Najstaršia knižnica na svete vydala nové tajomstvá

Publikované : 18.07.2018 | Komentárov: 0 | Zobrazení: 3181

Písal sa rok 2011 a svet práve obletela správa o objavení Archimedovho palimpsestu. Medzi tými, ktorých srdce zaplesalo nad rozlúštením dosiaľ neznámeho textu veľkého starovekého matematika Archimeda, bol aj otec Justín, mních z odľahlého Kláštora svätej Kataríny v Sinajskej púšti. To, čo ho zaujalo, nebol ani tak samotný text ako metóda, ktorú vedci vyvinuli, aby prečítali záznam vymazaný zo stredovekého kódexu v 13. storočí. Otec Justín totiž nie je len taký obyčajný mních, ale kustód najstaršej knižnice na svete, a to rovno takej, o ktorej bolo už vyše sto rokov známe, že obsahuje mnohé stratené texty. Mních neváhal a okamžite sa dal do písania emailu adresovaného tímu, ktorý Archimedov palimpsest úspešne zrekonštruoval. Tak nejako sa začal jeden z najambicióznejších projektov venovaných stredovekým rukopisom – Sinai Palimpsests Project.

 

Kláštor svätej Kataríny na Sinaji je držiteľom mnohých prvenstiev. Ide o jeden z najstarších dosiaľ funkčných kláštorov na svete. Mnísi obývajú Sinaj nepretržite od 4. storočia, teda od samotných počiatkov asketického spôsobu života v kresťanskom svete. Podobu, ktorú má kláštor dnes, získal v 6. storočí, za vlády cisára Justiniána, ktorý nechal obohnať kláštor mohutným obranným opevnením. Desať metrov vysoké múry chránia kláštor úspešne aj dnes, hoci už nie pred beduínskymi nájazdníkmi alebo mamluckými sultánmi, ale pred islamistickými ozbrojencami, ktorí prenikajú na polostrov z Egypta.

Kláštor sv. Kataríny sa tiež môže hrdiť najstaršou knižnicou na svete. Nachádza sa v nej vyše 3000 starovekých a stredovekých rukopisov – viac ako v akejkoľvek inej inštitúcii s výnimkou Vatikánskej apoštolskej knižnice. Tieto rukopisy sú písané vo všetkých významných jazykoch kresťanského sveta – latinčine, gréčtine, sýrčine, arabčine, arménčine, gruzínčine, etiópčine, koptčine i staroslovienčine. Táto veľká rozmanitosť jazykov doložených na Sinaji naznačuje, že Kláštor sv. Kataríny bol v staroveku i stredoveku nielen sídlom asketickej komunity, ktorá v púšti hľadala útek od svetských starostí, ale zároveň tiež významným pútnickým miestom, kam napriek odľahlosti a vyprahnutosti púšte viedli cesty z celého Starého sveta. Mnohí z pútnikov i z tých, ktorí na Sinaj prišli hľadať Boha, zanechali na tomto mieste svoje dary v podobe kníh. Kolekcia tak postupne narastala organickým procesom, ktorý trval do modernej doby.

 

Matka veľkých objavov

Až do 19. storočia bola knižnica Kláštora sv. Kataríny dostupná iba malej komunite tu žijúcich mníchov, z ktorých mnohí nemali znalosti na to, aby chápali, aký veľký poklad majú v rukách. V tomto období zamierili na Sinaj prví historici. Prelom nastal v roku 1844, keď tu nemecký biblista Konštantín von Tischendorf objavil najstarší plne dochovaný rukopis Biblie pochádzajúci zo 4. storočia, tzv. Sinajský kódex. Odborníkom bolo zrejmé, že pokiaľ v kláštornej knižnici mohol prežiť staroveký rukopis, ktorý mohol vzniknúť ešte za života cisára Konštantína, ukrývajú sa tu i ďalšie poklady nesmiernej historickej hodnoty.

Objavy na seba nenechali čakať. V roku 1892 dve anglické sestry, Agnes Smith Lewis a Margaret Dunlop Gibson, objavili v kláštore ďalší starobylý biblický kódex zo 4. storočia, tentoraz v sýrčine (pochádza pritom z obdobia predtým, ako vznikol oficiálny sýrsky preklad Nového zákona, tzv. Pešita). Nasledovali ďalšie texty z oblasti medicíny, práva aj klasickej literatúry. Odborníkom bolo pritom stále jasnejšie, že najsenzačnejšie objavy sa neukrývajú priamo na stránkach rukopisov, ale v tzv. palimpsestoch, čiže v kódexoch, z ktorých bol pôvodný text zmazaný a nahradený novým.

