovný životný štýl s dôrazom na pastierstvo, jazdecké vojenstvo, ale aj remeselnú výrobu. Žili v stepiach a lesostepiach od Čierneho mora po Sibír. Tieto etniká spájala aj záľuba v dekoratívnom, tzv. zvieracom štýle, ktorý na ozdobách kroja či úžitkových predmetoch zachytával šelmy, dravé vtáky aj kopytníky v najrôznejších, často bizarných pozíciách.

Južná Sibír bola oblasťou vzdialenou od centier starovekých civilizácií v Európe, na Blízkom aj Ďalekom Východe. O nomádoch preháňajúcich sa po jej údoliach a planinách v 1. tisícročí pred Kr. tak neexistujú žiadne písomné správy. Čínske texty poznali len ich susedov, vyznávajúcich podobný životný štýl, ktorých označovali ako „chovateľov koní“ alebo „tých, čo nejedia obilie“. A práve z týchto ďalekých končín pochádzajú najstaršie pamiatky skýtskeho zverného štýlu a najstaršie kurgany skýtskych elít. Preto sa bádatelia domnievajú, že práve v južnej Sibíri sa začiatkom 1. tisícročia pred Kr. vyformovala bohatá kultúra, ktorá sa rýchlo rozšírila a ktorej nositelia sa neskôr stali známymi ako Skýti.

 

Sibírske „Údolie kráľov“

Oblasť rieky Ujuk, v ktorej sa dedina Aržan nachádza, je doslova plná kurganov. Ide o stovky mohýl rôznej veľkosti z rôznych období, ktoré ležia predovšetkým na vyvýšenej riečnej terase. Doteraz bolo preskúmaných niekoľko z nich. Výnimočné sú dve, označené postupne ako Aržan 1 a Aržan 2. Nachádzali sa každá na jednom konci asi osemkilometrovej línie štyroch obrovských mohýl. Mohylu Aržan 1 preskúmali ruskí archeológovia v prvej polovici 70. rokov a až doteraz bola pokladaná za najstaršiu hrobku včasnoskýtskych „kráľov“. Dendrologickým a rádiouhlíkovým datovaním dreva bolo stanovené obdobie jej vzniku na prelom 9. a 8. storočia pred Kristom.

Jej dno tvorila zložitá konštrukcia zo smrekovcových brvien. Pozostávala z mnohých štvorcových komôr, pričom v centrálnej bol pochovaný kráľovský pár (prípadne kráľ so svojou konkubínou). V okolitých hrobových komorách boli uložené početné ľudské a zvieracie obete. Išlo o pozostatky 15 ľudí a minimálne 160 koní. Prekrytá bola kamenným násypom. Táto štruktúra, tvorená centrálnou hrobovou komorou a lúčovito usporiadanými vedľajšími komorami, mala symbolizovať predstavy starovekých nomádov o svete: pripomínala Slnko s jeho lúčmi, tiež východná a západná polovica sa odlišovali konštrukciou aj obsahom (napr. východná časť bola vyhradená mužom). Mohyla, hoci bola vykradnutá, stále obsahovala množstvo nálezov, ako ozdoby z drahých kovov, súčasti prepychových konských postrojov alebo zvyšky textílií. Je zároveň najstarším dosiaľ preskúmaným kurganom, ktorý obsahoval tzv. skýtsku trojicu, teda pre Skýtov typickú kombináciu zbraní, konských postrojov a predmetov zdobených v zvernom štýle.

Mohylu Aržan 2 preskúmal nemecko-ruský tím archeológov medzi rokmi 2000 až 2004. Využil pritom najnovšie metódy terénneho výskumu a analýz v laboratóriách, vďaka ktorým dospel k mnohým zaujímavým výsledkom. Kombináciou viacerých metód datovania bol určený dátum vzniku centrálneho hrobu na koniec 7. storočia pred Kr. Ako posledná v línii rozmerných mohýl je Aržan 2 považovaná za najmladší hrob tejto skupiny hrobov. Na rozdiel od Aržanu 1 bola nevykradnutá a poskytla záplavu nálezov. Z kurganu ich pochádza vyše 9000, z ktorých asi 5600 boli predmety zo zlata, väčšinou drobné ozdoby z odevu. Pár pochovaný v centrálnej drevenej komore bol nimi doslova zasypaný. Vďaka tomu je možné zrekonštruovať ich vzhľad. Ani v tomto prípade nechýbali hroby ľudí nižšieho spoločenského postavenia, zrejme išlo o sluhov a slúžky, a o obetované kone. Aj keď sa z koní zachovali len kostry, vďaka využitiu DNA analýz sa dala zrekonštruovať farba ich srsti aj ich pôvod. Štrnásť aržanských koní patrilo až k desiatim rôznym haplotypom, to znamená, že jedince pochádzali zrejme z viacerých stád. K podobným zisteniam prišli vedci pri skúmaní koní z Aržanu 1 vďaka veľkej variabilite ich postrojov. To viedlo k hypotéze, že kone predstavovali dary zosnulému vládcovi od príslušníkov viacerých podriadených kmeňov. Muži pochovaní v centre aržanských mohýl podľa toho stáli na čele väčšieho kmeňového zoskupenia nomádov v Strednej Ázii, ktorí práve v tomto období vytvorili spoločnú kultúru. Viaceré prvky obsahu mohyly aj jej okolia, ako napríklad početné kamenné kruhy so stopami po žiarových obetách, svedčia o rituálnych aktivitách neskôr po samotnom pohrebe. Mohyla teda neslúžila výlučne ako miesto posledného odpočinku kráľovského páru s početnou suitou, ale aj ako miesto uctievania a rituálnej komunikácie členov spoločnosti so zomrelým kráľom či s nadpozemskými bytosťami. Tieto rituály tak napomáhali upevňovanie súdržnosti a stability celého spoločenstva.

