Napísané zostáva

Publikované : 16.03.2017 | Komentárov: 0 | Zobrazení: 1268

Marec – mesiac knihy si pripomenieme v Stredoslovenskom múzeu prednáškou historika Petra Račka v rámci cyklu Čo sa skrýva v depozite. Už tento utorok 21. marca 2017 o 17 - tej hodine sa návštevníci Matejovho domu prostredníctvom prednášky s názvom Napísané zostáva vrátia v čase do minulosti o 440 rokov, aby spoznali príbeh kníhtlače od jej založenia v meste pod Urpínom až po 20. storočie.

 

Odkaz Johanna Gutenberga v Banskej Bystrici

Cyril a Metod z tlačiarne Machold (1852, foto: Archív SSM)Majiteľom prvej tlačiarne na území mesta, ktorú datujeme do roku 1577, bol Krištof Škultéty. „Aj napriek tomu, že sa nám o nej nezachovali takmer žiadne informácie, zachoval sa spis, ktorý je najstaršou písomnosťou svetského charakteru pochádzajúci z Banskej Bystrice a zo Slovenska vôbec,“ zdôrazňuje význam prvej banskobystrickej tlačiarenskej dielne historik Peter Račko.

Až v období osvietenstva nastal rozvoj banskobystrického kníhtlačiarstva. V roku 1782 bolo súčasťou firmy Jána Jozefa Tumlera aj kníhkupectvo, v ktorom si už v tých časoch Banskobystričania mohli zakúpiť diela náboženskej a svetskej literatúry, školské učebnice, či dokonca najstaršie mestské noviny písané v dobovom slovenskom jazyku.

 

Tradícia kníhtlače sa v rodine Macholdovcov dedila z otca na syna

Vývesný firemný štít Macholdovskej tlačiarne (Foto: Archív SSM)Najznámejšou dynastiou kníhtlačiarov v Banskej Bystrici boli príslušníci troch generácií rodiny Macholdovcov. Počas rodinnej tradície, ktorá vydržala viac ako storočie, zhotovili Macholdovci až 3 402 tlačí. Okrem náboženskej a svetskej literatúry, školských učebníc, populárno-náučných časopisov a kalendárov, rozmnožovali aj púťové a jarmočné tlače. A práve v ich rodinnej tlačiarni vydali po prvýkrát hymnickú pieseň Janka Matúšku Nad Tatrou sa blýska v anonymnom vydaní pod názvom Dobrovoľnícka.

Za najúspešnejšieho kníhtlačiara z rodu bol považovaný Filip Machold III., ktorý doplnením strojov do dielne zvýšil náklad, ale najmä kvalitu výrobkov, čo mu umožnilo úspešne zvládnuť aj nápor vzrastajúcej konkurencie.

Po roku 1909 sa Filip Machold spolu so synom stali členmi rady Mestského múzea v Banskej Bystrici, ktorému venovali aj časť pôvodného hnuteľného inventára svojej dielne, medzi inými aj lis, matrice drevorezov a medirytín a vývesný štít firmy. Tie môžu návštevníci Matejovho domu dodnes obdivovať v stálej expozícii múzea. Po vzniku ČSR prešiel podnik do správy miestnych politických orgánov a koncom roku 1940 sa jeho majiteľmi stali bývalí zamestnanci.

Macholdovci sú do dnešných dní v meste synonymom pre tlačiarenskú odbornosť a podnikavosť so zmyslom pre technický pokrok.

 

Koniec zlatej éry kníhtlače v Banskej Bystrice

Rečňovanka pre slovenské školy z tlačiarne Machold (1855, foto: Archív SSM)Pred vypuknutím prvej svetovej vojny pôsobili na území mesta ešte ďalší traja kníhtlačiari – Móric Emanuel Präger, Jozef Havelka a Artur Wolf.

Počas Československej republiky sa k Móricovi Sonennfeldovi, Jozefovi Havelkovi a Jakubovi Karmiolovi pridali firmy „Merkantil“, „Ondrej Žabka“ a „Slovan“, ktorí tlačili predovšetkým úradné tlačoviny. Po nástupe komunistického režimu, ktorý poštátnil súkromné vlastníctvo, ostali už len „Havelka a spol.“ a „Žabka a spol.“ a tie tiež v roku 1950 pretvorili na národný podnik Stredoslovenské tlačiarne.

Na opätovné stretnutie s históriou, tentokrát po stopách tlačiarenskej farby v meste pod Urpínom, pozýva do Matejovho domu riaditeľ Stredoslovenského múzea Roman Hradecký.

 

Aj v roku 2017 vás pozývame na ďalšie odkrývanie tajomstiev nášho depozitu:

18.4. 2017 s historičkou Erikou Maliniakovou na tému ŽENA SO ŠTÝLOM – Terézia Vansová

16.5. 2017 s historikom Filipom Glockom na tému BIELE STRIEBRO V ZBIERKACH SSM


Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Aký bol „dizajn“ starých Egypťanov?

Aký bol „dizajn“ starých Egypťanov?

Nábytok, sklo, fajansa, textil, koža… Tak ako dnes, aj v starovekom Egypte museli byť predmety každodennej potreby predovšetkým funkčné, ale ich estetická hodnota hrala nezanedbateľnú úlohu. celý článok

Koho pochovávali v Abúsíre?

Koho pochovávali v Abúsíre?

Staroegyptské pohrebisko pri Abúsíre je známe vďaka pyramídam vládcov z doby okolo 2400 rokov pred Kristom. Novej slávy sa ale dočkalo aj o dvetisíc rokov neskoršie. celý článok

Aký bol každodenný život šľachty?

Aký bol každodenný život šľachty?

Marcové Stretnutie s minulosťou pod Zelenou klenbou bude tento raz patriť renomovanej slovenskej historičke – Tünde Lengyelovej, ktorá je súčasne autorkou kníh Báthory – život a smrť, Bosorky, strigy a čarodejnice či Život na šľachtickom dvore a mnohých ďalších. celý článok

Odkiaľ pochádza satanizmus?

Odkiaľ pochádza satanizmus?

Satanizmus je pojem, ktorý v ľuďoch vzbudzuje strach a hrôzu, ale aj prirodzenú zvedavosť. Vo väčšine kultúr a náboženských tradícií sa stretneme s činiteľom, ktorý by mal charakteristiku Satana. Pre kresťanov je tradične symbol hriechu, zla či antikrista. celý článok

Diskusia (0)

pridať

Zatiaľ žiadne komentáre.

Pridať komentár

Pre pridanie komentáru musíte byť prihlásený. Prihláste sa alebo registrujte sa.