Naozaj nakrájame históriu na plátky? (J. Le Goff)

Publikované : 09.04.2014 | Komentárov: 0 | Zobrazení: 1467

„Naozaj nakrájame históriu na plátky?“ – Jacques Le Goff

 

Jacques Le Goff (1. január 1924 Toulon – 1. apríl 2014 Paríž)

 

V utorok 1. apríla sa mediálnym svetom šírila smutná správa – zomrel francúzsky historik Jaques Le Goff. Napriek tomu, že nás svojou prítomnosťou sprevádzal deväťdesiat rokov, správa mnohých, najmä medievistov zaskočila a zosmutnela. Začiatkom tohto roku totiž vydal J. Le Goff novú knihu s názvom „Naozaj nakrájame históriu na plátky?“ a pri tej príležitosti poskytol aj rozsiahly rozhovor pre noviny Le Mond s prenikavými postrehmi o histórii a jej roli v ľudskom spoločenstve či o rozdieloch medzi kultúrou a civilizáciou.

Dnes sa nový pohľad na históriu a stredovek už aj v našich končinách berie takmer ako samozrejmosť, ale začiatkom 90-tych rokov 20. storočia sa o novom prístupe k dejinám veľa nevedelo. Zmena sa výraznejšie odštartovala v novembri roku 1991, keď Jaques Le Goff pricestoval do Československa, aby uviedol svoju knihu Kultúra středověké Evropy (pôvodný názov znie La Civilisation de l'Occident médiéval, čiže Civilizácia stredovekej Európy, civilizáciu a kultúru chápal Jaques Le Goff rozdielne). Od tejto chvíle sa začali na českom trhu pravidelne objavovať preklady Le Goffových diel, ktoré výraznou mierou ovplyvnili generáciu súčasných českých, poľských a čiastočne i slovenských medievistov. Jeho knihy pomohli otvoriť mnohé témy aj v našom prostredí a inšpirujú dodnes.

Hlavným obdobím Le Goffovho záujmu bolo 12. a 13. storočie. Venoval sa mnohým témam, ale najradšej sa vracal k mestám, univerzitám, fungovaniu stredovekej ekonomiky a formovaniu kresťanského stredovekého sveta. Jeho večnou témou bola historická periodizácia a s ňou súvisiaca otázka trvania stredoveku. K historickej periodizácii sa neustále vracal a aj jeho posledná kniha je venovaná práve jej. Pri uvažovaní o periodizácií najčastejšie vystupovali paradoxy a nejasnosti histórie. Jaques Le Goff vždy zdôrazňoval, že čas je nepretržitý, a preto je ho veľmi ťažké deliť, hľadať kritériá pre rozdelenie minulosti. Svoje pochybnosti o historickej periodizácii prejavil aj úvahami najmä o konci stredoveku. Rozhodne nepatril k historikom, ktorí by ho ukončovali na prelome 15. a 16. storočia. Jaques Le Goff v mnohých svojich prácach upozorňoval, že v mnohých sférach pokračoval stredovek ďalej do 18. až 19. storočia, keď nastala ozajstná zmena vo vnímaní sveta. Pokračovanie stredoveku videl Jaques Le Goff najmä v spoločenských a ekonomických vzťahoch na vidieku .

Jaques Le Goff si na jednej strane vždy uvedomoval, že história nie je veda ako ostatné, neustále mal na pamäti rozpory okolo tejto disciplíny. Na druhej strane nikdy nepochyboval o dôležitosti historického bádania. Poznanie nášho dedičstva pre neho znamenalo odrazový mostík do budúcnosti. Skrátka, porozumenie svetom minulým nám pomáha pochopiť súvislosti zmien, ktoré sa uskutočňujú v dnešnej dobe. V poslednom rozhovore Jaques Le Goff zdôrazňoval, že sa musí obnoviť význam a vplyv poznania starovekých a stredovekých dejín, pretože naša existencia je živé dedičstvo týchto minulých čias.

