Nekritizujte vedu, ak nerozumiete jej hodnoteniu

Publikované : 02.11.2016 | Komentárov: 1 | Zobrazení: 9728

Slovenská veda údajne nedosahuje svetových meradiel – nové kolo diskusie na túto tému   bolo otvorené denníkom SME v auguste tohto roku. Ak sa však na prácu niektorých slovenských „vedeckých žurnalistov“ pozrieme kriticky, zistíme, že nedostatkom prehľadu o aktuálnych svetových trendoch výrazne prekonávajú mnohých slovenských vedcov. Cieľom tohto článku je vysvetliť viacero faktov a okolností, o ktorých niektorí slovenskí „vedeckí žurnalisti“ nemajú poňatia. A ak nepoznajú základné fakty, naozaj nechápem, ako môžu navrhovať riešenia stavu slovenskej vedy.

 

19. augusta 2016 vyšla v denníku SME veľká príloha o stave slovenskej vedy. Opierala sa o výsledky štúdie českého think-tanku IDEA. Štúdia si vybrala výsledky slovenských prírodných a spoločenských vied za roky 2010 – 2014 v momentálne najdôležitejšej vedeckej databáze článkov Web of Science a porovnala ich s rovnako veľkými krajinami. Povedzme si úprimne, výsledky neboli pozitívne pre žiadnu vednú disciplínu – ani prírodovednú, ani spoločenskovednú.

Prvotné čítanie článku potvrdzovalo myšlienkové stereotypy o zlom stave slovenskej vedy. Na druhé čítanie som si však všimol, že v „investigatívnom“ príspevku novinárov SME chýbajú humanitné vedy. Autori pôvodnej štúdie odignorovali časopisy humanitných vied a „vedeckí žurnalisti“ nepovažovali za podstatné spomenúť, že zhruba tretina vedných odborov v pôvodnej štúdii chýba. To ale nebránilo Tomášovi Prokopčákovi hodiť ich v komentári do jedného vreca so skúmanými odbormi.

 „Vedeckí“ žurnalisti zo SME teda zrejme ani netušia, že existujú nejaké humanitné vedy a  ich české a slovenské časopisy, ktoré dokonca figurujú vo Web of Science. Ako vyplynulo z čítania článkov a z ich pokusov kriticky hodnotiť stav slovenskej vedy, netušia ani mnohé ďalšie veci, napr. že existujú iné vedecké databázy, kam je podobne ťažké dostať svoj vedecký text. A tak by som vám ako český a slovenský vedec rád osvetlil  mnoho záležitostí, ktorí „vedeckí žurnalisti“ zo SME netušia. Aby som to hneď na úvod skrátil – práve  preto považujem ich snahu o kritické zhodnotenie stavu vedy, alebo dokonca navrhovanie nejakých riešení za zábavné. Nemôžete navrhovať riešenia v oblasti, ktorej nerozumiete. Často budem odkazovať na verejne dostupné texty z portálov časopisov Science a Nature, pretože okrem publikovania slušnej vedy zvládajú ich redakcie aj diskusie o jej stave.

Budem sa odvolávať i na texty niekoľkých slovenských vedcov, pôsobiacich doma a v zahraničí, ktorí sa zúčastnili diskusie na stránkach SME a Denníka N, nadväzujúcej na uvedenú prílohu. Týmto by som sa k debate rád pripojil, lebo mám dojem, že niektoré základne fakty a súvislosti v diskusii nezazneli. Nemyslím si, že slovenská veda je v súčasnosti v dobrom stave. Ale nesúhlasím s obsahom a formou kritiky a s niektorými navrhovanými riešeniami, lebo sú v súčasnosti zastarané a mimo svetového diskurzu.

 

