Nové objavy v pravekom „meste“

Publikované : 15.02.2017 | Komentárov: 0 | Zobrazení: 6476

Na opevnenom sídlisku na polohe Fidvár vo Vrábľoch žilo v staršej dobe bronzovej minimálne 1 000 osôb, čo predstavuje v danom čase mimoriadne veľkú populáciu. Dovtedy známe sídliská mali najviac 300 obyvateľov. Výskum archeológov na čele s prof. PhDr. Jozefom Bátorom, DrSc., z Univerzity Komenského v Bratislave (UK) a z Archeolologického ústavu SAV odhalil, že architektúra a zástavba tzv. protourbánneho charakteru je v oblasti strednej Európy o tristo rokov staršia, než bolo doteraz známe.

 

Významné archeologické nálezisko Vráble, Fidvár, leží na ľavom brehu rieky Žitavy a bolo osídlené už v období neskorej doby kamennej (cca 4000 – 3000 pred n. l.). V staršej dobe bronzovej (cca 2100 – 1450 pred n. l.) bolo sídlisko postupne obkolesené tromi priekopami. Na Historyweb.sk sme už v minulosti o tomto významnom pravekom „meste“ písali. Aktuálne publikovali autori výskumu svoje najnovšie objavy.

Lokalita bolo známa už zo starších prieskumov, ale záujem archeológov definitívne vyvolali až fotografie vyhotovené Ivanom Kuzmom z Archeologického ústavu SAV počas leteckého prieskumu v roku 2000. Výskum je od začiatku interdisciplinárny, to znamená, že archeológovia na ňom spolupracujú s ostatnými vedeckými odbormi – antropológiou, archeobotanikou, geofyzikou, geológiou, montánnou archeológiou, palynológiou a zoológiou. Výsledkom tohto úsilia by malo byť poznanie zdravotného stavu populácie v staršej dobe bronzovej, druhu a spôsobu získavania obživy obyvateľstva, a tiež miera vplyvu činnosti človeka na životné prostredie a spôsob zabezpečovania nerastných surovín (napr. medi, cínu, zlata, stavebného materiálu) pre potreby každodenného života.

Na lokalite sa najskôr realizoval povrchový prieskum a potom geofyzikálne merania. Už začiatky priniesli prekvapivé výsledky, ktoré potvrdzuje aj archeologický výskum. Zachytili sa obdĺžnikové štruktúry (obydlia?), radené v pravidelných rozstupoch vedľa seba. Ďalej sa našli zoskupenia zásobných jám na obilie a boli zachytené línie troch priekop. Podľa autorov výskumu sa s podobne usporiadanou architektúrou a štruktúrou osídlenia stretávame iba v stredomorskej (napr. Mykény, Trója) a v zauralskej oblasti (Sintašta, Arkaim). Tieto začiatočné hypotézy overuje prebiehajúci výskum.

 

Aktuálny výskum

Najnovšie objavy archeologického výskumu približuje prof. Jozef Bátora: „V opevnenom areáli sme zistili vyše 160 pôdorysov obydlí, ktoré boli usporiadané radiálne, vo viacerých radoch, pozdĺž kruhového opevnenia. Ich datovanie rádiokarbónovou metódou C14 do obdobia 2100 1800 rokov pred n. l. ukázalo, že ide o protourbánnu architektúru a zástavbu až o tri storočia staršiu, než aká bola známa z doterajších výskumov. Z tohto hľadiska ide o prevratný objav.“

Archeológovia skúmali domy v rôznych častiach sídliska pri Vrábloch. Podľa najnovších zistení v centrálnej časti bývala elita, na čo môže poukazovať použitie kameňa pri stavbe domov, ako aj ich drevené podlahy, zatiaľ čo obydlia nižších vrstiev boli konštruované z prútia, hliny a dlážka pozostávala z udupanej zeme. Kameň použitý pri výstavbe bol trasportovaný zo Štiavnických vrchov. Podľa profesora Jozefa Bátoru ide o evidentný dôkaz spoločenskej diferenciácie obyvateľstva – prvý raz zachytený v takejto miere v priestore sídliska zo staršej doby bronzovej.

Všetky preskúmané obydlia možno datovať do obodobia únětickej kultúry. Podľa súčasného stavu bádania sa genéza tejto kultúry uskutočnila mimo územia dnešného Slovenska. Pravdepodobne k nám prenikla z územia dnešnej Českej republiky.

Domy z obdobia únětickej kultúry mali štandardizované rozmery: dĺžku 10 – 15 m a šírku 6 – 8 m. Zaujímavosťou je, že medzi domami sa nachádzala ulička široká približne 1 m. Hygienické návyky obyvateľstva sú však dnes veľmi diskutabilné. „Ulička bola totiž vyplnená prevažne kuchynským odpadom – rozbitými nádobami, zvieracími kosťami, nefunkčnými pracovnými nástrojmi,“ hovorí archeológ. Domáci odpad teda nebol sústredený na centrálnom mieste, ale bol jednoducho vyhodený a zhromaždený medzi domami. Musíme však upozorniť, že podobný jav sa vyskytoval aj v neskorších dejinných obdobiach, príkladom môžu byť stredoveké mestá, kde boli odpad a exkrementy vyhadzované na ulicu.