 

 

 

 

 

 

Mnohými inštitúciami alebo kultúrnymi drobnosťami sme neustále prepojení s dejmi dávno minulými často bez toho, aby sme si to uvedomovali. Stredovek nám sprítomňujú univerzity – úžasné miesto voľných myšlienok a slobôd, staroveký svet sa odráža v práve veta, ktoré dnes využívajú mnohí prezidenti. Zanechali nám ho plebejci, ktorí si ho vydobyli po dlhých zápasoch s patricijmi. Uvedené príklady sú len malým výberom z dedičstva, ktoré nám zanechali naši predkovia. Môžeme sa takto dostať až k neznámym šikovným mužom a ženám, ktorí na sklonku paleolitu vytvorili nožík a ihlu, ktorých tvar sa do dnešných dní nezmenil.

 

 

 

 

 

 

Hana Chorvátová

 

Jaques Le Goff – české a slovenské vydania kníh:

Kultura středověké Evropy. Praha : Odeon, Vyšehrad 1991, 2005. 747/702 strán, ISBN 80-207-0206-7/ISBN 80-7021-808-8.

Evropské dějiny pro děti. Praha – Litomyšl : Paseka 1997, 91 strán, ISBN 80-7185-129-9.

Středověká imaginace. Praha : Argo, 1998. 329 strán, ISBN 80-7203-074-4.

Intelektuálové ve středověku. Praha : Karolinum, 1999. 183 strán, ISBN 80-7184-256-7.

Středověký člověk a jeho svět. (ed.) Praha : Vyšehrad, 1999. 319 strán, ISBN 80-7021-274-8.

Encyklopedie středověku. Praha : Vyšehrad, 2002. 935 strán, ISBN 80-7021-545-3. Spoluautor Jean-Claude Schmitt

Zrození očistce. Praha : Vyšehrad, 2003. 372 strán, ISBN 80-7021-637-9.

Život v znamení histórie. Bratislava : Kalligram, 2003. 260 strán, ISBN 978-80-7149-552-9.

František z Assisi. Praha : Vyšehrad, 2004. 187 strán, ISBN 80-7021-651-4.

Hledání středověku. Praha : Vyšehrad, 2005. 171 strán, ISBN 80-7021-730-8.

Za jiný středověk. Praha : Argo, 2005. 436 strán, ISBN 80-7203-598-3.

Peníze a život. Praha : Argo, 2005. 85 strán, ISBN 80-7203-657-2.

Tělo ve středověké kultuře. Praha : Vyšehrad, 2006. 155 strán, ISBN 80-7021-826-6. Spoluautor Nicolas Truong.

Paměť a dějiny. Praha : Argo, 2007. 264 strán, ISBN 978-80-7203-862-6

Peníze ve středověku. Historicko-antropologická studie. Praha : Mladá Fronta 2010. 181 strán, ISBN 978-80-204-2406-8.

Svatý Ludvík. Praha : Argo, 2012. 724 strán, ISBN 978-80-257-0685-5.

Muži a ženy středověku. (ed.) Praha : Vyšehrad, 2012. 448 strán, ISBN  978-80-7429-377-1.

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Kumáni – zabudnutí nomádi?

Kumáni – zabudnutí nomádi?

Od záveru 11. storočia dominoval v euroázijskej stepi jeden veľký nomádsky konglomerát Kumánov, ktorý výrazným spôsobom zasiahol aj do dejín Uhorského kráľovstva. celý článok

Migračné krízy v minulosti –  vpád Pečenehov

Migračné krízy v minulosti – vpád Pečenehov

Migračné pohyby predstavujú prirodzenú súčasť dejín ľudstva. Migrovali jednotlivci, ako aj celé národy, hľadajúc lepšie podmienky pre život: za lepšími zdrojmi a potravou, príjemnejším podnebím, alebo utekali zo svojej pôvodnej vlasti pred silnejším nepriateľom. celý článok

Mistra prežila pád Konštantínopolu o sedem rokov

Mistra prežila pád Konštantínopolu o sedem rokov

V 14. storočí sa postavenie kedysi mocnej Byzantskej ríše v Malej Ázii zredukovalo na niekoľko enkláv beznádejne obklopených moslimskými dobyvateľmi. Rozpínaví osmanskí Turci zaberali jedno byzantské mesto za druhým a upadajúce cisárstvo už nemalo dostatok síl získať ich späť. celý článok

Diskusia (0)

pridať

Zatiaľ žiadne komentáre.

Pridať komentár

Pre pridanie komentáru musíte byť prihlásený. Prihláste sa alebo registrujte sa.