Nie je veda ako veda

Najprv by sme si mali vyjasniť určité základné pojmy. Slovenský pojem veda zahrnuje tri anglické pojmy (natural) sciences – social sciences – humanities, teda v preklade prírodné vedy – spoločenské vedy – humanitné vedy. Zjednodušene povedané, prírodné vedy skúmajú prírodu, spoločenské vedy skúmajú ľudskú spoločnosť a vzťahy v nej, humanitné vedy skúmajú ľudskú kultúru. Hranice medzi vednými disciplínami sú nejasné a vedci často spolupracujú naprieč odbormi, napr. archeológia ako humanitná/spoločenská veda spolupracuje s prírodnými vedami pri rekonštrukcii minulosti. Vedy sa delia ďalej na veľké odbory a menšie pododbory; svoje špecifické delenie používa i každá veľká databáza vedeckých publikácií. Web of Science rozlišuje 252 vedných odborov, Scopus 307 odborov. Na účely vytvorenia leidenského rebríčka univerzít bolo použitých 3822 vedeckých mikroodborov. „Vedeckým žurnalistom“ zo SME však robí problém napočítať do troch, keďže si nevšimli, že v štúdii IDEA sú vynechané humanitné vedy. Profesor politológie J. Bátora  nasypal popol na hlavu aj humanitným vedám, hoci neboli do štúdie IDEA zahrnuté a nikto argumentmi nevysvetlil, prečo vlastne. Na absenciu humanitných vied upozornili sociológ Miroslav Tížik a medievistka Evina Steinová. V nasledujúcom texte sa pokúsim osvetliť súvislosti, ktoré sú už od augusta v diskusii zamlčané.

 

Web of Science

Ultimátnym dokladom úspechu je pre autorov štúdie IDEA aj „vedeckých žurnalistov“ databáza Web of Science (WoS). Povedzme si o nej pár faktov, ktoré zrejme „vedeckí žurnalisti“ nechcú alebo nevedia zohľadniť. WoS je internetová citačná a indexová služba pre vedecké časopisy, ktorú vlastnila pôvodne kanadská spoločnosť Thomson Reuters. Je to súkromná spoločnosť, jej hlavným záujmom je zisk, nie pokrok svetovej vedy. WoS obsahuje sedem citačných databáz. Autori štúdie IDEA pracovali iba s databázami pokrývajúcimi prírodné a spoločenské vedy a na tomto základe hodnotili celkový výkon slovenskej vedy.

A tu nastáva prvý problém štúdie IDEA aj článku „vedeckých žurnalistov“. WoS totiž zahrnuje aj citačný index pre umenia a humanitné vedy ARTS & HUMANITIES CITATION INDEX (AHCI). Tým sa súčasťou WoS stávajú aj časopisy, ktorých hlavným publikačným jazykom je slovenčina alebo čeština, čo môže byť šokujúce zistenie pre slovenského čitateľa a slovenských „vedeckých žurnalistov“. AHCI uvádza tieto slovenské časopisy: Architektúra & Urbanizmus, Filozofia, Historický časopis, Organon F, World Literature Studies; a tieto české časopisy: Archeologické rozhledy, Archiv orientální, Česká literatura, Communio Viatorum, Estetika – The Central European Journal of Aesthetics, Filosofický časopis, Hudební věda, Judaica Bohemiae, Listy filologické, Památky archeologické, Slovo a slovesnost, Studia Theologica – Czech Republic, Umění – Art. V mnohých z týchto časopisov publikovali štúdie aj slovenskí vedci, resp. sa mnohé dokonca na Slovensku vydávajú. Tušia to slovenskí „vedeckí žurnalisti“?

V obrannej reakcii na svoju štúdiu autori IDEA uvádzajú: „Humanitné odbory WoS až na výnimky nepostihuje, a preto ich štúdia ani neporovnáva.“ Nuž, tieto výnimky predstavujú viac ako 1700 časopisov s uvedeným zameraním v AHCI a asi 250 ďalších časopisov venovaných prírodným a spoločenským vedám, ktoré sú aj v kontexte humanitných vied relevantné. Autori štúdie IDEA sa na inom mieste svojej odpovede bránia, že v spoločenskovedných odboroch sú vo WoS-e dostupné stovky časopisov. Ak im na spoločenské vedy stačia stovky titulov, prečo im na humanitné vedy nestačí 1700 časopisov?

 

Kritika Web of Science

WoS bol v posledných rokoch považovaný za najdôležitejšiu vedeckú databázu. Neobišlo sa to však bez kontroverzií a ostrej kritiky, ktorá poškodila povesť databázy. Až natoľko, že sa ju jej vlastník rozhodol tento rok predať. Áno, čítate dobre, WoS-u sa Thomson Reuters v tomto roku zbavil a predal ho súkromným investorom z Kanady a Ázie, od ktorých sa očakáva, že akvizíciu rozdelia a budú predávať ďalej. Písal o tom aj web Nature, lež čítajú ho niektorí slovenskí „vedeckí žurnalisti“? O tomto fakte zrejme nevie nikto, kto WoS odporúča ako neprekonateľný zdroj hodnotenia kvalitnej vedy.

