Nové hroby z doby bronzovej v Senici

Publikované : 27.04.2016 | Komentárov: 0 | Zobrazení: 3916

Archeológovia objavili nové pohrebisko z praveku Slovenska. Archeologické múzeum SNM pod vedením Zdeňka Farkaša aktuálne realizuje predstihový archeologický výskum v Senici v polohe Párovce. Dosiaľ boli preskúmané objekty z neskorej doby kamennej, doby bronzovej, mladšej doby železnej a včasného stredoveku. Spravidla šlo len o tzv. kultúrne alebo sídliskové jamy, vyplnené po strate pôvodnej funkcie kosťami a črepmi, čiže odpadom, ktorý nám však umožňuje ich presnejšie datovať.

 

K najzaujímavejším nálezom sa dozaista radia hroby zo staršej doby bronzovej. Archeológovia doteraz objavili 14 hrobov, pochovaní tu boli muži, ženy aj deti.

 

Expanzia kultúry?

Patria k únětickej kultúre, pomenovanej podľa obce Únětice pri Prahe v Čechách, ktorá sa zaraďuje k vrcholným kultúram európskej staršej doby bronzovej. Rozšírená bola v dnešnom strednom Nemecku, v Čechách a na Morave. Zasiahla aj na územie Poľska a na juhozápadné Slovensko. U nás ju datujeme medzi roky 1900 – 1700 pred n. l. Je zaujímavé, že tu prekryla staršiu nitriansku kultúru. Pravdepodobne však nešlo o expanziu zo západu, ktorá vyhladila predchádzajúce obyvateľstvo, ale o zložitejší akulturačný proces. Zatiaľ čo hmotné nálezy patria únětickej kultúre, zaobchádzanie s telami v hroboch dodržiava naďalej pohrebný rítus nitrianskej kultúry. Mŕtvych pochovávali rozdielne, mužov ukladali na pravý bok, ženy na ľavý. V moravskej a českej únětickej kultúre ukladali všetkých bez rozdielu len na pravý bok.

Všeobecne môžeme rozdeľovanie hrobov podľa pohlavia interpretovať ako ideálny obraz živej spoločnosti, ktorá sa zrejme symbolicky delí na mužský a ženský svet. Tento ideál je podporený aj artefaktovou diferenciáciou, teda predmetmi so symbolickým významom ako typickým atribútom mužského alebo ženského sveta. Znamená to, že mŕtvych vybavovali do hrobu pomerne štandardizovane. Napríklad v hroboch v Senici sú pochovaní vybavení dvoma nádobami, pričom obvykle je jedna pri bruchu a druhá pri hlave. Ostatné prídavky – pre mužov kančie kly, pre ženy najmä šperky – však zdôrazňovali individuálnu príslušnosť k pohlaviu i spoločenské postavenie jedinca. Spoločenské postavenie je u bojovníkov zvýraznené zbraňami. Hroby dospelých sú spravidla bohatšie ako hroby detí.

 

Leniví pravekí hrobári?

Mŕtvi boli do hrobov ukladaní vždy v skrčenej polohe. Napriek rôznym, niekedy až vtipným snahám o jej vysvetlenie (lenivosť pravekých hrobárov kopať jamu pre vystretého nebožtíka) jej najprijateľnejšou interpretáciou ostáva, že ide o napodobenie fetálnej polohy plodu, vracajúceho sa k matke Zemi. Ženské materské/chtonické božstvá sú najvýraznejšie sa prejavujúcimi dokladmi minimálne od mladšej doby kamennej a ich odkaz pretrváva aj v oveľa mladších obdobiach. Platilo to aj u malých detí.