 

Čo sú to palimpsesty a ako ich lúštiť?

Palimpsesty vznikali spravidla tam, kde bola cena spracovania ovčích či kozích koží na pergamen na nejakom mieste výrazne vyššia ako cena kníh dostupných na miestnom trhu. Predovšetkým v komunitách, ktoré mali prístup k veľkému množstvu použitých kníh, ako to bolo v ranom stredoveku v rôznych oblastiach v blízkosti veľkých stredísk Rímskej ríše, bolo pre pisárov jednoduchšie recyklovať. Knihy určené na druhé (ale niekedy i tretie, štvrté či piate) použitie boli obvykle poškodené, a preto bolo výhodné rozobrať ich na jednotlivé zložky či listy, vybrať z nich tie, ktorá sa dali po zoškrabaní pôvodného textu znova použiť, a zvyšok zahodiť. Týmto spôsobom pisári obvykle nazhromaždili stoh zoškrabaných listov, ktoré boli k dispozícii v pisárskej dielni, podobne ako keď my dnes na okraji našich pracovných stolov zhromažďujeme papier popísaný len z jednej strany, aby sme robili poznámky na opačnej strane. Nové knihy vznikali tým, že pisári brali list za listom z pripravenej kopy, obvykle ho otočili o 90° (čím sa vyhli tomu, aby zvyšky starých riadkov prekrývali nový text a robili ho menej čitateľným) a prepísali text, ktorý práve potrebovali. Obvykle preto vidíme, že jeden rukopis bol poskladaný z jednotlivých listov pochádzajúcich z pôvodne odlišných diel.

O veľkom význame palimpsestov vieme vďaka tomu, že pôvodný text na recyklovaných listoch nedokázali pisári odstrániť úplne. Aj pokiaľ zoškrabali vrchnú vrstvu atramentu, ich nože obvykle nedokázali odstrániť atrament vsiaknutý hlbšie do kože. V niektorých prípadoch je preto tento atrament stále čiastočne viditeľný a text je možné čítať v špeciálnych svetelných podmienkach alebo pomocou UV lámp. V iných prípadoch si odborníci pomohli chemickými roztokmi, ktoré nakrátko dokázali zvýrazniť zmazaný text a umožnili ho rýchlo prepísať, kým znova vybledol (no žiaľ, takéto chemické látky sú obvykle natoľko agresívne, že rukopis nenávratne poškodia – od 20. storočia sa preto nepoužívajú). Napriek čiastkovým úspechom však väčšina palimpsestov až donedávna odolávala akýmkoľvek pokusom o ich znovuoživenie. K prelomu došlo v roku 1998, keď svoje sily spojili odborníci z humanitných a technických vied, aby rozlúštili Archimedov palimpsest. Pod taktovkou Rogera Eastona z Rochesterského inštitútu pre technológiu vznikla nová metóda, tzv. multispektrálna analýza. Pri jej nasadení vedci najprv nasnímajú jednotlivé stránky palimpsestu za použitia svetla v rôznych vlnových dĺžkach, od infračerveného až po ultrafialové. Získané digitálne snímky sú potom ďalej upravované a vrstvené tak, aby bol získaný čo najväčší kontrast medzi zrekonštruovaným textom a pergamenom, na ktorom sa nachádza. Nová metóda je nielen efektívnejšia než tie predošlé, ale navyše neinvazívna, čo znamená, že pri nej nedochádza k poškodeniu vzácnych historických dokumentov tak ako v prípade použitia chemikálií.

 

Projekt Sinajské palimpsesty

Od roku 2011 mnísi z Kláštora sv. Kataríny spojili svoje sily s technologickým tímom z Rochestru a s odbornými znalosťami Univerzity v Kalifornii (UCLA) a spoločne vytvorili projekt venovaný palimpsestom uchovaným v knižnici ich kláštora. Za sedem rokov navštívilo kláštor vďaka tomuto projektu 23 popredných odborníkov na rôzne jazyky a historické obdobia, ktorým sa podarilo identifikovať 160 palimpsestov v držbe kláštora. Na mieste bol inštalovaný špeciálne vytvorený skener, ktorý každú stránku týchto kníh nafotil 33-krát v 12 rôznych dĺžkach svetla. Rukami technikov prešlo celkovo 6800 stránok, ktoré boli predspracované a čakajú na ďalšie spracovanie na serveroch UCLA.