WoS bol v nedávnej minulosti kritizovaný za neprehľadnosť výpočtu impakt faktoru časopisov a za zaraďovanie časopisov, ktoré nadužívajú citovanie vlastných publikovaných článkov alebo na národnej úrovni umelo zvyšujú impakt faktor (kauza brazílskych vedcov). V roku 2013 kritizoval vlastníka WoS-u za netransparentnosť impaktového faktoru otvorený list signatárov sanfranciskej Deklarácie hodnotenia vedeckého výskumu (DORA). Spoločnosť Thomson Reuters sa v roku 2014 musela ospravedlniť a priznala, že neexistuje iba jediná štatistická analýza, ktorá by mohla komplexne uchopiť hodnotenie vedeckých výkonov. Spoločnosť priznala chyby na konci obdobia, ktoré skúmala štúdia IDEA. O problémoch WoS-u sa už dlho vie v českom prostredí, nedávno bola riešená kauza autora mimoriadne produktívneho v predátorských časopisoch, ktoré sú registrované aj vo Wos, na Slovensko tieto informácie dorazili len nedávno. Najmä tieto vety je hodné si zapamätať: „,Nelze spoléhat výlučně na komerční databáze jako SCOPUS a Web of Science,‘ uvedl pro Technet.cz Jaroslav Švelch. ,Slepá víra v tyto databáze umožňuje systémové zneužívání ,kafemlejnku‘ k získávání bodů za články, jejichž kvalita nikdy nebyla ověřena v recenzním řízení.‘“

 

Ďalšie databázy

Štúdia IDEA, na ktorej bola víkendová príloha SME založená, ani neprešla recenzným konaním a v úvode je „disclaimer“, že reprezentuje iba názory autorov. Autori štúdie tak nastavili pascu „vedeckým žurnalistom“, ktorí sa s ňou vo svojom texte neboli schopní kriticky vyrovnať. WoS nie je jediná významná vedecká databáza. Vo vede všeobecne je dôležitá aj databáza Scopus, v spoločenských a humanitných vedách ERIH PLUS.

Príloha SME sa spoliehala na českú štúdiu IDEA. V českej metodike evaluácie je v rebríčku medzinárodných databáz hodnotenia vedeckých výsledkov WoS na prvej, Scopus na druhej a ERIH na tretej priečke. Scopus patrí spoločnosti Elsevier a v súčasnosti sa považuje za druhú najdôležitejšiu databázu, ktorá dopĺňa aj nedostatky Web of Science. Obsahuje zhruba dvadsaťtisíc recenzovaných vedeckých časopisov. Opäť vás možno prekvapí, že mnohé slovenské vedecké časopisy, aj tie publikované po slovensky, sa v Scopuse nachádzajú. ERIH je skratka pre European Reference Index for the Humanities a v súčasnosti sídli v Nórsku. Ako napovedá názov, zameriava sa na humanitné vedy, jeho nová verzia ERIH PLUS zaradila aj spoločenské vedy publikované najmä v európskych časopisoch. Táto databáza obsahuje 62 slovenských časopisov, ktoré splnili pravidlá ERIH-u pre zaradenie.

Nepravdou je, ak sa autori štúdie IDEA bránia vyjadrením o WoS-e, že, „v danej chvíli je to [pre spoločenské vedy] jediný dostupný zdroj informácií o kvalite týchto odborov v SR“. Prinajmenšom dve ďalšie medzinárodné databázy poskytujú dáta aj o slovenských časopisoch a o výstupoch slovenských vedcov. A ak sú pre WoS, Scopus a ERIH dobré desiatky odborných časopisov vydávaných na Slovensku, v angličtine alebo v slovenčine, prečo to „vedeckí žurnalisti“ nespomenú? Slovenská veda zrejme akosi so svetom prepojená bude.