K sídlisku patrilo aj pohrebisko, ktoré sa nachádzalo 300 m južne od opevneného sídliska. Väčšina hrobov bola už sekundárne otvorená – podľa archeológov skúmajúcich lokalitu sa to dialo približne 7 až 10 rokov od pochovania zosnulých, keď mäkké časti tela boli už zotleté. V hroboch sa našli okrem keramiky (amfory, misy, hrnce) rôzne bronzové ozdoby (náušnice, ihlice na odev) a ojedinele aj potrava „na druhý svet“ (rebrá z hovädzieho dobytka).

 

Ďalšie obdobia

Lokalita má svoj význam aj preto, že bola osídlená aj v iných obdobiach praveku. Najstaršie osídlenie pochádza z mladšej doby kamennej (želiezovská skupina kultúry s lineárnou keramikou, cca 5000 pred n. l.). Ide pravdepodobne o prvú osadu s priekopou a palisádou na území Slovenska. Okrem tejto ohradenej osady sa v jej blízkosti nachádzali minimálne dve ďalšie otvorené sídliská. 

Najintenzívnejšie osídlenie lokality môžeme sledovať v staršej dobe bronzovej (cca 2100 – 1450 pred n. l.). Osada bola vtedy postupne obkolesená tromi priekopami. Pred únětickou tu mala svoje opevnenie aj hatvanská kultúra, vtedy však existovala len jedna priekopa.

Na lokalite sa nachádzajú aj dva krátkodobé rímske vojenské tábory z druhej polovice 2. storočia n. l. Pravdepodobne súvisia s postupom rímskych légií za markomanských vojen.

 

prof. PhDr. Jozef Bátora, DrSc., archeológ, vedúci vedecký pracovník Archeologického ústavu SAV v Nitre, vedúci Katedry archeológie Filozofickej fakulty UK v Bratislave, riadny člen Učenej spoločnosti SAV a člen korešpondent Nemeckého archeologického ústavu v Berlíne. Je špecialistom na výskum obdobia eneolitu a doby bronzovej v strednej a východnej Európe vrátane Kaukazu a eurázijskej oblasti. Popri teoretickej vedeckej práci sa venuje i terénnemu archeologickému výskumu na Slovensku. Zúčastnil sa viacerých medzinárodných expedícií (Francúzsko, Grécko). Prednáša na domácich (FF UK Bratislava) i zahraničných univerzitách (Berlín, Bochum, Brno, Viedeň). Ako štipendista Nadácie Alexandra von Humboldta pôsobil v rokoch 1990 – 1992 v Institut für Prähistorische Archäologie na Freie Universität v Berlíne.

 

 

Mgr. Branislav Kovár, PhD., vyštudoval archeológiu a históriu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v časopise Historická revue. Zúčastnil sa archeologických expedícií v Kuvajte, vo Francúzsku a v Guatemale. Pracuje v Archeologickom ústave SAV. Zároveň je šéfredaktorom portálu Historyweb.sk.

 

 

Použitá literatúra

Bátora, J./Eitel, B./Hecht, S./Koch, A./Rassmann, K./Schukraft, G./Winkelmann K.: Fidvár bei Vráble (Kr. Nitra, Südwestslowakei): Untersuchungen auf einem äneolithisch-frühbronzezeitlichen Siedlungshügel. Germánia 87, 2009, 1 – 39.

Tlačová správa Univerzity Komenského v Bratislave zo dňa 9. 2. 2017

Furmánek, V./Bátora, J./Ožďáni, O./Mitáš, V./Kujovský, R./Vladár, J.: Staré Slovensko 4. Doba bronzová. Nitra 2015.

 

Internetové odkazy:

a) http://historyweb.dennikn.sk/clanky/detail/praveke-mesto-pri-vrabloch-1-cast#.WKBVvW_hDDc

b) http://historyweb.dennikn.sk/clanky/detail/praveke-mesto-pri-vrabloch-2-cast#.WKBV2G_hDDd

 

Obrazová príloha: J. Bátora, O. z. Žitavská komunita Vráble, J. Kalmbach, Archeologický ústav SAV v Nitre, Römisch-Germanische Komission des Deutschen Archäologischen Institut, Katedra archeológie UK

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Praveké „mesto“ pri Vrábľoch (2. časť)

Praveké „mesto“ pri Vrábľoch (2. časť)

V druhej časti článku o lokalite vo Vrábľoch nadviažeme na predchádzajúcu, v ktorej sme spomenuli prieskumné aktivity na Fidvári a výstupy z nich. Teraz predstavíme najdôležitejšie výsledky archeologického výskumu na opevnenej osade zo staršej doby bronzovej v kultúrno-historickom kontexte. celý článok

Čo jedli a pili ľudia staršej doby železnej?

Čo jedli a pili ľudia staršej doby železnej?

Hoci ľudia staršej doby železnej v strednej Európe (približne 800 – 480 pred Kr.) mali obmedzenejší sortiment potravín ako my a nepoznali mnohé kulinárske vymoženosti súčasnosti, z tohto obdobia pochádzajú najstaršie nálezy dokladov vína a šúľancov. celý článok

Objavili najstaršiu hrobku skýtskych kráľov?

Objavili najstaršiu hrobku skýtskych kráľov?

Okolie dedinky Aržan v Tuve v južnej Sibíri znova vzbudilo pozornosť svetových archeológov. Minulý rok tam bola identifikovaná zrejme dosiaľ najstaršia a najväčšia známa mohyla jedného prvých skýtskych „kráľov“. celý článok

Diskusia (0)

pridať

Zatiaľ žiadne komentáre.

Pridať komentár

Pre pridanie komentáru musíte byť prihlásený. Prihláste sa alebo registrujte sa.