O varení piva v Topoľčanoch rozhodoval až súd

Publikované : 07.02.2018 | Komentárov: 0 | Zobrazení: 1891

Viaceré regióny či mestá na Slovensku sa dostali do povedomia obyvateľstva vďaka určitej charakteristike, ktorá tamojších obyvateľov preslávila. Zvolenčania sú mliekari, Piešťanci kúpeľníci, Banskoštiavničania zas baníci, no a najväčšmi pivármi sú – či boli – Topoľčanci. Kam však siahajú korene pivovarníctva v regióne, ktorý preslávil najmä pivovar Topvar?

 

Varenie piva má na strednom Ponitrí veľmi dlhú tradíciu, hoci pre neexistenciu písomného prameňa nevieme určiť presný začiatok výroby piva v tejto oblasti. Istotu písomných záznamov máme až od roku 1274. V listine vydanej kráľom Ladislavom IV. nájdeme doklad o dodávateľoch tzv. marcového piva. Výrobcovia tohto menej kvalitného piva žili spoločne s odborníkmi na výrobu medoviny v Uherciach a pravdepodobne aj v dnešných Tvrdomesticiach neďaleko Topoľčian. Samotné mesto Topoľčany získalo výsadu variť pivo roku 1342.

 

Konkurenčný boj mesta a Forgáčovcov

Pútač na autobusovej zastávke pri vstupe do mesta TopoľčanyĎalšie správy o pivovarníctve v Topoľčanoch a okolí nachádzame až v 17. storočí. V danom období bolo mesto významným strediskom obchodu a remesla a kde sa darí biznisu, darí sa aj predajcom piva. Možnosť profitovať z predaja zlatého moku si však nechceli nechať ujsť ani majitelia okolitého panstva Forgáčovci. Tak sa medzi mestským pivovarom a pivovarom rodiny Forgáčovcov rozhorel pravý konkurenčný boj. 

Spor vyvrcholil roku 1756, keď sa správcovia topoľčianskeho panstva rozhodli zabezpečiť dodržiavanie výčapného termínu v mestskom pivovare. Každý pivovar mal totiž určený presný termín, kedy mohol čapovať pivo. Správca panstva preto nariadil úradníkom zapečatiť mestské sudy a otvoriť sudy z panských pivovarov.

Išpán (najvyšší kráľovský úradník v župe v Uhorsku) Mikuláš Kmeť sa však rýchlo presvedčil, že Topoľčanci majú na toto nariadenie vlastný názor. Na prvý pokus ho 20. mája obyvatelia ani nepustili do mesta a neostávalo mu, než sa vrátiť do Tovarník. Onedlho sa do Topoľčian vrátil, ale tentokrát už s posilou drábov. Na jeho prekvapenie však obyvatelia takýto sprievod očakávali a ozbrojili sa sekerami, vidlami či palicami. Na tretí pokus dorazil Kmeť s vojenskou jednotkou, ale odhodlanie Topoľčancov nezlomil. Rozhodol sa preto zmeniť prístup a vyriešiť celú situáciu dohovorom. Pomoci sa mu dostalo od správcu panstva Michala Grajciara, no výsledok bol rovnaký. Neuspel.

Slad vyrobený v topoľčianskej sladovniNa druhý deň ráno sa Kmeť opäť pokúsil vykonať svoju úlohu, ale obyvateľstvo sa nemienilo podvoliť. Rady ľudí sa dokonca ešte rozrástli a na veži kostola začali po príchode išpána biť na poplach. Napätie z predchádzajúceho dňa eskalovalo a hoci nevedno, kto zaútočil prvý, obe skupiny sa s vervou pustili do bitky. Obyvatelia Topoľčian zahnali úradníkov až do Tovarník a na dlhý čas sa zbavili akejkoľvek kontroly na produkciu piva a vína. Keď sa úradníci v januári 1758 konečne odhodlali opäť vkročiť do Topoľčian, výsledok bol rovnaký ako pred pol druha rokom.

Celý konflikt vyriešil až stoličný súd v Nitre. Ten rozhodol, že mestský pivovar mohol čapovať pivo v obdobiach od Michala do Vianoc, potom od Troch kráľov do Doroty, a napokon od Juraja do 24. mája. Zvyšok roka čapoval pivo panský pivovar. Roku 1759 toto rozhodnutie oficiálne potvrdila aj Mária Terézia.  