 

Desať rokov za svetom... ale v hodnotení vedy

Autori štúdie IDEA zhodnotili výsledky za roky 2010 – 2014, keď mali vedci vysokú motiváciu publikovať články v časopisoch obsiahnutých vo Web of Science. Ale toto obdobie sa končí, jednak predajom databázy iným vlastníkom, jednak kritikou uvedeného stavu veci v krajinách, kde sa špičková veda robí masovejšie. Slovenskí „vedeckí žurnalisti“ sa na základe týchto výsledkov snažia vtlačiť slovenskú vedu do situácie, ktorá je už svetovou vedou opúšťaná. Prečítajte si napr. článok z webu Nature. Alebo štúdiu Paula E. Smaldina a Richarda McElreatha, ktorá na evolučnom modeli ukázala, že zvýšený tlak na produktivitu a častejšie publikovanie preferuje prirodzený výber zlej a povrchnej vedy. Alebo články, na ktoré odkazujú stránky sanfranciskej Deklarácie hodnotenia vedeckého výskumu (DORA) z roku 2013. Rozumiete dobre, „vedeckí žurnalisti“ oslavujú princípy, ktoré sa na západ od nás už dávno reflektujú ako nedostatočné.

Zasa sme zhruba o desať rokov pozadu za svetom. Účelovo sa vyberajú iba niektoré fakty a tvrdenia zo zásadných dokumentov o hodnotení modernej vedy, napr. z Leidenského manifestu, ktorý sme s kolegyňou Evinou Steinovou nedávno preložili do slovenčiny, aby v slovenskom kontexte naozaj odznel celý. Dvaja autori štúdie IDEA údajne pracujú na novej metodike hodnotenia českej vedy, ktorá by bola založená na Leidenskom manifeste. To je skvelé, ale prečo predviedli analýzu takého typu, voči ktorému sa Leidenský manifest vymedzuje? A prečo zámerne ignorujú humanitné časopisy a publikácie humanitných vedcov?

 

Ako vyzerá kvalitná vedecká žurnalistika?

Ak by sa štúdia IDEA zaoberala úplnými dátami z WoS-u, Scopus-u a ERIH-u, a nielen vyselektovanou množinou určitých odborov z WoS-u, dalo by sa o výsledkoch seriózne diskutovať. Takto zostávame s neúplnými a napadnuteľnými dátami, ktoré „vedeckí žurnalisti“ neboli schopní posúdiť v súvislostiach.

A ako si teda predstavujem kvalitnú vedeckú žurnalistiku? Okrem odkazov na články z webov Science a Nature o hodnotení vedy a o problémoch s Web of Science spomenutých vyššie chcem uviesť ešte jeden príklad. Článok J. Belluzovej, B. Plumera a B. Resnicka „The 7 biggest problems facing science, according to 270 scientists“, zverejnený na webe vox.com. Anketa, na ktorú odpovedalo 270 vedcov, ukázala sedem veľkých problémov, ktorým čelí súčasná veda: 1) akademické prostredie je podfinancované; 2) príliš veľa štúdií predvádza nedostatočnú metodickú úroveň; 3) overovanie publikovaných výsledkov je dôležité, ale vzácne; 4) recenzný proces je nespoľahlivý; 5) príliš veľa vedeckých výsledkov je ukrytých za platobnými bránami; 6) veda je popularizovaná na problematickej úrovni; 7) život mladých bádateľov je neskutočne stresujúci. Článok odporúčam prečítať celý, lebo prezentuje niečo, čo neboli schopní poskytnúť „vedeckí žurnalisti“ – kritickú analýzu stavu vedy a ponúknutie možných riešení.

Pristavme sa len pri piatom bode. Slovenskí „vedeckí žurnalisti“ vyžadujú od slovenských vedcov publikovať viac v časopisoch  registrovaných vo WoS, v časopisoch, ktoré sú často za platobnými bránami. Profitujú z nich najmä veľkí hráči na vedeckom trhu, napr. vydavateľské domy Elsevier a Springer. No nedávno bojkotovali časopisy Elsevieru holandskí vedci – práve pre nedostatok otvoreného prístupu k výsledkom ich práce. Vzniká i čoraz viac serióznych časopisov v režime „open access“ prístupu k článkom a dátam. Prečo sa teda napr. nesnažíme urobiť kvalitné „open access“ časopisy z periodík, ktoré už na Slovensku majú tradíciu, namiesto toho, aby sme sa pokúšali „dostať ich“ do WoS-u a zisk prenechať veľkým hráčom? Tušia „vedeckí žurnalisti“ o existencii a základných ideách najväčšieho súčasného vedeckého časopisu PLOS One?

