Nová jaskyňa v blízkosti Kumránu?

Publikované : 24.03.2017 | Komentárov: 0 | Zobrazení: 2640

Archeológovia pracujúci na projekte Izraelského pamiatkového úradu (Israel Antiquities Authority) s názvom Operation Scroll objavili novú jaskyňu v blízkosti známeho osídlenia esénov v Kumráne. Lokalita sa nachádza západne od Kumránu, neďaleko severozápadného brehu Mŕtveho mora, a podľa archeológov mohla obsahovať ďalšie staroveké zvitky.

Nová jaskyňa sa nachádza v neprístupnom teréne (Foto: C. L. Olson a O. Gutfeld)

Veľkolepý objav oznámili archeológovia z Hebrejskej Univerzity v Jeruzaleme Dr. Oren Gutfled a Dr. Ahiad Ovadia v spolupráci s Dr. Randallom Pricom z Liberty University so sídlom v americkom štáte Virginia. V oficiálnej správe lokalitu označujú ako dvanástu kumránsku jaskyňu pôvodne obsahujúcu zvitky, ktoré však boli ulúpené v priebehu päťdesiatych rokov 20. storočia. Správa však obsahuje minimum faktov a namiesto toho predkladá interpretáciu, ktorá stojí iba na dohadoch.

 

Čo sa v jaskyni našlo?

Z dostupných informácií je možné zosumarizovať objavené nálezy z jaskyne: dva zhrdzavené krompáče z polovice 20. storočia, pozostatky šiestich keramických nádob rovnakého typu, ako sa objavili v iných kumránskych jaskyniach, pozostatky látky, malý fragment prázdneho pergamenu, kožený remienok (podobný použili na obviazanie zvitkov v  prvej kumránskej jaskyni). Okrem toho aj niekoľko nálezov zo staršieho osídlenia jaskyne z neolitu a eneolitu, konkrétne hroty šípov, pazúriky a pečať z karneolu.

Krompáče v jaskyni pravdepodobne zanechali jej beduínski objavitelia z minulého storočia. Z ostatných predmetov zaujal malý fragment zrolovaného pergamenu, ktorý však bol nepopísaný. Vo viacerých správach sa uvádza aj nepopísaný fragment papyrusu, no táto informácia chýba v oficiálnej správe.

Nádoba, ktorá sa používala k očistePre možné uloženie zvitkov v jaskyni hovorí predovšetkým prítomnosť keramických nádob, pozostatky látky a koženého remienka. Podľa oficiálnej správy mali byť zvitky pôvodne uchovávané v nádobách, zavinuté do látky a obviazané remienkom, podobne ako to bolo i v iných kumránských jaskyniach.

V skutočnosti sa takto uchované zvitky našli iba dva, a to iba v prvej kumránskej jaskyni. A v tomto prípade sme odkázaní iba na svedectvo Muhammada edh-Dhiba, beduínskeho chlapca, ktorý tieto zvitky objavil. Ten vo svojom farbistom rozprávaní opísal, že po vstupe do jaskyne uvidel desať vysokých keramických nádob, pričom niektoré boli uzatvorené vekom. Ako následne zistil, všetky nádoby okrem dvoch boli prázdne. Jedna bola naplnená hlinou, druhá obsahovala tri zvitky, z toho dva boli zavinuté v látke. Neskôr beduíni objavili v rovnakej jaskyni ešte ďalšie štyri zvitky, ale žiaden z nich nebol uložený rovnakým spôsobom ako tie predchádzajúce, teda zavinuté a uložené v nádobe.

Pokiaľ sa pozrieme do ďalších jaskýň, zistíme, že keramika špecifická pre kumránske jaskyne sa nachádza vo všetkých jedenástich jaskyniach. Napriek tomu takmer žiaden z viac ako 900 fragmentárnych rukopisov nebol objavený v keramických nádobách. Rovnaká keramika je bohato doložená aj v kumránskom osídlení ležiacom v bezprostrednej blízkosti, v ktorom pôsobila esénská komunita. V súčasnosti sa odborníci zhodujú na tom, že tento konkrétny typ nádoby sa nevyužíval predovšetkým k úschove zvitkov. Jedinečný dizajn týchto nádob zodpovedá špecifickým nariadeniam o čistote v kumránskej komunite. V texte Halachického listu sa uvádza, že keď je pri očisťovaní voda nalievaná na ruky, tak prúd vody spája nečistotu rúk s nádobou a jej obsahom a tým sa stáva tento obsah nečistým. Naproti tomu široké hrdlo kumránských nádob umožňovalo naberať vodu iným predmetom, napríklad naberačkou či pohárom (jedna taká naberačka sa skutočne objavila), a tak zabrániť znečisteniu.