 

Tunnug 1 alias Aržan 0

Minuloročný objav Dr. Caspariho ešte viac podčiarkol významné miesto aržanských mohýl v procese vzniku skýtskej kultúry. Zisťovací výskum kurganu označeného ako Tunnug 1 (respektíve Aržan 0) doložil existenciu podobnej drevenej konštrukcie a kamenného príkrovu, aká bola v asi 10 km vzdialenom Aržane 1. Podľa rádiouhlíkového datovania drevených brvien z tejto konštrukcie bola mohyla navŕšená v 9. storočí pred Kr., a to najneskôr v čase, keď vznikol Aržan 1. Vďaka jednej zo zisťovacích sond bolo možné predbežne stanoviť priemer mohyly na približne 140 m, čo je asi o 30 metrov viac, než mal Aržan 1. Ak by sa počas ďalšieho výskumu tento predpoklad potvrdil, Tunnug 1 by bol najrozmernejším kurganom svojho typu na južnej Sibíri. Nálezová situácia navyše sľubuje ďalšie fantastické objavy.

Poloha novoobjavenej mohyly v močaristom údolí Ujuku a masívny kamenný príkrov na jej vrchu dáva šancu na uchovanie organických zložiek vďaka permafrostu, teda trvalo zamrznutej pôde. V údolí Ujuku začína permafrost v hĺbke niekoľkých metrov, v lete zem nad ním pôsobením slnečných lúčov rozmŕza a organické zložky sa rozkladajú. V zisťovacej sonde bol však ľad zachytený už v hĺbke 1 m pod povrchom, kde sa nachádzala aj drevená konštrukcia. Môžeme teda predpokladať, že ľad zakonzervoval málo trvanlivé organické súčasti hrobu, ako drevené výrobky, textílie, kože, či dokonca múmie ľudí a zvierat, podobne ako v mladších mohylách v oblasti Altaja. Z nich najslávnejšie sú kurgany v Pazyryku s múmiami ľudí, koní a s množstvom pozoruhodných textílií, i keď zďaleka nedosahovali bohatstvo a veľkoleposť mohýl v Aržane. Tunnug 1 by tak bol vôbec najstaršou a najväčšou zamrznutou mohylou v Eurázii. Z tohto hľadiska sa plošný terénny výskum mohyly stáva viac než naliehavým. Globálne otepľovanie totiž môže vážne ohroziť ďalšie zachovanie podobných pamiatok, čím sa môžu definitívne stratiť aj cenné informácie o živote ľudí a o vývoji nomádskych spoločností doby železnej.

 

Mgr. Petra Kmeťová, PhD., vyštudovala archeológiu a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Absolvovala niekoľko štipendijných pobytov v zahraničí (Ľubľana, Viedeň, Frankfurt nad Mohanom). Niekoľko rokov pôsobila na Katedre archeológie FiF UK, v súčasnosti pracuje pre firmu VIA MAGNA, s. r. o. Špecializuje sa na problematiku staršej doby železnej, doby bronzovej a zvláštnu pozornosť venuje aj vzťahu ľudí a zvierat (najmä koní) v minulosti.

 

 Použitá literatúra

Simpson, St. J./Pankova, S. (eds.): The BP exhibition: Scythians: warriors of Siberia. London 2017.

Čugunov, K. V./Parzinger, H./Nagler, A. et al.: Der skythenzeitliche Fürstenkurgan Aržan 2 in Tuva. Steppenvölker Eurasiens 3, Archäologie in Eurasien 26, Mainz 2010.

 

Internetové odkazy

a) Swiss archaeologist discovers the earliest tomb of a Scythian prince. (11.1.2018) http://www.snf.ch/en/researchinFocus/newsroom/Pages/news-180111-press-release-earliest-tomb-of-a-scythian-prince-discovered.aspx

b) G. Caspari /T. Sadykov / J. Blochin / I. Hajdas: Tunnug 1 (Arzhan 0) – an early Scythian kurgan in Tuva Republic, Russia. Archaeological Research in Asia  (2017)

 

Obrazová príloha: K. V. Čugunov, H. Parzinger, A. Nagler a kol.: Archäologie in Eurasien 26, 2010, www.snf.ch, blog.britishmuseum.org

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Čo jedli a pili ľudia staršej doby železnej?

Čo jedli a pili ľudia staršej doby železnej?

Hoci ľudia staršej doby železnej v strednej Európe (približne 800 – 480 pred Kr.) mali obmedzenejší sortiment potravín ako my a nepoznali mnohé kulinárske vymoženosti súčasnosti, z tohto obdobia pochádzajú najstaršie nálezy dokladov vína a šúľancov. celý článok

10 najvýznamnejších archeologických objavov 2017

10 najvýznamnejších archeologických objavov 2017

Archeológia sa v 21. storočí zmenila z dobrodružného hľadania pokladov na modernú vedu, ktorá si kladie zmysluplné otázky o vývoji človeka a jeho kultúry. Preto v rebríčku najväčších archeologických objavov nedominujú poklady mincí, ale zaujímavé vedecké zistenia. celý článok

Diskusia (0)

pridať

Zatiaľ žiadne komentáre.

Pridať komentár

Pre pridanie komentáru musíte byť prihlásený. Prihláste sa alebo registrujte sa.