 

Záver

Správy o stave slovenskej vedy treba čítať ako správu o stave slovenskej spoločnosti. Novinári a niektorí vedci vypisujú kriticky sa tváriace eseje, ktoré však nereflektujú skutočný stav veci. Predvádzajú nedostatočné znalosti problematiky, vydávané za kritickú analýzu. Čo je pritom najiritujúcejšie? Ani novinári zo SME, ktorí sa hotovali kriticky hodnotiť slovenskú vedu, ani ďalšia reakcia prof. Bátoru neodrážajú problémy vedy, ktoré sa riešia na západ od nás. Lebo na slovenskú vedu sa aplikujú scientometrické kritériá, ktoré platili pred pár rokmi a dnes sú, slušne povedané, zastarané. Skutočný problém diskusie na Slovensku je práve toto odtrhnutie od reality. Plnou parou ideme na hodnotenie vedy aplikovať meradlá, ktoré boli v kurze pred desiatimi rokmi, a dnes ich nielen najlepšie mozgy sveta opúšťajú. Ukázali sa totiž ako neefektívne a náchylné podľahnúť ľudskej snahe obabrať systém s menšou vynaloženou intelektuálnou snahou.

Hodnotenie stavu slovenskej vedy preukázalo u jej kritikov nedostatok orientácie v tom, čo sa naozaj deje vo svetovej vede – čiže tam, kde svetovú vedu skutočne robia. A takisto zabudli spomenúť, že desiatky slovenských časopisov v najdôležitejších medzinárodných databázach zaradené sú. „Mysleli sme to dobre, ale dopadlo to ako vždy.“ Ak budeme dobiehať svet prostriedkami, ktoré opúšťajú ich tvorcovia, zasa budeme desať, či viac rokov pozadu. V žurnalistike, vo vede, všade. Solídnejšie informácie azda poskytne súčasná akreditácia vedeckých pracovísk SAV . Uvidíme...

 

 

Mgr. et Mgr. Martin Odler je vedeckým pracovníkom a doktorandom Českého egyptologického ústavu FF UK a členom egyptologického projektu APVV na Ústave orientalistiky SAV. Nedávno vydal v Oxforde vo vydavateľstve Archaeopress monografiu Old Kingdom Copper Tools and Model Tools. V roku 2015 publikoval v časopise World Archaeology (evidovaný vo WoS) štúdiu s Veronikou Dulíkovou – ide o prvú štúdiu „československých“ autorov v tomto časopise od roku 1978.

 

Obrazová príloha: Erih, Scopus, R. Rábeková, Web of Science, wikipedia.org

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Kde pochovali arcibiskupa Metoda?

Kde pochovali arcibiskupa Metoda?

Nájsť miesto pochovania Metoda, veľkomoravského arcibiskupa, sa pokúšali už mnohí, laici aj profesionálni archeológovia. Mohli by sme povedať, že Metod sa stal akousi archeologickou celebritou. celý článok

Vráťme humanitné vedy do diskusie!

Vráťme humanitné vedy do diskusie!

V Denníku N nedávno vyšiel článok Jozefa Bátoru, ktorý sa vyjadruje k stavu humanitných a spoločenských vied na Slovensku. Konštatuje, že stav vedy na Slovensku je žalostný a že sa to týka predovšetkým spoločenských a humanitných vied. celý článok

Diskusia (1)

pridať

  • #304 | Jaro69 | 05.11.2016 11:45

    Zaujimavy clanok, nasiel som v nom aj viacero uzitocnych odkazov, linkov. I ked som nazorovo na opacnej strane. Ja suhlasim so zavermi autorov studie IDEA a prof. Batoru, aj ked su tam nepresnosti. Ocenujem vsak snahu autora branit slovensku vedu. Ma vsak pravdu v prvej vete zaveru: "Správy o stave slovenskej vedy treba čítať ako správu o stave slovenskej spoločnosti."
    To je presne ono. Ked autor bude mat mnozstvo zaujimavych clankov a monografii vydanych v zahranici (a je na dobrej ceste), vtedy pochopi, ze obranovat kolegov, ktori maju nula alebo takmer nula takychto publikacii a pritom riadia alebo reprezentuju nasu vedu nie je spravna cesta a postupne mozno prejde na poziciu prof. Batoru.

    Reagovať

Pridať komentár

Pre pridanie komentáru musíte byť prihlásený. Prihláste sa alebo registrujte sa.