Rovnako orientácia hrobov podľa svetových strán predstavovala dôležitú súčasť pravekých eschatologických zvyklostí. Správnejšie by sme mali hovoriť skôr o smere pohľadu mŕtveho, ale ten nemusí byť vždy zrejmý. Pre praveké populácie, pôvodné nitrianske či „únětizované“, bolo dôležité orientovať mŕtvych pohľadom k juhu. Tu zrejme zohrávala významnú úlohu poloha slnka, ktoré je vtedy najsilnejšie. Preto sú aj hroby orientované v smere rovnobežiek. Odchýlky od tohto smeru (napr. juhozápad – severovýchod, severozápad – juhovýchod) sú spôsobené zdanlivým pohybom slnka po horizonte v priebehu jednotlivých ročných období. Tak by práve odchýlky svedčili o tom, že nebol sledovaný fixný azimut, ale Slnko ako živá (božská) bytosť, ktorá sprevádzala mŕtvych do podsvetia.

Na cestu do podsvetia boli mŕtvi vybavení jedlom a nápojom uloženým v nádobách v hroboch. Môžeme len špekulovať, o aký nápoj konkrétne išlo, ale už vtedy to mohlo byť pivo.

Fenoménom na starobronzových pohrebiskách je vykrádanie hrobov. Dodnes nie je isté, či išlo len o zištné úmysly vykrádačov alebo o rituálne správanie. Porušovanie hrobov predkov a prisvojovanie ich artefaktov mohlo byť snahou, síce dnes ťažko pochopiteľnou, o komunikáciu s nimi, a demonštráciou tohto vzťahu. Pre obidve teórie sú vážne argumenty, v každom prípade hroby s tzv. vykrádačskými šachtami a porušenými kostrami skúmame aj v Senici.

Keďže výskum stále prebieha, nie je možné jeho komplexné zhodnotenie. Určite dopĺňa informácie profesora Jana Eisnera publikované ešte v 30. rokoch 20. storočia, ktorý z tejto lokality uvádzal nádobky únětickej kultúry, pravdepodobne z hrobov. Že ide skutočne o pohrebisko, potvrdil až náš výskum. Takisto osídlenie z ďalších období praveku a včasného stredoveku dopĺňa a potvrdzuje mozaiku osídlenia lokality, známu z predchádzajúcich výskumov, vyvolaných výstavbou obchodných centier v tesnej blízkosti súčasného výskumu. Zhodnotenie sídliskových nálezov je zdĺhavejšie a náročnejšie než pomerne jednoduchšie spracovanie hrobov. Hroby totiž predstavujú tzv. uzavreté nálezové celky, často len so selektívne vybranými prvkami hmotnej kultúry, uložené do zeme v rovnakom čase, zatiaľ čo do sídliskových jám sa mohol dostať materiál z dlhších časových úsekov, a hlavne je väčšinou vo fragmentárnom stave.

Výskum sa ešte zďaleka neuzatvára, takže je veľmi pravdepodobné, že – ako archeológovia často hovoria – najlepšie nálezy „vyskočia“ až na konci. Takže sme stále v napätí.

 

Mgr. Pavol Jelínek, PhD., vyštudoval históriu a archeológiu na Filozofickej fakulte UKF v Nitre. Pracoval v SAHI, o. z., kde sa podieľal na vedení systematického výskumu v Budmericiach. V súčasnosti pôsobí v Archeologickom múzeu SNM. Zaoberá sa staršou dobou bronzovou, pohrebným rítom a prejavmi duchovného života v praveku. Pochádza zo Senice (Je ze Senice).

 

Obrazová príloha: Archeologické múzeum SNM, Z. Farkaš, P. Jelínek

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Nové objavy v pravekom „meste“

Nové objavy v pravekom „meste“

Na opevnenom sídlisku na polohe Fidvár vo Vrábľoch žilo v staršej dobe bronzovej minimálne 1 000 osôb, čo predstavuje v danom čase mimoriadne veľkú populáciu. Dovtedy známe sídliská mali najviac 300 obyvateľov. celý článok

Ako objavili voz?

Ako objavili voz?

V minulosti som sa na stránke Historywebe.sk venoval domestikácii koní a naznačil som, že sa využívali v dvoch významných vojenských oblastiach: pri použití bojových vozov a pri jazdectve. celý článok

Diskusia (0)

pridať

Zatiaľ žiadne komentáre.

Pridať komentár

Pre pridanie komentáru musíte byť prihlásený. Prihláste sa alebo registrujte sa.