Nepokojné dni v kráľovstve starých Mayov

Publikované : 14.04.2015 | Komentárov: 0 | Zobrazení: 3020

Pralesy Strednej Ameriky ukryli pred našimi očami staroveké mestá veľkej civilizácie. Americký právnik a cestovateľ John Lloyd Stephens tam vycestoval v polovici 19. storočia objavovať ruiny starých Mayov. Spoločníka mu robil anglický umelec Frederick Catherwood, vďaka ktorého kresbám sa staroveká mayská kultúra dostala do povedomia vtedajšej spoločnosti.

 

Pri svojich cestách pralesom Guatemaly a Mexika narazili na obrovské staroveké mestá. Našli aj kamenné monumenty, tzv. stély, posiate hieroglyfickým písmom a vyobrazeniami kráľov. John Lloyd Stephens sa o nich vtedy vyjadril: „Jednej veci však verím, že ich história je vrytá do ich monumentov. Kto ich však prečíta?“ (Stephens 1841).

Tento americký spisovateľ správne pochopil význam hieroglyfov na stélach. Išlo naozaj o historické a dynastické záznamy mayských kráľov. Slúžili ako médium, ktoré zvestovalo veľké činy kráľov, ich narodenie, víťazstvá, dosahovanie časových míľnikov aj ich smrť. Stély slúžili aj na propagandu. Pre kráľov nebolo nič dôležitejšie ako pretrvanie ich vlastnej dynastie a dokázali obetovať a vykonať čokoľvek, aby prežila.

 

Veľmoc na rieke Usumacinta – Piedras Negras

Kráľovstvo Piedras Negras má svoje nezmazateľné miesto v dejinách starých Mayov. Dnes je to mesto ležiace pri brehoch rieky Usumacinty, ktorá preteká mexickým štátom Chiapas. Práve vďaka nápisom zo stél z tohto mesta sa štúdium mayského písma posunulo vpred míľovými krokmi. V 40. rokoch minulého storočia tu totiž pracovala priekopníčka mayskej epigrafie Tatiana Proskouriakoff. Tá dokázala v nečitateľných textoch identifikovať istú postupnosť a štruktúru, pomocou ktorej sa začali mayské texty na stélach chápať ako historické a dynastické zápisy.

Piedras Negras patrí k najväčším mestám regiónu okolo rieky Usumacinta. Ďalšie dôležité mestá boli Bonampak, El Cayo či La Pasadita.

Druhým najdôležitejším, resp. rovnocenným k Piedras Negras bolo mesto Yaxchilán. Skoro celú históriu oboch miest poznačilo neustále súperenie, ktoré často vyúsťovalo do zdrvujúcich vojenských konfliktov. Dnes vieme, že politická a vojenská dominancia v regióne okolo Usumacinty nikdy nebola v rovnováhe, ale skôr prechádzala striedavo od Piedras Negras k Yaxchilánu a naopak.

Už samotné počiatky mesta Piedras Negras sú spojené s Yaxchilánom. Panel zo štruktúry (stavby) 12 v meste Yaxchilán hovorí o súboji medzi dvoma mocnosťami, pričom ukazuje jasnú dominanciu Yaxchilánu. Mohlo sa to stať v 4. storočí n. l., keď bola osoba úzko spojená s Piedras Negras porazená prvým yaxchilánskym kráľom. Najpravdepodobnejšie pôjde o vládcu s označením Panovník A (dodnes nevieme prečítať jeho meno), ktorý sa okolo roku 460 n. l. stal obeťou kráľa so strašidelným menom „Mesačná lebka“. Panovníka A môžeme považovať za vôbec prvého známeho kráľa Piedras Negras, v jeho mene bol zakomponovaný symbol Ahk (korytnačka). Tento obojživelník sa stal dynastickým symbolom pre všetkých panovníkov kráľovstva Piedras Negras.

 

Dynastia korytnačiek

Azda najkompletnejšie informácie o histórii dynastie „korytnačiek“ z Piedras Negras sa zachovali z čias panovania vládcu s menom K'inich Yo'nal Ahk I. (Žiarivá Yo'nal /?/ Korytnačka I.), približne zo začiatku 7. storočia. Centrum moci bolo v tom období hlavne v južnej časti mesta, ktoré sa stalo strediskom ceremónií a rituálov. Yo'nal Ahk I. zomrel vo februári 639 n. l., čo bolo zaznamenané jeho synom, ktorého poznáme pod menom Chak Itzam K'anaahk. Nastúpil na trón ako 12-ročný, približne dva mesiace po smrti svojho otca. Za najzaujímavejší monument z obdobia vlády Chak Itzam K'anaahka môžeme považovať tzv. Panel 2.

