Náboženské menšiny na Blízkom východe

Publikované : 30.06.2017 | Komentárov: 0 | Zobrazení: 1701

Blízky východ nereprezentuje len jedno dominantné náboženstvo – islam. Žije tu množstvo náboženských menšín, ktoré sú západnému svetu neznáme.

 

V súčasnosti vychádza v Českej republike množstvo kníh, ktoré sú zamerané na problematiku islamu a Blízkeho východu. Vydavateľstvo Vyšehrad prišlo minulý rok s ďalším tematicky podobným titulom. Kolektív popredných českých odborníkov sa však nevenuje samotnému islamu, ale svoju pozornosť sústreďuje na menšinové náboženstvá na Blízkom východe. Výstižne pôsobí aj samotný názov publikácie Ve stínu islamu. Jej autori si stanovili za cieľ predstaviť a analyzovať vybrané náboženské menšiny, najmä v kontexte posledných pohnutých udalostí, ako vojna v Iraku, Arabská jar či vznik Islamského štátu. Práve v tomto období sa väčšina príslušníkov blízkovýchodných náboženských menšín nachádza v zložitej situácii, pričom mnohí z nich sú odkázaní na emigráciu z vlastnej domoviny, buď do susedných štátov, alebo do európskych krajín. Otázka blízkovýchodných emigrantov je v súčasnosti často pertraktovanou témou v médiách a vo verejnej politike. V mnohých prípadoch dochádza k dezinterpretácii uvedeného problému. Z tohto pohľadu je publikácia nanajvýš vítaná, pretože môže čitateľovi pomôcť objasniť a pochopiť danú situáciu na Blízkom východe, a tým aj korigovať nesprávne konštruovaný obraz.

Z hľadiska štruktúry je monografia rozdelená do štyroch hlavných kapitol. Prvá z nich predstavuje úvod do danej problematiky, ktorého autorom je vedúci autorského kolektívu Jiří Gebelt. Postavenie nemoslimov a náboženských menšín z pohľadu islamu a islamského práva (šaría) rozoberá Bronislav Ostřanský. Vzhľadom na to, že sa sledované geografické prostredie dlhodobo nachádzalo pod vládou Osmanov, ďalšia podkapitola je venovaná otázke postavenia nemoslimov v  Osmanskej ríši. Jej autorom je Stefano Taglia. Ostatné tri kapitoly sú tematicky rozdelené podľa príslušnosti menšiny k danému náboženstvu, pričom každú z nich analyzuje vybraný člen autorského kolektívu. V poradí druhá kapitola najskôr predstavuje kresťanské menšiny všeobecne (Michal Řoutil), následne Asýrčanov, respektíve Sýrčanov (Michal Řoutil), Arménov (Petra Košťálová), Koptov (Viola Pargáčová) a napokon maronitov (Monika Langrock). V ďalšej kapitole sa dočítame o menšinách vo vzťahu k islamu: alaviti (Luboš Kropáček), aleviti (Kateřina Vytejčková), drúzovia (Luboš Kropáček), járesáni a šabakovia (Petr Kubálek). Posledná kapitola sa venuje ostatným menšinám, ktoré z hľadiska ich vierouky nie je možné spojiť so žiadnym z vyššie uvedených náboženstiev. Sú to jezídi (Petr Kubálek) a mandejci (Jiří Gebelt).

 

Detaily v chápaní

Príspevky jednotlivých autorov majú v podstate jednotnú štruktúru, v rámci ktorej sa rieši otázka vzniku danej menšiny, jej stručný historický vývoj, vierouka, súčasný stav a postavenie v rámci väčšinovej, prevažne moslimskej spoločnosti, a napokon otázka diaspóry. V závere každej podkapitoly sa nachádza poznámkový aparát a odborná literatúra k danej téme. Okrem toho sú takmer všetky podkapitoly vhodne doplnené fotografiami (prevažne z archívu autorov) a mapou, ktorá znázorňuje geografické rozšírenie sledovanej náboženskej menšiny.

Čitateľ si pri čítaní všimne, že monografia nezahŕňa všetky blízkovýchodné náboženské menšiny, ako židov, zoroastrijcov a ďalšie. Vzhľadom na rozsah a cieľ monografie (zdôraznený v úvode na s. 17 – 18) je táto selekcia namieste. Predsa len, analýza napríklad židovskej otázky by rozsahom stačila na  samostatnú knihu.

Autori v každom jednom príspevku predstavujú stručný prehľad historického vývoja danej menšiny, pričom najväčšiu pozornosť venujú udalostiam posledných 15 – 20 rokov. V niektorých momentoch mohli autori hlbšie analyzovať vybrané historicky problematické otázky a vyhnúť sa tak interpretačným nejasnostiam. Na druhej strany je však pochopiteľné, že takýto vyčerpávajúci historický výklad vyžaduje jednak omnoho viac priestoru, a jednak nebol hlavným cieľom predstavenej práce.  

V kontexte celej monografie musím spomenúť výstižný záver v podkapitole Nemoslimové v Osmanské říši (s. 39 – 72). Tu Stefano Taglia zdôrazňuje, že dejinné hodnotenie správania k nemoslimom (respektíve náboženským menšinám) v Osmanskej ríši (ale aj v iných blízkovýchodných oblastiach) vždy trpí buď pozitívnymi, alebo negatívnymi generalizáciami. Je však nevyhnutné postihnúť čo najjemnejšie detaily vzťahov, pretože postavenie nemoslimov sa menilo v závislosti od obdobia, územia, ale aj od vnútorných a vonkajších faktorov (s. 57). V takomto duchu sa snažia interpretovať postavenie jednotlivých menšín aj ostatní autori publikácie. 

Na záver musím dodať, že táto publikácia je prvou v českom jazyku, ktorá sa komplexnejšie zaoberá otázkou náboženských menšín na Blízkom východe. Pre české akademické prostredie je ešte povzbudzujúcejší fakt, že autormi celej monografie (s výnimkou S. Taglia) sú českí odborníci z radov religionistov, arabistov, etnológov či teológov.

 

Lukáš Rybár

 

Jiří Gebelt a kol.: Ve stínu islámu. Menšinová náboženství na Blízkém východě. Praha : Vyšehrad 2016. 1. vyd, 448 s.  ISBN 978-80-7429-692-5. 

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Kto intrigoval proti Caesarovi?

Kto intrigoval proti Caesarovi?

Prvý diel trilógie o konci Rímskej republiky od anglického spisovateľa Bena Kanea sme už na HistoryWeb.sk recenzovali. Vydavateľstvo Vyšehrad prinieslo aj jeho pokračovania. Zlepšila sa ich kvalita? Sú ďalšie časti lepšie? celý článok

Ako prešla Afrika historickými križovatkami?

Ako prešla Afrika historickými križovatkami?

Afrika je stále kolískou ľudstva, a to napriek snahe niektorých vedcov presunúť miesto zrodu človeka na iný kontinent. Od objavenia sa prvých predkov človeka na africkom kontinente uplynuli už milióny rokov. celý článok

Diskusia (0)

pridať

Zatiaľ žiadne komentáre.

Pridať komentár

Pre pridanie komentáru musíte byť prihlásený. Prihláste sa alebo registrujte sa.