Vo varení piva nezaostávali za Topoľčanmi ani okolité obce. V 18. storočí je doložená existencia pivovaru v Solčanoch – išlo o drevený pivovar so šindľovou strechou na dolnom konci obce –, ďalej v Šišove, Erdödyovci založili pivovar v obci Bojná a pivo sa varilo aj v Prašiciach. Od polovice 18. storočia sa pivo varilo aj v Ludaniciach, pivovar stál pri dnešnej Pivovarskej ceste.

O dvoch nových pivovaroch sa dozvedáme podľa záznamov z rokov 1865 – 1869. Jeden sa nachádzal v Tovarníkoch a vlastnil ho Rudolf Steinhübel, druhý v Horných Chlebanoch spravoval Alexander Reichenthal. Oba pivovary zanikli ešte pred koncom 19. storočia.

 

Pivovar Topvar

Expedícia prvej dodávky piva z pivovaru TopvarNa konci 19. storočia pôsobili aj v meste Topoľčany dva pivovary, avšak ani o jednom nie sú dochované bližšie informácie. Na druhej strane je dôkladne zmapovaná existencia najslávnejšieho topoľčianskeho pivovaru Topvar.

Výstavba sladovne a postupne aj pivovaru začala 17. augusta 1958 a bola rozdelená do troch etáp. Prvá etapa, stavba objektu sladovne s kapacitou 16 800 ton sladu za rok, bola ukončená v roku 1960 a temer okamžite bola spustená výroba sladu plzenského typu. Druhou etapou stavby bolo budovanie samotného pivovaru.

Prvé pivo Topvar bolo načapované symbolicky na Sviatok práce 1. mája 1964.  Kapacita pivovaru dosahovala v tom čase úroveň 345 000 hl piva za rok. Tretia etapa výstavby zahŕňala navýšenie výrobnej kapacity až na 500 000 hl piva ročne a výstavbu špecializovaného odborného pivovarníckeho učilišťa s kapacitou 120 učňov. Ukončená bola roku 1966.

Topvar si čoskoro získal obľubu. Podnik mal kontrakty s takmer 50 štátmi po celom svete. Varňa pivovaru TopvarZ topoľčianskeho sladu varili pivo aj v štátoch ako Brazília, Venezuela, Japonsko, Švajčiarsko, Angola či Nemecko.

Pivovar Topvar Topoľčany bol dobre vybavený podnik s moderným zariadením. V 90. rokoch sa odtiaľ týždenne vyexpedoval asi 1 milión fliaš, čo znamená viac ako 50 miliónov fliaš za rok. Pivo bolo ocenené viacerými cenami za kvalitu doma, ale aj v zahraničí. V roku 1994 bol Topvar privatizovaný, resp. zmenil formu na akciovú spoločnosť, čo však spoločnosti paradoxne neuškodilo, ale pomohlo. Pivovar napriek zmene rástol a bol stále úspešnejší.

V roku 1998 Topvar reprezentoval Slovensko na olympiáde v Nagane, tiež bol oficiálnym reprezentantom slovenského pivovarníctva na výstave Expo 1998 v Lisabone a neskôr na výstave Expo 2000 v Hannoveri. Spomenúť treba i to, že v roku 2000 bol Topvar oficiálnym dodávateľom piva pre Slovenský dom počas letnej olympiády v Sydney. V roku 2002, najúspešnejšom roku, sa vyrobilo 697 000 hl piva. Žiaľ, každý príbeh sa raz skončí a postupne sa skončil aj príbeh topoľčianskeho pivovaru. 

Vzhľadom na popularitu piva sa, prirodzene, začali objavovať ponuky na jeho kúpu a v roku 2006 kúpila Topvar juhoafrická skupina SABMiller. Vo februári 2010 sa celá výroba piva presunula z Topoľčian do Šariša. V budovách Topvaru zostalo len distribučné a administratívne centrum. Postupne sa začali budovy pivovaru búrať a len nedávno (písané v novembri 2017 – pozn. autor) sa začala aj demolácia charakteristickej varne pivovaru.

