Kto boli Chazari?

Publikované : 19.06.2018 | Komentárov: 0 | Zobrazení: 10674

Chazari sú dnes častou témou konšpiračných portálov a internetových diskusií. Mnohí ich spájajú so židmi a s judaizmom. Aká je však historická skutočnosť? Aké sú dejiny týchto polonomádov, medzi ktorými pôsobili aj slovanskí vierozvestovia Cyril a Metod?

 

Vznik tohto polonomádskeho zoskupenia leží na troskách západného Turkického kaganátu, tzv. Modrých Turkov, ktorí boli aj hýbateľmi presunu Avarov do Karpatskej kotliny. Po zániku hegemónie tohto zoskupenia v 7. storočí sa v priestore západnej eurázijskej stepi začínajú formovať dve sily: Bulharsko pod vedením známeho chána Kubrata v Pričiernomorí a ríša Chazarov nad Kaspickým morom. Porážka Bulharov Avarmi, vnútorné spory a následný odchod ich časti pod vedením Asparucha do dnešného Bulharska dala možnosť dovtedy slabšiemu kaganátu Chazarov na teritoriálny rast, čím sa stávajú hybnou mocou v tejto časti stepi na dve nasledujúce storočia.

 

Ako vyzeral bežný Chazar?

Na túto otázku nemožno jednoznačne odpovedať. Tak ako ostatné stredoveké krajiny, ani Chazarský kaganát nebol štátnym zoskupením vzniknuvším na báze etnicity, ale multikultúrnym zoskupením spojeným osobou vládcu či vládnucej elity. V Chazarskom kaganáte tak prežívali pozostatky Bulharov a iných turkických kmeňov, ugrofínski Maďari, iránsky hovoriaci Alani, Slovania či horské kmene z Kaukazu. Spojovacím prvkom bola vládnuca elita na čele s kaganom, ktorá držala v rukách najmä medzinárodný obchod a ktorá býva arabskými cestovateľmi dokonca popisovaná ako bledá, modrooká s ryšavými vlasmi. Samozrejme, takýto obraz je mierne skreslený vtedajším vnímaním rôznych farieb kože, preto ju nemožno chápať doslova.   Je pravdepodobné, že táto elita bola turkického vzhľadu a jej náboženstvom bol typický stredoázijský šamanizmus – tengrizmus.

Z ekonomického hľadiska bol systém života v kaganáte taktiež všestranný, čo mu zaručovalo na vtedajšie pomery aj vcelku dlhé trvanie. Osídlenie sa sústreďovalo v rozvinutých mestských centrách, za najhlavnejšie sa považuje Itil na Volge či Sarkel (v preklade Biela Veža) na Done, kde sa uskutočnili aj rozsiahle archeologické vykopávky, ktoré priniesli množstvo nálezov vypovedajúcich o extenzívnom diaľkovom obchode, ako aj o špecializovanej domácej remeselnej produkcii. Niet divu, keďže Chazarský kaganát ležal na Hodvábnej ceste a kontroloval viaceré jej dôležité uzly. V zázemí takýchto miest bolo rozvinuté poľnohospodárstvo a na periférii na stepi žilo tradičné pastierske nomádske obyvateľstvo, ktoré sa však významne podieľalo na vnútornej ekonomike. Návštevník trhu, napríklad v Sarkeli, sa tak dostal do bzučiaceho kotla rôznych jazykov, kde sa v rade pri stánku s čerstvými riečnymi rybami vylovenými ryšavým rybárom stretol s byzantským kupcom s hodvábom, zatiaľ čo okolo nich fúzatý Baškir hnal stádo ubľačaných jahniat na predaj gruzínskemu mäsiarovi. Samozrejme, významným ekonomickým prvkom bol aj obchod s otrokmi, najmä s mladými bojaschopnými mužmi predávanými do Chorezmu a Perzie, kde tvorili jadro moslimských žoldnierskych armád. Stabilizácia stepného prostredia v tomto období sa nazýva Pax Chazarica, čo je pomenovanie vychádzajúce práve z politického celku, ktoré túto relatívnu stabilitu zastrešovalo.

