Kto postavil Hagiu Sofiu?

Publikované : 27.05.2015 | Komentárov: 0 | Zobrazení: 5357

V tomto seriáli sa pozrieme na zúbok niekoľkým málo známym, ale významným osobnostiam stredovekej vedy. Sústredíme sa na osobnosti, ktoré svojimi objavmi prispeli k poznaniu na poli matematiky, fyziky, astronómie a logiky. Každý vedec navyše reprezentuje jedno z významných období rozvoja nielen vedy, ale aj kultúry a vzdelanost;i v stredoveku. Schválne, kto z vás vedel, že slávnej talianskej renesancii predchádzali v stredoveku dve obdobia veľkého rozkvetu– karolínska renesancia v 9. storočí a renesancia v 12. storočí? Kto z vás počul o Pandidakterione, inštitúcii vyššieho vzdelania, ktorá jestvovala v Byzantskej ríši od 5. do 15. storočia a hrala podobnú úlohu v rozvoji vied ako stredoveké univerzity? A kto z vás vie, akým spôsobom prispeli európskej vede židovskí myslitelia stredoveku?

 

Kto?

Anthemius z Tralles (okolo 474 n. l. – pred r. 558 n. l.) – architekt, inžinier a profesor geometrie v Konštantínopole.

 

Prečo si ho treba pamätať?

 Keď po nepokojoch v roku 532 n. l. vyhorela veľká bazilika v Konštantínopole, cisár Justinián I. nariadil postaviť novú, ešte veľkolepejšiu baziliku, ktorá by prekonala všetky dovtedy vybudované podobné stavby – Hagiu Sofiu. Za jej hlavných architektov si vybral práve Anthemia z Tralles a jeho kolegu, matematika Izidora z Milétu. Anthemius a Izidor použili na svoju dobu inovatívne postupy, predovšetkým pokiaľ ide o stavbu hlavnej kupoly novej baziliky. S priemerom 31 metrov išlo o najväčšiu kupolu, aká bola dovtedy postavená. Prekonať sa ju podarilo až renesančnému architektovi Filippovi Brunelleschimu v roku 1420. Hagia Sofia je dodnes považovaná za architektonický skvost a uvádza sa ako príklad Anthemiovej originality a novátorstva.

 

Čím ešte prispel k rozvoju vedy?

Anthemius napísal niekoľko významných diel o optike a geometrii. Medzi oblasti jeho záujmu patril medzi starovekými a stredovekými vedcami obľúbený problém – konštrukcia zápalných zrkadiel, ktorými bolo možné na diaľku zneškodniť nepriateľskú loď alebo bojový stroj. Jediné z jeho diel, ktoré sa dochovalo, je práve spis O zápalných zrkadlách, aj to nie v úplnosti. Zlomky, ktoré z tohto diela máme, napriek tomu vypovedajú o Anthemiových znalostiach a o pokroku, ktorý v jeho dobe matematika dosiahla. Hoci vynález zápalného zrkadla je pripisovaný už Archimedovi (3. stor. pred n. l.), práve Anthemiov spis poskytuje dôkaz, že konštrukcia takéhoto prístroja bola za jeho života  možná.

 

Ako ho vnímali jeho súčasníci?

Podľa jednej anekdoty sa Anthemius dostal do konfliktu so svojím susedom, slávnym rečníkom Zenónom. Aby sa mu pomstil, najprv pomocou pary vháňanej do príbytku svojho nešťastného suseda spôsobil malé zemetrasenie. Keď to nepomohlo, napodoboval svojimi vynálezmi zvuk hromu. Nakoniec použil svoje znalosti geometrie a vyrobil parabolické zrkadlo, ktoré namieril do spálne svojho suseda tak, že bola neustále vystavená svetlu. Až tento tretí vynález spôsobil, že Zenón stratil trpezlivosť a išiel sa sťažovať k cisárovi. Ten ale odmietol svojho vynaliezavého hlavného architekta za jeho nápaditosť potrestať. Táto anekdota je skoro určite legendou, ale dobre vystihuje povesť Anthemia ako vynálezcu a schopného mechanika. Posledná epizóda tiež skoro určite odkazuje na Anthemiove experimenty s parabolickými zrkadlami, ktorých matematické a fyzikálne vlastnosti museli pripadať jeho súčasníkom ako kuriozita.

 

Niečo o období, v ktorom žil...