Stážisti z Mozambiku v pivovare TopvarTopoľčiansky pivovar Topvar sa teda pomaly, ale iste stáva minulosťou. Za zmienku však stojí aj to, že v Nemčiciach pri Topoľčanoch začal v máji roku 2007 fungovať Starotopoľčiansky pivovar pod vedením Roberta Ondreja. Pivovar sa prezentoval na podujatí Junifest v Bratislave, ale aj na známom Agrokomplexe. Pivovar sa rozvíjal celkom sľubne, mal plánovaný ročný výstav 20 000 hl ročne. Pivo malo úspech aj u odberateľov, čapovalo sa približne v 50 – 60 prevádzkach po okolí a noví odberatelia pribúdali. Pivovar varil svetlé aj tmavé pivo podľa pôvodných receptúr, a zamestnával bývalých zamestnancov Topvaru. Pivovar bol však zatvorený hneď v nasledujúcom roku 2008.

Ako vidno, korene pivovarníctva v topoľčianskom regióne siahajú oveľa ďalej než do obdobia výstavby a fungovania pivovaru Topvar. Je teda možné skonštatovať, že pivovarníctvo k regiónu Topoľčian historicky patrí.

 

Mgr. Ondrej Godál


 

Mgr. Ondrej Godál, absolvent magisterského štúdia odboru história na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre. Aktuálne pracuje v Tribečskom múzeu v Topoľčanoch. Zameriava sa na dejiny vojenstva, výskum vývoja zbraní, zbroje a obrnenej techniky. Taktiež sa venuje dejinám pivovarníctva a obdobiu prvej a druhej svetovej vojny so špecializáciou na Slovenské národné povstanie.

 

 

Literatúra:

Cabadaj, P.: Slovenské pivovarníctvo v toku času. Žilina 2000.

Petráš, M. (ed.): Z dejín pivovarníctva, sladovníctva a chmeliarstva na Slovensku. Trnava 1993.

Kolektív: 30 rokov podniku Topvar v Topoľčanoch. Topoľčany 1990.

Uhlár, V. (ed.): Okres Topoľčany. Bratislava 1988

Lukačka, J. (ed.): Ludanice 1242 – 1992. Bratislava 1992.

Lukačka, J.: Obec Prašice 1245 – 1995. Bratislava 1995

Lukačka, J. (ed.): Solčany. Topoľčany 1985.

Krajčík, J./Lukačka, J.: Bojná. Topoľčany 1990.

Wiedermann, E.: Topoľčany vo vrstvách vekov. Bratislava 1997.

 

Obrazová príloha: www.wikipedia.org, archív autora

Ak si kúpite knihu cez odkazy zdieľané v tomto článku, dostaneme malú províziu na našu činnosť.

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Ako oslavujú Japonci?

Ako oslavujú Japonci?

Najstaršia japonská náboženská tradícia – šintó – je rituálne veľmi prepracovaným systémom, ktorý má svoj pôvod v starovekej japonskej spoločnosti. celý článok

Námorné bitky, ktoré zmenili dejiny

Námorné bitky, ktoré zmenili dejiny

Kto vládne moriam, vládne svetu. Zdá sa vám toto tvrdenie prehnané? Moria tvoria väčšinu povrchu našej planéty, takže z tohto hľadiska to zaiste až také prehnané nie je. Ale nielen preto je to tak. celý článok

Zenoví majstri boli v učení prísni a neúprosní

Zenoví majstri boli v učení prísni a neúprosní

Buddhistické učenie je bohatý systém myšlienok, textov a interpretácií. Je to smer, ktorý môže byť zároveň filozofiou, spiritualitou, etikou, psychológiou a umením, a v žiadnom z týchto aspektov si nemusí odporovať. celý článok

Keby to len Kristus videl...

Keby to len Kristus videl...

Čo je protestantizmus? V čom sa líši od katolicizmu? Dá sa vôbec definovať? Je vskutku veľmi zložité nájsť dobrú definíciu, aby nebola príliš plytká. celý článok

Diskusia (0)

pridať

Zatiaľ žiadne komentáre.

Pridať komentár

Pre pridanie komentáru musíte byť prihlásený. Prihláste sa alebo registrujte sa.