Ľudskú spoločnosť netvoria myši

Publikované : 19.01.2015 | Komentárov: 2 | Zobrazení: 15280

Minulý týždeň sa na slovenských sociálnych sieťach najčastejšie linkoval blog o experimente Johna Calhouna so správaním myší a ich porovnanie s ľudskou spoločnosťou. Síce ma teší, že o Denník N je zvýšený záujem, na druhej strane ma však zarazilo, koľko ľudí zobralo tento článok vážne. Autorka textu vychádzala z chybných informácií, preto dospela k zavádzajúcim záverom...

 

John Calhoun uskutočnil na prvý pohľad zaujímavý experiment. Po pozorovaniach v prírode sa rozhodol vytvoriť umelý raj pre myši a sledovať ich správanie. Ak zovšeobecníme, zistil, že v istom momente začala spoločnosť myší kolabovať, a to napriek dostatku zdrojov (dopĺňanej potravy). Calhoun následne aplikoval zistené poznatky na ľudské spoločnosti. Autorka blogu Natália Blahová použila jeho výsledky a doplnila ich zdanlivo podobným prípadom kolapsu v ľudskej spoločnosti –  zánikom osídlenia Veľkonočného ostrova.

Experiment sa realizoval pred viac ako polstoročím, dnes by niečo podobné nemalo nádej na úspech, pretože veda predsa len urobila významný pokrok vo svojej metodológii. Chcel by som byť na prednáške, kde sa John Calhoun pokúša obhájiť svoj experiment...Vôbec nie je napríklad zrejmý cieľ výskumu. Ďalej nie je možné porovnávať odlišné živočíšne druhy. Prečo práve myši? Prečo nie prasatá? Prečo nie veľryby? A čo tak kobylky? Autor výskumu (a v zhode s ním následne aj blogerka) na základe svojho experimentu aplikoval správanie jedného živočíšneho druhu, zasadeného do umelého prostredia, na ďalší živočíšny druh. Ako som už zistil v internetových diskusiách, ani tento rozpor nebije nadšeným prívržencom textu do očí.

 

Kolaps nie je armagedon

Nevyznám sa v myšiach, ale venujem sa kolapsom pravekých a starovekých spoločností, preto ďalšie argumenty upriamim na túto oblasť.

To, čo sa snaží autorka opísať v prípade ľudských spoločností, je tzv. rozpad komplexnosti alebo zložitosti. Veľmi jednoducho povedané, každú ľudskú spoločnosť tvorí súbor vzťahov (ekonomických, osobných, náboženských, hierarchických atď.) – čím je spoločnosť vyspelejšia, tým sú jej vzťahy zložitejšie.

Kolaps je vlastne návrat k jednoduchosti.

Celý proces sa dá v podstate znázorniť Gaussovou krivkou. V praxi sa na vyjadrenie tohto stavu často používajú Kondratievove vlny, ale o ich opodstatnenosti niekedy inokedy...

 Zdôrazňujem, že namiesto termínu kolaps by som radšej používal slová ako zmena alebo transformácia. Napríklad rozpad Rímskej ríše bol určite tragédiou pre jej obyvateľov, ale barbarským germánskym a slovanským kmeňom poskytol nekonečné možnosti.

Kolaps nie je koniec, jeho vnímanie záleží len od uhla pohľadu.

Všetky civilizácie a kultúry majú zakódovaný vlastný zánik už v momente svojho vzniku. Asi každý z nás v detstve staval pieskové hrady a videl, že jednotlivé zrniečka piesku sa dávali do pohybu hneď po dokončení stavby. Keď sa pohybovalo jedno zrniečko, hrad sa nezosypal, ale ak sa ich dalo do pohybu viac, spúšťali reťazovú reakciu a naše detské kráľovstvá zanikali v pieskovej lavíne. Podobne je to aj so štátmi, spoločnosťami alebo ríšami...