Keramické nálezy z jaskyne (Foto: C. L. Olson a O. Gutfeld)Podobne prísne nariadenia sa týkali uschovania jedla a tekutín, ktoré boli posvätené. Rovnako aj odlišný spôsob uzatvárania týchto nádob, tj. vekom v tvare misky alebo jednoducho previazaním látkou, je vysvetliteľné zákazom otvárania uzatvorených nádob počas šabatu (Damašský spis 11:9). Archeologička Jodi Magnessová, ktorá napísala knihu o archeológii Kumránu, tvrdí, že špecifický tvar nádob bol zároveň aj ľahko rozpoznateľný pre každého v komunite a označoval oddelený obsah, ktorý spĺňal najvyššie požiadavky čistoty. Hypotéza, že prítomnosť takýchto nádob, prípadne látky či remienka, je dôkazom prítomnosti zvitkov v jaskyni, sa teda nedá potvrdiť.

 

Nielen zvitky

Pokiaľ ide o význam novoobjavenej jaskyne, treba uviesť, že ešte v roku 1952 bolo v okolí Kumránu v rámci veľkej archeologickej expedície vedenej Rolandom de Vaux preskúmaných takmer 300 ďalších jaskýň. Z nich až 40 obsahovalo známky predošlej ľudskej aktivity a 26 dokonca obsahovalo rovnakú keramiku, aká sa našla v Kumráne. Prieskum sa zameral iba na objavovanie nových zvitkov, ktoré sa však v jaskyniach preskúmaných pri tejto expedícii nenachádzali a preto ich výsledky neboli dôkladne zdokumentované. Novoobjavenú lokalitu je tak možné vnímať v širšom kontexte využívania týchto jaskýň v okolí Kumránu, ktoré  slúžili predovšetkým k iným účelom ako uchovávanie zvitkov, keďže v niektorých jaskyniach (číslo 9 a 10) sa našiel dokonca len jeden nerozlúštený fragment zvitku a jeden popísaný ostrakon. Archeologický výskum na lokalite (Foto: C. L. Olson a O. Gutfeld)Hoci je aktuálne objavená lokalita označená ako dvanásta jaskyňa zvitkov, čo je určite mediálne zaujímavé, bádateľsky poctivejšie je vidieť jej význam v širšom kontexte pôsobenia kumránskej komunity. Tá, ako sa zhoduje viacero bádateľov, pravdepodobne žila prevažne práve v okolitých jaskyniach, a nie priamo v Kumráne. Pokiaľ sa teda unáhlenou interpretáciou a neopodstatneným zameraním nesústredíme iba na (aj tak neprítomné) zvitky, ale na oveľa širší kontext, môže novo objavená jaskyňa znovu otvoriť otázky o funkcii kumránských jaskýň a o spôsobe života ľudí, ktorí v tejto lokalite žili.

Projekt Operation Scroll, ktorý bol koncom roka 2016 spustený s cieľom dôkladného preskúmania Judskej púšte a odhalenia vzácnych archeologických pamiatok v okolí Mŕtveho mora a bude pokračovať aj v najbližších troch rokoch, sľubuje množstvo nových vzrušujúcich objavov. Ostáva len dúfať, že ďalšie jaskyne budú pribúdať a s nimi aj množstvo dôležitých poznatkov. Ak sa medzi nimi objavia aj ďalšie zvitky, bude to významný bádateľský prínos. Ich prítomnosť by ale nemala byť jediným bádateľským či verejným záujmom.

 

Mgr. Dávid Cielontko

 

Mgr. Dávid Cielontko vyštudoval magisterské štúdium na Evangelickej teologickej fakulte Univerzity Karlovy v Prahe. V súčasnosti pokračuje v doktorandskom štúdiu. Odborne sa zameriava na dejiny a literatúru judaizmu Druhého chrámu, biblistiku a na bádanie o historickom Ježišovi. V roku 2015 sa zúčastnil archeologického projektu v Izraeli v oblasti Tel Azekah.

 

 

Použitá literatúra:

Magness, J.: The Archaeology of Qumran and the Dead Sea Scrolls. Grand Rapids 2002.

Schiffman, L. H./Vanderkam, J. C.: Encyclopedia of the Dead Sea Scrolls. Oxford 2000.

Vanderkam, J. C.: The Dead Sea Scrolls Today. Grand Rapids 2010.

 

Internetové zdroje:

a) http://new.huji.ac.il/en/article/33424

b) http://www.biblicalarchaeology.org/daily/biblical-artifacts/dead-sea-scrolls/iaa-to-excavate-judean-desert-caves-in-search-of-scrolls/

c) https://academic.logos.com/new-dead-sea-scroll-cave-discovered-after-60-years/

 

Obrazová príloha: C. L. Olson, O. Gutfeld

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Kedy sa začala používať nula?

Kedy sa začala používať nula?

Rok 2017 sa zatiaľ ukazuje ako obzvlášť plodný pre tých, ktorí sa venujú dejinám matematiky. V septembri médiami zarezonovala správa o tom, že v Bodleyovej knižnici (Bodleian Library) v Oxforde bol objavený najstarší doklad moderného symbolu nula. Čím je tento objav výnimočný a významný? celý článok

Diskusia (0)

pridať

Zatiaľ žiadne komentáre.

Pridať komentár

Pre pridanie komentáru musíte byť prihlásený. Prihláste sa alebo registrujte sa.