 

Vojenstvo

Podobne ako u Avarov, ani Chazarský kaganát sa vo vojenských aktivitách nespoliehal len na tradičnú nomádsku ľahkú jazdu, ale na pomoc si bral aj rôzne jednotky verbované z iných etník. Sila chazarských kaganov a ich ekonomická stabilita sa preukazovala faktom, že v rozpuku ich moci si boli schopní vydržiavať stálu armádu podľa odhadov až do 10 000 mužov, ktorým velila vojenská elita, tzv. tarchani, pod najvyšším velením kagan beka. Keď sa k tomu pripočítajú družiny jednotlivých rodových kniežat a bojovníci okolitých podriadených kmeňov, výsledné číslo môže byť až trojnásobné. Takáto sila bola hráčom na globálnej eurázijskej šachovnici a ich politicky zbehlejší sused Byzancia si ju pomerne rýchlo zaviazal ako tributárnymi, tak aj dynastickými alianciami. Najčastejším protivníkom Chazarov boli Arabi, najmä Umajjovci, ako aj ich následníci Abbásovci. Tieto konflikty sa nazývajú arabsko-chazarskými vojnami a odohrávali sa v pohraničí v oblasti Kaukazu, s občasnými väčšími výpravami v obidvoch smeroch. Čo je zaujímavé, dobové správy hovoria o použití obliehacej techniky v podobe mangonelov, čo poukazuje na vyspelosť a zložitú štruktúru chazarského vojska. Tieto konflikty postupne oslabli koncom 8. storočia, najmä následkom zmeny abbásovskej zahraničnej politiky, ktorá bola oveľa menej expanzná, keďže kalifovia sa snažili konsolidovať skôr vnútorné problémy.  

Karty sa opäť zamiešali príchodom Varjagov v 9. storočí a etablovaním Kyjevskej Rusi, čoby pomerne silného súpera ohrozujúceho hranice kaganátu. Na ochranu proti Varjagom a Rusom v severozápadnom výbežku ríše bolo za pomoci byzantských architektov a staviteľov vybudované už spomínané opevnené mesto Sarkel. K  existujúcemu ohrozeniu sa neskôr pridalo aj povstanie dovtedy podriadených Maďarov a občianska vojna, ktorej následkom sa Maďari spolu s časťou zrejme chazarskej elity vymanili spod vlády kagana a odišli do Karpatskej kotliny. Práve časť honosnej materiálnej kultúry tzv. starých Maďarov je niektorými bádateľmi spájaná s touto skupinou rebelujúcich Chazarov. Odchodom Maďarov sa na východnom stepnom fronte následne objavil nový silný nepriateľ v podobe nomádskeho konglomerátu Pečenehov. Dovtedajšia aliancia s Byzanciou utrpela ťažkú ranu zmenou geopolitickej klímy a byzantský cisár sa radšej spojil s Pečenehami a s Rusmi a participoval na rozvrátení Chazarského kaganátu. Hlavný úder, ktorý dokončil postupné oslabovanie chazarskej ríše, prišiel z rúk známeho Svjatoslava I. Kyjevského. Podľa opisov prenikol tento fúzatý chlap s chocholom vlasov na temene a so zlatou náušnicou (podľa kočovníckej módy) v 70. rokoch 10. storočia taktickým obchvatom do centra ríše a rozvrátil opevnené mestá z opačnej strany, ako sa očakávalo – až pri svojom návrate do Kyjeva. Kaganát sa z tohto útoku v plnej miere nespamätal a de facto prestal ako jednotný celok existovať. Jeho vplyv a územie však nepripadlo priamo jeho dobyvateľovi, na jeho miesto na stepi nastúpili Pečenehovia.

 

Chazarskí židia?