Príkladom môže byť už spomínaný zánik Rímskej ríše. Obyvatelia starovekého Ríma založili svoju spoločnosť na neustálej expanzii a vojenstve. Nachádzali sa vo výbornej geografickej polohe, v centre Stredozemného mora, v ich okolí bolo množstvo bohatých štátov. Svoj úspech stavali na jednoduchom princípe –  dobyli nejakú civilizáciu a jej prebytky použili na financovanie ďalšieho rozvoja. Dostatok zdrojov znamenal aj niektoré ďalšie zlé rozhodnutia – nerentabilný sociálny systém, zrušenie daní. Tento systém musel zaniknúť. Na začiatku prinieslo vojenstvo Rimanom rozvoj, potom však pôsobilo opačne. Rimanom „došli“ vyspelé civilizácie, porazenie chudobných Germánov neprinieslo také zisky ako obsadenie Egypta. Navyše aj financovanie samotnej armády sa predražovalo, pretože armáda si uvedomovala svoju moc a  vojaci až príliš často žiadali o zvýšenie žoldu. Toto vysvetlenie je, samozrejme, veľmi zjednodušené, preto ak chce niekto vedieť viac, môže si prečítať môj ďalší článok.

 

Ako to bolo so zánikom Veľkonočného ostrova?Ako príklad pre aplikáciu výsledkov experimentu si autorka blogu vybrala kolaps osídlenia Veľkonočného ostrova. Pri jeho opise pravdepodobne čerpala z internetovej stránky, ktorá použila myšlienky z knihy Jareda Diamonda Kolaps. Napriek tomu, že mám Jareda rád, práve táto jeho kniha je problematická, a to napriek jej popularite a predajnosti. Vo vedeckom svete vznikli celé zborníky, ktoré vyvracali jeho teórie o kolapse.

V knihe doslova ignoroval dostupné výskumy.

Ako príčinu zániku osídlenia uviedla Natália Blahová nezodpovedné plytvanie zdrojmi krehkého ekosystému ostrova,  konkrétne najmä drevom (príbytky, kremácia mŕtvych, stavba „zbytočných“ sôch). Po stenčení zdrojov sa mali objaviť konflikty –  a následne zánik. Na prvý pohľad to všetko znie rozumne a logicky, ale nie je to pravda napriek farbistému a sugestívnemu opisu udalostí blogerkou. Chybou je už samotné použitie tohto príkladu, pretože porovnala spoločnosť s dostatkom zdrojov (myši v experimente)  s civilizáciou s ich nedostatkom (obyvatelia Veľkonočného ostrova).

Dnes sa uvažuje o troch možnostiach zániku osídlenia na izolovanom Veľkonočnom ostrove. Prvá hypotéza hovorí, že zánik spôsobili až prichádzajúci Európania –  podľa matrice, akú poznáme z iných kolonizovaných oblastí (choroby, vraždenie, otroctvo). Podporujú to aj niektoré dáta C14, ktoré predpokladajú dlhšiu existenciu sídiel pôvodného obyvateľstva, a to až do príchodu belochov.

Na základe pozorovaní na Havajských ostrovoch sa dospelo k ďalšej hypotéze. S prvými osadníkmi prišli na ostrov aj potkany, ktoré zničili krehký ekosystém. Ich obľúbenou potravou bolo napríklad ovocie stromov, ktorého semená po prechode tráviacim ústrojenstvom hlodavcov už neboli schopné klíčenia a rastu.

Tretia hypotéza hovorí o rozpade ekonomických vzťahov, zlyhaní elít a zmiznutí zdrojov. Táto sa asi najviac podobá vízii Jareda Diamonda a Natálie Blahovej, ktorí si z nej však len selektívne vybrali to, čo sa im hodilo.

Ja sám sa prikláňam ku kombinácii posledných dvoch príčin, aj keď nemusím mať vôbec pravdu. Výskumom, ktorý ďalej pokračuje, sa napríklad zistilo, že Veľkonočný ostrov nebol až tak izolovaný, ako sa pôvodne predpokladalo.

 

Naozaj môže spolupráca pomáhať?

Takto by som vedel argumentovať donekonečna, čo mi však neumožňuje snaha udržať text v pre čitateľa znesiteľnej dĺžke. Veľa záverov z blogu jednoducho neobstojí voči vedeckému bádaniu a racionálnej kritike. Schválne som sa zameral iba na tie najočividnejšie nedostatky, ktoré sú však zároveň základnými argumentmi blogu.

