Objavili archeológovia českých upírov?

Publikované : 27.08.2018 | Komentárov: 0 | Zobrazení: 2497

Archeológovia si mysleli, že na pohrebisku v českých Čelákoviciach objavili prejavy vampirizmu. Ale názory starších bádateľov dnes upravujú ich nasledovníci.


Unikátny objav pohrebiska upírov

V júni 1966 boli na ulici Majakovského v Čelákoviciach vykopané ľudské kostry. Na tom by nebolo nič prekvapujúce, v blízkosti sa ľudské ostatky nachádzali už v 50. rokoch. Nik vtedy ešte nemohol tušiť, že nepôjde o obyčajný rutinný nález a objav neskôr vyvolá senzáciu. I medzi laickou verejnosťou sa neskôr začali šíriť až absurdné historky. Výskumom lokality poverili Jaroslava Špačeka, ktorý na mieste vykopal 11 hrobov so 14 kostrami. Ako ich odkrýval, zisťoval, že nepatrili k typicky uloženým ľudským ostatkom a začalo v ňom silnieť podozrenie, že neskúma „normálne“ pohrebisko. Takmer vo všetkých hroboch sa našli muži. Polovica zomrela medzi 20. až 40. rokom života, ostatní medzi 40. a 60. rokmi. Už prvý odkrytý jedinec bol uložený v smere severo-severozápad – juho-juhovýchod, čo nie je typické pre obdobie stredoveku. Celkovo boli v zvláštnom smere uložení štyria muži. Ostatky dvoch z nich ležali v polohe na bruchu, štyria boli uložení na boku. Pri troch kostrách sa zistilo, že hlava bola oddelená od tela. Jedna kostra mala mať oddelenú pravú nohu a ľavú mala silne pokrčenú. V súlade s vtedajšími poznatkami priradil Jaroslav Špaček tieto hroby jedincom s prejavmi vampirizmu. Datoval ich do 10. až polovice 11. storočia po Kr. To je obdobie, keď postupne zanikala Veľká Morava a formoval sa nový přemyslovský štát. Výsledky výskumu publikoval v 70. rokoch a následne boli Čelákovice, v súvislosti s vtedajším stavom bádania, často citované ako pohrebisko revenantov, t. j. ľudí, ktorí sa vracajú z hrobu. Na pár rokov bol pokoj...

 

Pod šibenicou

... kým sa na materiál koncom 90. rokov minulého storočia nepozrela mladá bádateľka Pavlína Mašková. Všimla si napríklad, že časť pohrebiska bola zničená ťažbou piesku, a teda nemohlo byť preskúmané celé. Z toho vyplýva, že ak nebolo preskúmané kompletne, nie je možné tvrdiť, že patrilo výhradne „upírom“. Okrem toho bolo problematické aj datovanie nekropoly. Domnelí upíri mali pri sebe len pracky opaska. Tie mali jednoduchý okrúhly tvar a neboli zvláštne zdobené. Takéto pracky nachádzame počas celého obdobia stredoveku.

Archeologička sa preto pozrela na iné dôvody, ktoré mohli viesť k zvláštnemu pochovaniu týchto mŕtvych. Zistila, že situácia v Čelákoviciach nápadne pripomína prípad zo švajčiarskej lokality Emmenbrücke. Tu sa odkryli základy šibenice, neďaleko nej bola spaľovňa zvierat a mrchovisko. V 70. rokoch takéto nálezy ešte neboli známe. Kostry sa našli okolo aj vnútri základov šibenice, pričom ležali v rôznych polohách a často boli prehádzané cez seba. Neúctu ešte podčiarkuje skutočnosť, že niektorí jedinci boli uložení spolu so zvieratami. Podľa písomných prameňov boli okrem odsúdencov na tomto mieste pochovaní aj samovrahovia a ľudia exkomunikovaní z cirkvi.

Ak by sa z písomných prameňov podarilo určiť, že aj v Čelákovicach bola šibenica, záhada by mala nové vysvetlenie. Pramene sa však len zriedkavo riadia želaním bádateľa. Aj keď v súdnej knihe mesta sa nenachádzala časť o súdnom práve, existuje zmienka o tom, že v 18. storočí muselo mesto svoje hrdelné právo obhajovať. Z toho prameňa však nie je možné zistiť, odkedy, mali Čelákovice právo na hrdelný trest. Šibenica bola na vrchu „Šibeňák“, ktorý sa nachádza až 1,5 km od nájdeného pohrebiska. V porovnaní s Emmenbrücke je to pomerne ďaleko, ale šibenica mohla byť na vrch premiestnená až neskôr. Podozrivý bol aj názov polohy, na ktorej sa nachádzalo pohrebisko. Tá sa najneskôr od 18. storočia nazývala Mrchovláčka. Nezávisle od tejto bádateľky interpretáciu tohto nálezu približne v rovnakom čase prehodnotil aj archeológ Zdeněk Smetánka. Ten upozornil, že proti datovaniu čelákovického nálezu do včasného stredoveku svedčí ešte jeden fakt. Antropologička pri analýze kostrových ostatkov upozornila, že rozmery lebiek z Čelákovíc sa líšia od ostatných nálezov z daného obdobia. Korešpondujú však s kostrami z mladších lokalít. Tieto závery potvrdila aj revízia kostrového materiálu v roku 2005.

