Námorná bitka, ktorá zachránila kresťanský svet

Publikované : 17.08.2017 | Komentárov: 0 | Zobrazení: 1341

Len málo námorných bitiek v dejinách sa môže svojím významom a ohlasom vyrovnať tej, ktorá sa odohrala 7. októbra 1571 pri Lepante. Bola to posledná veľká bitka veslových galér, ktoré dominovali len v málo zmenenej podobe námornému vojenstvu od staroveku, ale predovšetkým to bolo ohromujúce víťazstvo veľmi nesúrodej a neustále rozhádanej kresťanskej koalície nad dovtedy neporazeným osmanským protivníkom. O tom, ako k nemu prišlo, čo všetko mu predchádzalo, ako prebiehalo i aké dôsledky nakoniec malo, si môžete prečítať v knihe Luboša Tarabu V zájmu všeho křesťanství.

 

Autora knihy i jeho literárnu tvorbu sme si stručne predstavili už v predchádzajúcej recenzii na jeho knihu o obliehaní Malty (1565), vojnovej udalosti nemenšieho významu, ktorá bitke pri Lepante časovo predchádzala a do istej miery ju aj podmienila. Autor ich však napísal a knihy vyšli vo vydavateľstve Epocha v rámci edície Polozapomenuté války časovo v opačnom poradí, Lepanto sa na pulty kníhkupectiev dostalo rok pred Maltou (v roku 2015, resp. 2016). Obe knihy sú si podobné nielen rozprávačským, väčšmi popisným než analytickým štýlom, ale aj svojou štruktúrou i rozsahom. Aj tu dopĺňa text okrem množstva dobových reprodukcií a ilustrácií námornej techniky podrobný ordre de bataille (zoznam a štruktúra bojujúcich strán), prehľadná chronológia a výber literatúry a prameňov.

Autor zasadil bitku do širších súvislostí, pričom podrobne sleduje zdĺhavé a komplikované rokovania medzi Španielskom, pápežom a Benátkami o vytvorení Svätej ligy proti Osmanom, ktorí medzitým ovládli Cyprus. Pomoc obliehanej Famaguste i snaha odvrátiť ovládnutie ostrova Turkami boli hlavnou príčinou vzniku Svätej ligy. Luboš Taraba predstavuje aj množstvo hlavných aktérov a vzájomných nevraživostí medzi nimi (hlavne na kresťanskej strane), čo však znamená, že k samotnej bitke sa autor dostáva až takmer na konci knihy (s. 175). A to je škoda, lebo jej opis je najzaujímavejšou a najlepšou časťou publikácie. Na druhej strane by však bol čitateľ bez opísaných súvislostí ochudobnený o množstvo neuveriteľných a fascinujúcich (ale aj hrozných) detailov sprevádzajúcich pád cyperských miest Nikózia a Famagusta do osmanských rúk, alebo o rovnako neuveriteľný incident, keď pár dní pred bitkou pri Lepante v spojenej kresťanskej flotile obyčajná šarvátka medzi námorníkmi rôznych národností na palube jednej z lodí takmer prerástla do všeobecnej prestrelky a takmer aj do popravy jedného z jej hlavných veliteľov.

 

Boh to chcel?

Vďaka skvele fungujúcemu prieskumu zabezpečovanému schopnými korzárskymi kapitánmi mali osmanskí velitelia o svojom kresťanskom protivníkovi  dobrý prehľad  a disponovali aj početnou prevahou, napriek tomu časť z nich radila vyhnúť sa boju. Mali síce miernu prevahu v počte lodí – dohromady pri Lepante (dnešný grécky Nafpaktos) bojovalo vyše 400 galér, čo podľa odhadov predstavovalo až 70 % (!) všetkých vojnových lodí v Stredomorí, ale kresťania ich výrazne prevyšovali v delostreleckej výzbroji. Navyše ich v bitke ešte čakalo nepríjemné prekvapenie v podobe šestice benátskych supergalér, špeciálne upravených galeas, síce neohrabaných a pomalých, ale zo všetkých strán delami sa ježiacich plávajúcich pevností (galéry mali obyčajne kvôli veslám pár diel len vpredu a prípadne ešte vzadu). Hlavné slovo mal však osmanský vrchný veliteľ Müezzinzade Ali Paša: „Čo na tom záleží, že na každej galére chýba päť až desať mužov? Pokiaľ boh chce, nič sa nám nestane“ (s. 175).