Na záver musím vystaviť kritike i morálne ponaučenie na konci blogu: „Keď Calhoun zistil, kedy to so spoločnosťou dopadne zle, začal pátrať po tom, čo urobiť, aby to dopadlo dobre. A zistil. Prinútil myši k záujmu o iných. Prinútil ich k interakciám a vzájomnej pomoci... Nútenou spoluprácou im spestril život natoľko, že myši neunikali zo spoločnosti, viac si všímali jedna druhú, pestovali si sociálne správanie, každá z nich mala dôležitú úlohu. Armagedon sa nekonal [sic].“ (Blahová 2015)

Pravdou je, že rozvoju kapitalistickej spoločnosti pomohla aj spolupráca, ale nielen ona. Existuje množstvo štúdií, ktoré pridávajú veľa ďalších elementov. Uvedenie len jednej možnosti ako záchrany pred armagedonom je veľmi zavádzajúce a zjednodušené.

Spolupráca navyše vôbec nemusí byť spoločnosti iba prospešná. Ako argument by som použil prácu amerického ekonóma Mancura Olsona. Predmetom jeho výskumu sú tzv. distribučné koalície. Myslí tým skupinu ľudí v spoločnosti, ktorá viac pracuje pre svoje vlastné blaho ako pre potreby celej spoločnosti. Členovia distribučnej koalície sú motivovaní spolupracovať medzi sebou proti ostatným. Takýchto distribučných koalícií je v spoločnosti viac. Pokiaľ vzrastie ich sila a spolupráca, môžu spoločnosť zle nasmerovať, pretože ovládajú väčšinu reálnych mocenských pák. Príkladom takýchto distribučných koalícií sú napríklad legionári starovekej Rímskej ríše, najvyššie vrstvy v indickom kastovom systéme, európska stredoveká aristokracia, francúzska buržoázia alebo pohlavári komunistických režimov.

Tieto koalície však nutne nemusia vytvárať najbohatšie skupiny obyvateľstva, môžu sa presadzovať aj na základe iných elementov, napríklad spoločnej činnosti (odbory, armáda, cechy). Napriek tomu, že tieto koalície nie sú nutne závislé od majetku, ich zvýšený výskyt nachádzame v bohatých a úspešných spoločnostiach. Vznikajú v podstate tam, kde môžu reálne distribuovať nejaké výhody. Zdá sa, že vznikajú v každej spoločnosti prirodzene a možno práve ich sila a veľkosť môže mať negatívny vplyv a viesť dokonca ku kolapsu.

Ľudská spolupráca pomáha vzniku spomínaných distribučných koalícií a tým prispieva aj k rozpadu spoločnosti.

Na rozdiel od politikov, komentátorov a blogerov neviem poskytnúť atraktívnu predpoveď budúcnosti, viem však, že transformácia našej – západnej –  spoločnosti je viac ako nutná. Neviem povedať, čo máme robiť, ako sa vyhnúť kolapsu, no myslím si, že podobné texty sú mámivým vábením bludičiek.

(K téme kolapsov uvádzam nižšie rozsiahlejší zoznam literatúry. Odporúčam prečítať si aj podobný anglický text venujúci sa Calhounovmu experimentu.)

 

 

Mgr. Branislav Kovár vyštudoval archeológiu a históriu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v časopise Historická revue. Zúčastnil sa archeologických expedícií v Kuvajte a v Guatemale. Pracuje v Archeologickom ústave SAV. Voľný čas venuje portálu Historyweb.sk. Pre www.jet.sk realizuje projekt o finančných dejinách.

 

 

Použitá literatúra

Bárta, M.: Kolaps a regenerace: pokračující cesty minulých cilivizací. In: M. Bárta/ M. Kovář(eds.): Kolaps a regenerace: Cesty civilizací a kultur. Minulost, současnost a budoucnost komplexních společností. Praha 2012, 19 – 46.

Bárta, M./Kovář, M. a kol.: Civilizace a dějiny. Praha 2013.