Okrem hlavnej dejovej línie tohto panelu, teda oslavy výročia smrti kráľa K´inich Yo´nal Ahka I., je zobrazená aj ceremónia „preberania helmy“ Itzam K´anaahkom („korunovácia“). V centrálnej časti Panelu 2 je vyobrazená veľká postava, predstavujúca kráľa Piedras Negras, pred ktorým kľačia šiesti bojovníci, ktorí majú na hlave helmu. Títo predstavujú vazalov predstaveného kráľa. Zaujímavou postavou je však mladík stojaci za kráľom, ktorý sa volá Joy Chitam Ahk, ch´ok Yokib Ajaw, teda Zviazaná pekari korytnačka, mladý pán z Piedras Negras. Evidentne ide o následníka trónu. Hlavný text pritom hovorí o „prevzatí“ heliem kráľom Chak Itzam K´anaahkom dňa 21. októbra 658 n. l.

Chak Itzam K´anaahka môžeme všeobecne považovať za mocného a úspešného panovníka. Za jeho panovania nastal v meste odvekého nepriateľa Yaxchiláne útlm a Piedras Negras bezproblémovo vládlo celej hornej časti rieky Usumacinta. Ku koncu života Itzam K´anaahka, pravdepodobne vinou jeho zlého zdravotného stavu, mal trón prejsť na nasledovníka – K´inich Yo´nal Ahka II.

Priebeh týchto udalostí je zaznamenaný na stélach 1, 3, 8 a na štyroch mušliach nájdených v hrobe, ktorý patril najpravdepodobnejšie samotnému K´inich Yo´nal Ahkovi II. Z hľadiska ikonografie, ale aj zaznamenaného príbehu v hieroglyfickom texte, sú veľmi zaujímavé stély 1 a 3. Žiaľ, predné časti týchto stél sa nezachovali. Na obidvoch stélach nevidíme kráľa (ten bol pravdepodobne na prednej stene), ale jeho manželku, Ix Winikhaab Ajaw (Pani K´atunová).

Na stéle 1 vidíme ženu, oblečenú a vyzdobenú jednoznačne ako kráľovnú. Hieroglyfický text nad touto postavou rozvíja príbeh kráľovnej od jej narodenia 4. júla 674 n. l., cez určitý rituál alebo činnosť označenú ako mahkaj dňa 13. novembra 686 n. l.

Druhým dôležitým rituálom na tejto stéle bolo tzv. „predstavenie“ alebo „odhalenie“ dňa 18. novembra 686 n. l. Celý text je ukončený činnosťou, ktorá sa odohrala 19. novembra 706 n. l., a pravdepodobne súvisí s oslavou dvadsiatich rokov vlády kráľovninho manžela K´inich Yo´nal Ahka II. Nanešťastie nevieme s istotou interpretovať glyf, ktorý označuje túto činnosť. Na bočných stenách stély je spomenutý predchádzajúci kráľ Chak Itzam K´anaahk, na ktorého počesť vykonal jeho syn Yo´nal Ahk II. rituál „pálenia“, ktorý sa odohral približne 20 rokov po jeho smrti. Je evidentné, že texty na bočných stenách sú nezávislé od toho na zadnej stene. Dôležité sú však práve údaje spojené s Ix Winikhaab Ajaw.

 

Kráľovská svadba a smrť

Rituály mahkaj a nahwaj sa všeobecne považujú za súčasť oddávania, teda svadby. Mahkaj sa dá preložiť doslovne ako prikryť, resp. zahaliť, pričom, ako bolo uvedené vyššie, nahwaj je odhalenie, predstavenie danej osoby. Ako sme si mohli všimnúť, od rituálu zahalenia po odhalenie prešlo iba 5 dní.

Stéla 3 je na tom veľmi podobne ako stéla 1 – jej predná stena je poškodená. Vztýčili ju v roku 711 n. l., čiže asi päť rokov po stéle 1. Dochovaný hieroglyfický text je o niečo bohatší a opisuje podrobnejšie históriu a život kráľovnej Ix Winikhaab Ajaw. Prvý dynastický údaj hovorí o  narodení Ix Winikhaab Ajaw Ix Namaan Ajaw, teda Pani Winikhaab, Pani z Namaanu.

Namaan predstavovalo pre Piedras Negras, a najmä pre panovníka Chak Itzam K´anaahka, dôležité mesto. Vzhľadom na výhodnú pozíciu mesta vybral panovník princeznú z Namaanu za manželku pre svojho syna Yo´nal Ahka II.

Namaan je mayský názov pre dnešnú archeologickú lokalitu La Florida, ktorá leží na rieke San Pedro Mártir. Tá je paralelná s riekou Usumacinta. Pre ich geografickú polohu došlo k previazaniu týchto dvoch miest manželstvom kráľa z Piedras Negras a princeznej z Namaanu, čím sa vytvorila politická a obchodná aliancia, ktorá mala pod kontrolou prakticky všetky obchodné cesty v celej oblasti.