Boh však chcel inak a počas bitky stál skôr na strane mladučkého veliteľa kresťanskej flotily a nevlastného brata španielskeho kráľa dona Juana d´Austria. Rozhodujúcim sa stalo stretnutie vlajkových lodí oboch flotíl v strede bojiska. Okolo RealuSultany sa vytvorila skrumáž ďalších plavidiel a krvavú pretláčanú nakoniec vďaka lepšej výzbroji a kvalitnejšej záložnej formácii vyhrali kresťania. Hlava Aliho Pašu skončila nabodnutá na pike, jeho pravé krídlo bližšie k pobrežiu bolo rozdrvené, jedine veliteľ ľavého krídla, skúsený korzársky veliteľ Uluç Ali, sa dokázal od protivníka odpútať potom, ako mu spôsobil vážne škody (napríklad takmer do posledného muža vybil posádku vlajkovej lode maltézskych rytierov). Napriek veľkým stratám (vyše 15-tisíc mŕtvych, ranených a nezvestných, 11 – 16 lodí stratených) dosiahli kresťania ohromujúce víťazstvo. Turci prišli o polovicu flotily, mali asi 20-tisíc mŕtvych a prišli o 12-tisíc kresťanských otrokov (medzi nimi mnoho žien), ktorí boli oslobodení.

Jedna vec je však dosiahnuť víťazstvo, druhá nejako ho zužitkovať. Tu už kresťania dosiahli  oveľa menší úspech. Napriek snahe a ďalším vojenským akciám v nasledujúcom roku 1572 sa Svätá liga postupne rozdrobila a keď v marci 1573 uzavreli Benátky s Osmanskou ríšou mier, jej činnosť sa skončila. Španielska námorná moc stratila svoju prestíž už pár rokov nato porážkou Neporaziteľnej armády pri anglických brehoch a Osmani dokázali vážne ohrozovať Európu ešte vyše jedno storočie (obliehanie Viedne obrovskou osmanskou armádou v roku 1683). Ich postup do západného Stredomoria a chúťky na inváziu do Itálie a útok na Rím však zažehnala úspešná obrana Malty a zdrvujúca porážkou pri Lepante. „Oholené fúzy síce narástli Osmanom nové“ (takto porážku glosoval veľkovezír Mehmed Paša Sokolović), ale na spôsob, ako k „oholeniu“ prišlo, už nezabudli. Ako napísal účastník bitky, slávny španielsky spisovateľ Miguel de Cervantes, ktorý v nej prišiel o ruku (našťastie ľavú): „Ten deň tak šťastný pre kresťanstvo, keď boli vyvedené z omylu všetky národy mysliace si, že Turci sú na mori neporaziteľní.“

Kniha Luboša Tarabu napriek neveľkému rozsahu približuje pohnuté obdobie európskych dejín v dostatočnej šírke, s dôrazom na detail (niekedy možno až priveľký), a zároveň pútavo a plasticky. Hoci sa v nej vyskytujú aj drobné chyby (napr. na s. 164 má formujúca sa kresťanská flotila dve ľavé krídla a žiadne pravé, čo je prakticky nemožné), každému záujemcovi o toto obdobie, ale i o námorné a vojenské dejiny ju možno len odporučiť. Pritom ale treba upozorniť, že kniha má skôr popisný a popularizačný charakter a pre dôkladnejšie a hlbšie informácie o rôznych aspektoch tejto bitky treba siahnuť po ďalších a odbornejších prácach, napríklad aj z tých, čo sú uvedené v zozname literatúry na jej konci.

 

Roman Mocpajchel

 

Luboš Taraba: V zájmu všeho křesťanství. Bitva u Lepanta 1571. Praha : Epocha 2015. 1. vydanie. 272 strán. ISBN 9788074252563.

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Kto intrigoval proti Caesarovi?

Kto intrigoval proti Caesarovi?

Prvý diel trilógie o konci Rímskej republiky od anglického spisovateľa Bena Kanea sme už na HistoryWeb.sk recenzovali. Vydavateľstvo Vyšehrad prinieslo aj jeho pokračovania. Zlepšila sa ich kvalita? Sú ďalšie časti lepšie? celý článok

Ako prešla Afrika historickými križovatkami?

Ako prešla Afrika historickými križovatkami?

Afrika je stále kolískou ľudstva, a to napriek snahe niektorých vedcov presunúť miesto zrodu človeka na iný kontinent. Od objavenia sa prvých predkov človeka na africkom kontinente uplynuli už milióny rokov. celý článok

Umrieť na jar

Umrieť na jar

Je február roku 1945, a pred dvoma mladíkmi je posledná vojnová jar. Netušia, že ju nestrávia na statku, ale ako príslušníci Hitlerových Zbraní SS na východnom fronte... celý článok

Prechádzka po Florencii

Prechádzka po Florencii

Asi poznáte ten pocit, keď idete na dovolenku a deň pred odchodom si spomeniete, že ste chceli v knižnici a kníhkupectvách vypátrať dokonalého, netradičného, niečím iného turistického sprievodcu. Florence : Just add water ponúka tisíce dobrodružstiev celý článok

Diskusia (0)

pridať

Zatiaľ žiadne komentáre.

Pridať komentár

Pre pridanie komentáru musíte byť prihlásený. Prihláste sa alebo registrujte sa.