Bárta M./Kovář M. (eds.): Kolaps a regenerace: Cesty civilizací a kultur. Minulost, současnost a budoucnost komplexních společností. Praha 2012.

Cílek, V.: Suroviny a konec světa – od kolapsu k regeneraci. In: M. Bárta/M. Kovář a kol.: Kolaps a regenerace: Cesty civilizací a kultur. Praha 2012, 767 – 786.

Cílek, V.: Dějiny přírodních zdrojů a technologií. Energie, suroviny a technologie jako sociální a globalizační síly. In: M. Bárta/M. Kovář a kol.: Kolaps a regenerace: Cesty civilizací a kultur. Praha 2012, 385 – 400.

Diamond, J.: Osudy lidských společností: Střelné zbraně, choroboplodné zárodky a ocel v historii. Praha 2000.

Diamond, J.: Kolaps. Proč společnosti zanikají a přežívají. Praha 2008.

Fischer, S. R.: Island at the End of the World. The Turbulent History of Easter Island. London 2005.

Gibbon, E.: Úpadok a zánik Rímskej ríše. Bratislava 2012.

Hampl, M.: Současná světová finanční krize. Normální cyklus, nebo náznak kolapsu. In: M. Bárta/M. Kovář a kol.: Kolaps a regenerace: Cesty civilizací a kultur. Praha 2012, 599 – 614.

Hunt, T. L./Lipo, C. P.: Ecological Catastrophe, Collapse, and the Myth of “Ecocidi” on Rapa Nui (Easter Island). In: P. A. McAnany/N. Yoffee (eds.): Questioning Collapse. Human Resilience, Ecological Vulnerability and the Aftremath of Empire. Cambridge 2010, 21 – 44.

Macháček, J.: O blahodárném vlivu přírodních katastrof na vývoj lidské společnosti. Zamyšlení nad kolapsem (nejen) Velké Moravy. Dostupné na internete: http://praha5.ff.cuni.cz/smp/?q=clanky.

McAnany, P. A.{Yoffee, N. (Eds.): Questioning Collapse. Human Resilience, Ecological Vulnerability and the Aftremath of Empire. Cambridge 2010.

Moreno-Mayar, J. V./Rasmussen, S./Seguin-Orlando, A./Rasmussen, M./Liang, M./Flåm, S. T./Lie, B. A./Gilfillan, G. D./Nielsen, R./Thorsby, E./Willerslev, E./Malaspinas, A. S.: Genome-wide Ancestry Patterns in Rapanui Suggest Pre-European Admixture with Native Americans. Current Biology. Dostupné na internete: http://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0960982214012202.

Musil, J.: 10. Krize a úpadek římské říše. In: M. Bárta/M. Kovář  (eds.): Kolaps a regenerace: Cesty civilizací a kultur. Minulost, současnost a budoucnost komplexních společností. Praha 2012, 267 – 294.

Olson, M.: Vzestup a pád národů. Praha 2008.

Pakandam, B.: Why Easter Island Collapsed: An Answer for an Enduring Question. Working Papers  117/09. London 2009.

Pokorný, P./Bárta, M. (eds.): Něco překrásného se končí. Kolapsy v přírode a společnosti. Praha 2008.

Rainbird, P.: A Message for Our Future? The Rapa Nui (Easter Island) Ecodisaster and Pacific Island Environments. World Archaeology 33/ 3, 1 February 2002, 436 – 451.

Rainbird, P.: The Archaelogy of Islands. Cambridge 2007.

Schwartz, G. M.{Nichols, J. J. (eds.): After Collapse the Regeneration of Complex Societes. Tucson 2006.

Spengler, O.: Zánik Západu. Obrysy morfologie světových dějin. Praha 2010.

Tainter, J. A.: The Collapse of Complex Societes. Cambridge 1988.

Tainter, J. A.: Kolapsy složitých společností. Praha 2009.

Valachovič, P.: Kolaps Rímskej ríše. Historická revue 8, 2012, 47 – 52.

Yoffee, N.{Cowgill, G. L. (eds.): The Collapse of Ancient States and Civilizations. Tucson 1988, 2003 (4. vydanie).