Najčastejšie sa slovo Chazar spomína práve v súvislosti s judaizmom, abstraktne vo forme akéhosi židovského konvertitu, „poturčenca horšieho od Turka“. Ako to však bolo s náboženstvom v tomto už toľkokrát spomínanom multikultúrnom prostredí? Jednou z teórií je, že chazarská elita, uvedomujúca si rastúcu nutnosť náboženstva ako akéhosi zaštiťujúceho a zjednocujúceho prvku, si pre tento účel vybrala judaizmus, na ktorý konvertovala, a spoločne s ňou aj jej podriadený prostý ľud. Židovské náboženstvo malo byť odpoveďou na tlak kresťanstva z Byzancie a islamu z arabského prostredia, voči ktorým sa Chazari chceli jasne odčleniť. Hoci táto teória má svoju logiku, je pomerne problematické ju jednoznačne podchytiť vo vedeckom slova zmysle. Písomné pramene 10. storočia spomínajú, že Chazari boli židovského vierovyznania, čo podporuje aj teologický charakter niektorých listov kaganov Jozefa a Bulgana, nie je však jasné, ako sa začal a ako sa rozvíjal samotný proces tejto konverzie, a nie je známy ani jej plný rozsah. Je však jednoznačné, že nemohlo ísť o jediné náboženstvo v ríši a judaizmus tu koexistoval s kresťanstvom, islamom a tengrizmom. Niektoré archeologické pramene zobrazujú či už štylizovanú menoru, alebo Davidovu hviezdu, nie je však možné určiť, či ich vlastnil Žid, židovský konvertita, alebo táto výzdoba nemala žiadny priamy súvis s náboženstvom majiteľa. Samozrejme, odhliadnuc od konvertitov, v Chazarskom kaganáte žilo pomerne veľké množstvo rodených Židov. Prispeli k tomu viaceré migrácie, vyvolané perzekúciami ako v Byzancii, tak v moslimskom svete. Chazari, ktorých ríša vznikla na typických kočovníckych tradíciách, si pravdepodobne neveľmi zakladali na náboženstve jednotlivca a ich územie tak predstavovalo zem bez tvrdej náboženskej perzekúcie. Na druhej strane vyspelé mestské prostredie mohlo slúžiť ako podhubie pre následnú konverziu miestnych na judaizmus. Hoci teda judaizmus určite zohrával významnú rolu v rámci Chazarského kaganátu, nie je možné povedať, že bol štátnym náboženstvom s takým vplyvom silou, aký mali jeho mladší nasledovníci ako kresťanstvo a islam v okolitom svete. Politicky zafarbené teórie z 19. storočia o chazarských židoch a o ich boji proti slovanstvu nebudem ako archeológ radšej komentovať.  

Chazarský kaganát bol po dve storočia významným hýbateľom dejín východnej Európy, priamo ovplyvňujúcim aj históriu územia dnešného Slovenska. Mocná ríša, ktorá sa priamo podieľala na vzniku ako Uhorského kráľovstva, tak aj Bulharského cárstva, a nepriamo aj na vzniku Kyjevskej Rusi však na rozdiel od týchto celkov upadla takmer do zabudnutia. Diverzita vyspelej mestskej spoločnosti v kooperácii s nomádskym elementom však stále ponúka výživnú pôdu na skúmanie interakcií týchto odlišných svetov, ktorú je možné sledovať až do dnešných dní.

 

Mgr. Michal Holeščák, PhD., vyštudoval archeológiu na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre, v súčasnosti pôsobí v Archeologickom ústave SAV v Nitre. Špecializuje sa na strelné zbrane a lukostreľbu v období stredoveku. Okrem pracovného života sa tejto téme venuje aj vo voľnom čase, dobovou rekonštrukciou života stredovekých nomádov, najmä Kumánov v Karpatskej kotline.

 

Použitá literatúra

Ben-Shammai, H./Róna-Tas, A.: The World of the Khazars: New Perspectives. Handbook of Oriental Studies 17. Leiden, 2007.

Fljorova, V. E.: Kostjane detali lukov, kolčanov i nalučii Beloj Veže. In: Stepi evropy v epochy srednovekovja. Donetsk 2000, 101 – 116.

Golden, P. B.: Turks and Khazars: Origins, Institutions, and Interactions in Pre-Mongol Eurasia. Londýn, 2010.

Plentneva, S. A.: Kočevniki južnoruskich stepei v epochy srednevekovja IV-XIII veka. Voronež 2003.

 

Obrazová príloha: wikipedia.org

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Migračné krízy v minulosti –  vpád Pečenehov

Migračné krízy v minulosti – vpád Pečenehov

Migračné pohyby predstavujú prirodzenú súčasť dejín ľudstva. Migrovali jednotlivci, ako aj celé národy, hľadajúc lepšie podmienky pre život: za lepšími zdrojmi a potravou, príjemnejším podnebím, alebo utekali zo svojej pôvodnej vlasti pred silnejším nepriateľom. celý článok

Blanka Kastílska zachránila kráľovstvo

Blanka Kastílska zachránila kráľovstvo

Blanka Kastílska dva razy vládla francúzskemu kráľovstvu (najprv v mene neplnoletého syna a neskôr počas jeho neprítomnosti) a vždy ríšu ochránila, či už pred odbojnou šľachtou, alebo pred útokmi anglického kráľa. Jej súčasníci jej pripisovali „mužskú odvahu v ženskom tele“. celý článok

Diskusia (0)

pridať

Zatiaľ žiadne komentáre.

Pridať komentár

Pre pridanie komentáru musíte byť prihlásený. Prihláste sa alebo registrujte sa.