Ďalšia udalosť zapísaná na stéle 3 je rituál nahwaj, teda odhalenie, ktoré je tu spojené s kráľom K´inich Yo´nal Ahkom II. Dátum tohto aktu súhlasí s tým, ktorý je vyobrazený na stéle 1, teda 18. novembra 686 n. l. Text pokračuje k udalosti, ktorá sa stala až o 22 rokov neskôr, a to k narodeniu istej Ix Juntahn Ahk Ix K´in Ajaw (Slečna vzácna korytnačka, Vládkyňa Slnka) dňa 17. apríla 708 n. l. Je viac ako zjavné, že ide o dieťa kráľovského páru. Text následne spomína iba výročné oslavy, ako napríklad 25 rokov vlády kráľa či ukončenie väčšieho kalendárneho cyklu.

Bočné steny stély 3 sú opäť v horšom stave než zadná časť. Text obsahuje informácie o smrti K´inich Yo´nal Ahka II. Na večnosť odišiel 17. novembra 686 n. l.

Zrejme najdôležitejší súhrn predchádzajúcich udalostí sa nachádza v texte na stéle 8. V tomto prípade je na prednej strane kráľ K´inich Yo´nal Ahk II. v plnej zbroji a pri nohách mu kľačia dvaja zajatci. V čase, keď bol tento monument vytváraný a vztýčený, bol už Yo´nal Ahk II. starým mužom na konci svojej vlády. Niet divu, že celý text sa nesie v duchu výpočtu najdôležitejších udalostí, ktoré sa týkali jeho života a vládnutia.

Začiatok sa už tradične venuje narodeniu panovníka K´inich Yo´nal Ahka II., ktorý je tu označený ako „mladý Ahk, Puma“, dieťa matky pani Biely vták a otca Itzam K´anaahka, titulovaného ako božský vládca Piedras Negras. Text nás následne zavedie približne 22 rokov do budúcnosti, kde prichádza k udalosti spomenutej už na stéle 1. Ix Winikhaab Ajaw, tu označená ako Ixil K´in Ajaw („Slečna/Pani Slnka“), podstúpila ceremóniu maahkjiiy, teda bola „prikrytá“. Dozvedáme sa však  aj novú informáciu, pretože text ďalej hovorí o tom, že sa ceremónia udiala pod dohľadom starého kráľa Itzam K´anaahka, ktorý  mal v tom čase viac ako 80 rokov. Udialo sa to 13. novembra 686 n. l. Podľa toho istého textu o tri dni neskôr starý kráľ zomrel. A iba o ďalšie tri dni nato, 19. novembra, došlo k ceremónii nahwaj, keď sa menovaná Ix Winakhaab Ajaw stala manželkou Pumy, princa a božského panovníka Piedras Negras. Treba podotknúť, že na tejto ceremónii bol prítomný aj mŕtvy kráľ Itzam K´anaahk, pravdepodobne ako múmia čakajúca na svoj riadny pohreb. Svadobný ceremoniál sa bez neho nemohol konať. O ďalšie štyri dni, 23. novembra, starého panovníka Chak Itzam K´anaahka pochovali v jeho hrobke. Dva mesiace nato, 2. januára 687, nastúpil na trón mladík Koj (Puma) a stal sa z neho kráľ s menom K´inich Yo´nal Ahk II. 

 

Mušle z hrobu prehovorili

Novembrové udalosti roku 686 n. l. v Piedras Negras pravdepodobne neboli v mayskej spoločnosti raritou. Panovnícke dynastie sa snažili rôznym spôsobom zaistiť legitimitu svojich nástupcov, napríklad vytváraním ad hoc manželstiev pri nemožnosti zaistenia mužského potomka. To sa pravdepodobne stalo aj K´inich Yo´nal Ahkovi II. Ako bolo uvedené na spomínanej stéle 3, jeho jediným potomkom bola dcéra Ix Juntahn Ahk. Mayská spoločnosť bola jasne patriarchálna a bez mužského potomka bolo nástupnícke právo a zachovanie dynastie veľmi vratké.

Dnes vieme, že nasledovníkom kráľa Yo´nal Ahka II. bol panovník s menom Itzam K´anaahk II., ktorý vládol od smrti Yo´nal Ahka II. (729 n. l.) až do roku 757. Nedochovala sa nám však žiadna zmienka o tom, že by tento panovník bol synom Yo´nal Ahka II. Vysvetlenie sa však môže nachádzať na kúskoch mušlí, na ktorých sa našiel vyrytý hieroglyfický text. Mušle sa našli v hrobke, ktorá najpravdepodobnejšie patrila samotnému Yo´nal Ahkovi II.