V prípade novej interpretácie má bádateľ v podstate dve možnosti. Uznať svoju chybu, alebo trvať na svojom. Jaroslav Špaček zareagoval na nové zistenia v roku 2009, keď sa držal svojej pôvodnej interpretácie. Keby sme použili športovú terminológiu, „prešiel do protiofenzívy“. Ale reakcia na jeho príspevok nenechala dlho čakať. Tentoraz sa však neozvala len Pavlína Mašková ale aj Petr Sokol, ktorý má s výskumom šibenice skúsenosti (vykopal a publikoval napríklad výsledky výskumu šibenice v Bečove nad Teplou). Ten sa priklonil k záverom Pavlíny Maškovej. Bodku za celou „kauzou“ priniesla výstava v miestnom múzeu v rokoch 2016 – 2017, ktorá mala zhrnúť všetky doposiaľ prezentované názory. Nemôžeme však vylúčiť, že „kauzy“ sa niekto v budúcnosti opäť nechytí a čelákovické mŕtvoly znova upútajú pozornosť živých.

 

Kto má pravdu?

Ktorý z bádateľov má však pravdu? Stopercentne to nebudeme vedieť nikdy. Ja osobne sa však prikláňam k interpretácii Pavlíny Maškovej, ktorej argumenty sú pádnejšie. Vo včasnom stredoveku boli anomálne hroby väčšinou voľne rozptýlené medzi tými „obyčajnými“, nekoncentrovali sa na jednom mieste, nieto aby mali vyhradené samostatné pohrebisko. Vo včasnostredovekých anomálnych hroboch sú navyše zastúpené obe pohlavia, ženy aj muži, a to približne vo vyrovnaných pomeroch, niekde dokonca ženy dominujú. V zvláštnych polohách nachádzame dokonca aj deti. Naproti tomu v Čelákoviciach patrilo trinásť ostatkov mužom, štrnásty jedinec bol tak isto pravdepodobne muž. To skôr zodpovedá trestancom, medzi ktorými prevažovali muži.

Mladšie datovanie nálezu zasa naznačila spomínaná antropologická analýza. Je škoda, že jej výsledky nebolo možné potvrdiť napríklad metódou rádiouhlíkového datovania. Kostry boli v 60. rokoch, žiaľ, konzervované takými látkami, ktoré znemožňujú využiť túto metódu.

Vzdialenosť 1,5 km od neskoršej polohy šibenice, nemusí znamenať, že sa šibenica predtým nenachádzala bližšie k pohrebisku. Napríklad vo Vroclave kat a jeho pomocníci prenášali telá cez celé mesto, takže ani poldruha kilometra nemusel byť problém.

Či už išlo o trestancov, alebo o jedincov, ktorí predstavovali nebezpečenstvo aj po smrti, obidve skupiny ľudí patrili v stredoveku na okraj spoločnosti. Patrili medzi tých, ktorí z nejakých dôvodov nezapadali medzi „obyčajných ľudí“. Mohli sa líšiť spôsobom života, ktorý si vybrali dobrovoľne či nedobrovoľne v dôsledku nepriaznivých okolností alebo fyzickej vady, choroby a podobne. Ich život pravdepodobne nebol jednoduchý. O to zaujímavejšie je však pátranie po ich osudoch.

 

 

Mgr. Lucia Nezvalová, PhD., vyštudovala archeológiu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. V súčasnosti pracuje v Archeologickom ústave SAV, v. v. i. Špecializuje sa na pohrebný rítus, najmä na anomálne hroby v období stredoveku.

 

 

Použitá literatúra

Mašková, P.: K otázce interpretace kostrového pohřebiště „s projevy vampyrismu“ v Čelákovicích. Studia mediaevalia Pragensia 5, 2004, 9 – 19.

Mašková, P.: Dovětek o čelákovickém „pohřebišti s projevy vampyrismu“. Středočeský sborník historický 36, 2010, 128 – 133.

Smetánka, Z.: Upíři táhnou. Dějiny a Současnost 20/2, 1998, 58.

Smetánka, Z.: Archeologické etudy. Osmnáct kapitol o poznávání středověku. Praha 2003.

Sokol, P.: Ke sporu o interpretaci čelákovických hrobů „s projevy vampyrismu“. Jistoty a nejistoty (nejen) archeologických pramenů. Středočeský sborník historický 36, 2010, 134 – 155.

Špaček, J.: Slovanské pohřebiště s projevy vampyrismu z Čelákovic. Časopis národního muzea. Historické muzeum 140, 1971, 190 – 215.

Špaček, J.: Poznámky k nové interpretaci pohřebiště s projevy vampyrismu a několik poznámek k otázce soudnictví městečka Čelákovic. Středočeský sborník historický 35, 2009, 185 – 208.

 

Obrazová príloha: www.celmuz.cz, wikipedia.org, A Wiertz

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Blanka Kastílska zachránila kráľovstvo

Blanka Kastílska zachránila kráľovstvo

Blanka Kastílska dva razy vládla francúzskemu kráľovstvu (najprv v mene neplnoletého syna a neskôr počas jeho neprítomnosti) a vždy ríšu ochránila, či už pred odbojnou šľachtou, alebo pred útokmi anglického kráľa. Jej súčasníci jej pripisovali „mužskú odvahu v ženskom tele“. celý článok

Diskusia (0)

pridať

Zatiaľ žiadne komentáre.

Pridať komentár

Pre pridanie komentáru musíte byť prihlásený. Prihláste sa alebo registrujte sa.