Už v tejto chvíli sa projekt môže chváliť niektorými významnými úspechmi. Medzi palimpsestmi boli napríklad odhalené viaceré texty v latinčine, dokonca v písme, ktoré sa používalo v ranom stredoveku na Britských ostrovoch. Zdá sa, že niektorí osadníci kláštora preto museli prísť až zo samotného okraja vtedy známeho sveta. Lúštenie palimpsestov tiež odhalilo dokumenty písané v dvoch obzvlášť exotických jazykoch – kaukazskej albánčine a palestínskej aramejčine. Obidva jazyky sa používali na zápis v stredoveku, no dnes sú už vymreté. Zachoval sa nám v nich len veľmi malý počet textov, a objavy zo Sinaja tak výrazne posunú vpred naše znalosti komunít, ktoré tieto jazyky používali. V Kláštore sv. Kataríny bolo objavených tiež niekoľko dosiaľ neznámych textov z pera starovekých gréckych lekárov. Záujem mníchov o medicínu dokladá aj palimpsest obsahujúci časti Hippokratovho korpusu. Ide o dosiaľ najstarší známy prameň pre toto významné dielo starovekej medicíny.

Hoci technologicky najnáročnejšia fáza projektu sa skončila už v roku 2017, práca odborníkov na historické dokumenty je len na samom začiatku. V tejto chvíli prebieha pokus o postupnú identifikáciu, popis a lúštenie jednotlivých odhalených textov. Všetko naznačuje, že v priebehu najbližších rokov sa môžeme tešiť na bohatú žatvu nových objavov.

 

Mgr. Evina Steinová, PhD., vyštudovala latinský jazyk na Masarykovej univerzite v Brne a medievistiku na Utrecht University v Holandsku. Na Kráľovskej holandskej akadémii vied (Koninklijke Nederlandse Akademie van Wetenschappen) dokončila doktorát o vedeckých komunitách v ranom stredoveku. V súčasnosti pôsobí na Pontifical Institute of Mediaeval Studies v Toronte, kde sa venuje intelektuálnym sieťam a šíreniu inovácií v ranom stredoveku. Okrem HistoryWeb-u prispieva do viacerých blogov venujúcich sa histórii. Jej odborné a popularizačné publikácie nájdete na jej osobnej stránke.

 

Internetové odkazy:

a) https://www.archaeology.org/issues/207-1603/features/4155-egypt-monastery-palimpsests

b) http://www.sinaipalimpsests.org/

c) https://www.bbc.co.uk/news/business-44144527

d) http://emel-library.org/gallery/sinai-palimpsests-processed-images/

 

Obrazová príloha: Sinai Palimpsests Project

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Žena, ktorá milovala anglického kráľa

Žena, ktorá milovala anglického kráľa

Alica Perrersová bola prvou kráľovskou milenkou, ktorá ovplyvňovala súdne dvory a správu krajiny. Hoci s kráľom začala pomer, keď bola ešte mladá, bola dostatočne inteligentná, aby využila všetky z neho vyplývajúce výhody. celý článok

Čím sa platilo na Veľkej Morave?

Čím sa platilo na Veľkej Morave?

Obyvatelia mocenského útvaru, ktorý sme si privykli nazývať „Veľká Morava“, žili v priestore a v čase diametrálne odlišnom od našej modernej spoločnosti. Slovanské populácie 9. storočia by zjavne nemali prílišné pochopenie pre súčasný koncept peňazí a bohatstva. celý článok

Kto boli Chazari?

Kto boli Chazari?

Chazari sú dnes častou témou konšpiračných portálov a internetových diskusií. Mnohí ich spájajú so židmi a s judaizmom. Aká je však historická skutočnosť? Aké sú dejiny týchto polonomádov, medzi ktorými pôsobili aj slovanskí vierozvestovia Cyril a Metod? celý článok

Diskusia (0)

pridať

Zatiaľ žiadne komentáre.

Pridať komentár

Pre pridanie komentáru musíte byť prihlásený. Prihláste sa alebo registrujte sa.