Celkovo sa zachovali štyri kusy mušlí, ktorých texty na seba nadväzujú. Prakticky sa na nich nachádzajú všetky spomenuté udalosti, ktoré sa týkajú svadby Yo´nal Ahka II., ale sú primárne orientované na ženu Ix Winikhaab Ajaw. Na prvom kuse sa spomína jej narodenie, druhý exemplár nás prenesie do obdobia o 12 rokov neskôr, keď je vykonaný ritual maahkaj, teda prikrytia, pri čom bol prítomný kráľ Itzam K´anaahk, božský panovník Piedras Negras. Dostávame sa k tretej mušli, ktorá začína udalosťou o šesť dní neskôr. Tou udalosťou je odhalenie, nahwaj, ktorej sa však zúčastnila istá žena s menom Ix Aj Bikal, teda pani Bikalu. Nie je celkom jasné, o koho ide a v akom bola vzťahu s ostatnými osobami. Posledná mušľa je najkomplexnejšia a podáva dôležitú informáciu, ktorá nie je uvedená nikde inde.

Ak je stéla 8 oslavou kráľa Yo´nal Ahka II. a bola vztýčená ešte za jeho života, mušle museli byť vyrobené až po jej postavení. Na štvrtej mušli sa totiž opisuje udalosť, ktorá sa stala približne po 23 rokoch od „odhalenia“ Ix Winikhaab Ajaw. Dňa 26. júna 729 sa znovu konala udalosť nahwaj, teda odhalenia, ale tentoraz už inej ženy s menom Ix Matawil Sotz´. Táto udalosť sa vykonala pod dohľadom Ix Winikhaab Ajaw v spoločnosti kráľa Yo´nal Ahka II.

Nevieme, kedy presne zomrel kráľ K´inich Yo´nal Ahk II., ale vieme, že nový kráľ nastúpil na trón už v novembri roku 729. Ak sa teda pozrieme na dátum poslednej udalosti z mušle, je jednoznačné, že počas odhalenia, teda svadby Ix Matawil Sotz´, bol kráľ Yo´nal Ahk II. starý, v zlom zdravotnom stave, a čo je azda najdôležitejšie, bez mužského nasledovníka. Sobáš s novou ženou mohol zabezpečiť pokračovanie dynastickej línie Yo´nal Ahka II. Aj keď pravdepodobne nesplodili potomka priamo oni dvaja, syn spomínanej Ix Matawil Sotz´ mohol byť považovaný za dediča trónu. Zaujímavé je aj veľké sebaobetovanie Ix Winikhaab Ajaw, ktorá bola prítomná na ceremónii nahwaj svojho manžela, priamo dohliadala na jej priebeh, a zrejme, aj keď nepriamo, zabezpečila pokračovanie dynastie korytnačiek v kráľovstve Piedras Negras.

 

 

Mgr. Jakub Špoták vyštudoval odbor religionistika na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. V súčasnosti je doktorandom na Katedre porovnávacej religionistiky FiF UK. V rámci dizertačnej práce sa venuje komplexnej analýze mayského písomného prameňa – Parížskeho kódexu. Spolupracuje na nemecko-švajčiarskom projekte MAAYA – digitalizácia mayských textov.

 

Mayské mená v texte sú skloňované tak, ako je zaužívané v mayologickej praxi, čiže v zložených mužských menách sa skloňuje iba posledné.

 

Použitá literatúra

Biró, P.: On Nup~ „To Marry“ and the Text of Bonampak Stela 2. Wayeb Notes 38, 2011. Dostupné na internete: http://www.wayeb.org/notes/wayeb_notes0038.pdf.

Martin, S./Grube, N.: Chronicle of the Maya Kings and Queens. Deciphering the Dynasties of the Ancient Maya. London 2008.

Montgomery, J.: How to Read Maya Hieroglyphs. New York 2002.

O´Neil, M.: Engaging Ancient Maya Sculpture at Piedras Negras. Guatemala 2012.

Pitts, M.: A Brief History of Piedras Negras – AS Told by the Ancient Maya. Dostupné na internete: http://www.famsi.org/research/pitts/pitts_piedras_negras_history.pdf.

 

Obrazová príloha: B. Kovár,  L. Schele, D. Stuart, J. Špoták

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Kedy sa začala používať nula?

Kedy sa začala používať nula?

Rok 2017 sa zatiaľ ukazuje ako obzvlášť plodný pre tých, ktorí sa venujú dejinám matematiky. V septembri médiami zarezonovala správa o tom, že v Bodleyovej knižnici (Bodleian Library) v Oxforde bol objavený najstarší doklad moderného symbolu nula. Čím je tento objav výnimočný a významný? celý článok

Diskusia (0)

pridať

Zatiaľ žiadne komentáre.

Pridať komentár

Pre pridanie komentáru musíte byť prihlásený. Prihláste sa alebo registrujte sa.