 

 

Internetové odkazy:

a) http://www.returnofkings.com/36915/what-humans-can-learn-from-the-mice-utopia-experiment

b) http://news.sciencemag.org/archaeology/2014/10/epic-pre-columbian-voyage-suggested-genes

c) http://www.archaeology.org/news/2651-141023-polynesians-south-america-dna

d) http://archive.archaeology.org/0801/topten/chicken.html

e) http://news.sciencemag.org/archaeology/2014/10/epic-pre-columbian-voyage-suggested-genes

f) http://historyweb.dennikn.sk/clanky/detail/s-tajomnymi-sochami-prisla-zahuba

g) http://historyweb.dennikn.sk/clanky/detail/jedli-ludia-na-velkonocnom-ostrove-potkany

h) http://historyweb.dennikn.sk/clanky/detail/priplavali-ludia-z-velkonocneho-ostrova-do-ameriky

i) http://historyweb.dennikn.sk/clanky/detail/ako-najvacsiu-risu-znicila-kriza

j) http://www.jet.sk/news/view/ako-najvacsiu-risu-znicila-kriza-1-cast-uspech-1

 

Obrazová príloha: Yoichi R Okamoto, Cat Calhoun, www.wikipedia.org

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Kríza západnej civilizácie – nič nové pod slnkom

Kríza západnej civilizácie – nič nové pod slnkom

Na okraji útesu sme už raz boli – v stredoveku. Kríza, kolaps, zánik západnej civilizácie sú však aj časté slovné spojenia dneška. Medzi ľuďmi vyvolávajú strach, na ktorom sa priživujú rôzne médiá, ale aj niektorí jednotlivci. Trochu sa však zabúda, že našej civilizácii hrozil zánik už mnohokrát. celý článok

S tajomnými sochami prišla záhuba

S tajomnými sochami prišla záhuba

Ekonomický kolaps civilizácie Veľkonočného ostrova spôsobili aj známe gigantické sochy. Tichomorské ostrovy, ktoré Európania objavili počas Veľkej noci, sú dnes vyhľadávanou turistickou destináciou kvôli nálezu niekoľkých stoviek záhadných sôch. celý článok

Ako najväčšiu ríšu zničila kríza

Ako najväčšiu ríšu zničila kríza

Rímska ríša bola najväčším a najdlhšie trvajúcim impériom v ľudských dejinách. Príčiny jej kolapsu sa hľadali už od čias jej konca. Dnes sa zdá, že tieto dôvody majú viac ekonomický charakter, ako sme si doteraz mysleli, a nájdeme medzi nimi až prekvapujúce paralely s našou vlastnou prítomnosťou. celý článok

Diskusia (2)

pridať

  • #173 | Simon | 19.01.2015 15:31

    Takto si predstavujem seriozny clanok. Nie domnienky, ale niecim podlozene tvrdenia.

    Reagovať
  • #174 | Michael | 20.01.2015 23:11

    Ľudská spolupráca pomáha vzniku spomínaných distribučných koalícií a tým prispieva aj k rozpadu spoločnosti.

    Na rozdiel od politikov, komentátorov a blogerov neviem poskytnúť atraktívnu predpoveď budúcnosti, viem však, že transformácia našej – západnej – spoločnosti je viac ako nutná. Neviem povedať, čo máme robiť, ako sa vyhnúť kolapsu, no myslím si, že podobné texty sú mámivým vábením bludičiek.

    K tomuto hore
    Respekt je podla mna klucom k lepsiemu. Ked sa zacnu ludia viac respektovat budu sa mat lepsie, treba len chciet, zmenit pristup, zaviest niektore zakony aby ludia respekt ziskali: par prikladov zabil si? trest smrti, ukradol si?nutene prace atd.
    Najvacia ironia je ze je to prave jadrova zbran ktora zabranuje dalsiemu kolapsu.
    Ak sa respekt uplne vytrati je konec, z toho treba vychadzat :-)

    Reagovať

Pridať komentár

Pre pridanie komentáru musíte byť prihlásený. Prihláste sa alebo registrujte sa.