Anthemius žil v jednom zo zlatých období byzantskej kultúry, za vlády cisára Justiniána I. Napriek tomu, že od 4. stor. n. l. sa západná časť bývalej Rímskej ríše zmietala v kríze, v jej východnej časti pokračoval vývoj vied a kultúry neprerušene po niekoľko najbližších storočí. Od 5. stor. n. l. existovala dokonca v Konštantínopole vyššia škola podobná neskorším európskym univerzitám, známa ako Pandidakterion, kde sa okrem slobodných vied vyučovala tiež medicína, filozofia a právo. Práve na tejto škole boli Anthemius a jeho kolega Izidor z Milétu profesormi. Okrem Anthemia pôsobil v tomto období rad ďalších významných osobností – právnik Tribonianus, ktorý stál za rozsiahlou reformou rímskeho práva; cisársky minister financií Ján Kapadócky, ktorý dokázal vyberať dane s nenávidenou efektivitou a pričinil sa veľkou mierou o ekonomický rozmach za Justiniánovej vlády; Belisarius a Narses, dvaja Justiniánovi generáli, ktorí stáli za nevídanými úspechmi byzantskej armády v tomto období; historik Prokopios, ktorému vďačíme za informácie o Justiniánových dobyvateľských vojnách, ako aj o politickej situácii v Byzantskej ríši v tejto dobe; básnik Pavol Silentárius; cestovateľ Kosmas Indicopleustes (jeho meno znamená „ktorý sa doplavil do Indie“); filozof Ján Filoponus z Alexandrie, originálny kritik a komentátor Aristotela.

 

Čo sa stalo s Anthemiovým dielom po jeho smrti?

 Najväčší z úspechov Anthemia z Tralles, chrám Hagia Sofia, stojí dodnes v dnešnom Istanbule. Pôvodná kupola vybudovaná Anthemiom už však nie je na mieste: nevydržala zemetrasenie, ku ktorému došlo v roku 558 n. l., a zrútila sa. V rokoch 562 – 563 n. l. bol jej opätovnou výstavbou poverený Izidor mladší, synovec Izidora z Milétu. Izidor zdokonalil dizajn kupoly tým, že ju zvýšil a znížil tak záťaž na konštrukciu baziliky. Ani jeho kupola však nevydržala nápor nasledujúcich storočí v celku, jej časti sa zrútili ešte niekoľkokrát.

 

Mgr. Evina Steinová vyštudovala latinský jazyk na Masarykovej univerzite v Brne a medievistiku na Utrecht University v Holandsku. Od roku 2011 je pracovníčkou Kráľovskej holandskej akadémie vied (Koninklijke Nederlandse Akademie van Wetenschappen), kde dokončuje doktorát o vedeckých komunitách v ranom stredoveku. Okrem HistoryWeb-u prispieva do viacerých blogov venujúcich sa histórii. 


Použitá literatúra

Heath, T. L.: The fragment of Anthemius on burning mirrors and the “Fragmentum mathematicum Bobiense”. Bibliotheca Mathematica (3) 7, 1906/07, 225 – 233. Dostupné na internete: http://delibra.bg.polsl.pl/dlibra/docmetadata?id=9603&from=pubstats.

Cancik, H./Schneider, H./Landfester, M.: Anthemios/-us. Der Neue Pauly. Brill Online 2015. Dostupné na internete: http://referenceworks.brillonline.com.proxy.library.uu.nl/entries/der-neue-pauly/anthemios-us-e123395.

Rosen, W.: Justinian’s Flea. Plague, Empire and the Birth of Europe. London 2008.

 

Obrazová príloha: B. Kovár, www.math.nyu.edu, www.wikipedia.org

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Historička: Stereotypy sú rovnaké už stovky rokov

Historička: Stereotypy sú rovnaké už stovky rokov

Myslíte si že stredovekí ľudia boli špinaví nevzdelanci, zatiaľ čo antickí vzdelanci chodili po Aténach v nažehlenej bielej tóge? „Ľudia sa v priebehu vekov až tak nemenia, rovnako ako ich predsudky,“ vyvádza z omylu historička, ktorá sa zaoberá raným stredovekom, Evina Steinová. celý článok

Muž, čo pochopil Aristotela

Muž, čo pochopil Aristotela

Aristoteles položil pevné základy našej vedeckej práce. V ďalšej časti nášho seriálu sa zameriame na vedca, ktorý hral významnú úlohu pri sprostredkovaní Aristotelových myšlienok v Európe. celý článok

Ako merať čas bez slnečných hodín?

Ako merať čas bez slnečných hodín?

V tejto časti seriálu o významných osobnostiach stredovekej vedy sa pozrieme na vývoj na poli astronómie. Tento diel sa zároveň bude týkať prvej z dvoch veľkých európskych renesancií, ktoré predchádzali tej najznámejšej renesancii s veľkým „R“. celý článok

Diskusia (0)

pridať

Zatiaľ žiadne komentáre.

Pridať komentár

Pre pridanie komentáru musíte byť prihlásený. Prihláste sa alebo registrujte sa.