Kráľovské mestá Maroka

Publikované : 23.09.2016 | Komentárov: 0 | Zobrazení: 3330

Severoafrické Maroko patrí už roky k najstabilnejším krajinám celého regiónu. To spolu s faktom, že sa tu prelievali zaujímavé dejiny, ktoré po sebe zanechali bohaté dedičstvo, robia z Maroka príťažlivú destináciu. Vábenie Orientu vpísané do uličiek starobylých miest sa strieda s kráľovskými palácmi, mešitami či farebnými bazármi. Za svojej histórie mali králi pre seba vyhradenú štvoricu miest – Marakéš, Fez, Meknés a Rabat. Štyri marocké mestá, ktoré môžu nosiť prívlastok „kráľovské“...

 

Fez

 

1. Fez

Najstarším a azda aj najznámejším marockým kráľovským mestom je legendárny Fez. Jeho názov pochádza z arabčiny a predstavuje sekeru, ktorá tu mala byť zakopaná, hoci niektorí tvrdia, že mesto prebralo meno z okolitých hôr Fazaz. Fez založil na brehu rieky Jawhar ešte v roku 789 n. l. kráľ Idris I. Dnešné mesto v sebe ukrýva viac než milión duší a je rozdelené na nový, moderný Fez a starý Fez so svojou historickou medinou menom Fes el-Báli. Tá sa pre svoju jedinečnosť dostala do zoznamu UNESCO a dnes patrí k ikonám celého Maroka. Hoci je v starom Feze najkrajšie bezcieľne chodenie a nasávanie atmosféry stredovekého mesta, Fez je známy aj svojimi pozoruhodnými pamiatkami, vďaka ktorým sa mesto dostalo na zoznam UNESCO. Medzi stovkami uličiek sa skrývajú významné medresy, mešity, hrobky svätcov či dokonca kráľa Moulaya Idrissa II., ktorého domáci uctievajú ako patróna svojho mesta. Od založenia v priebehu 8 storočia sa o meste hovorí ako o islamskom poklade. Svoju slávnu povesť si budovalo, ako sa striedali panovnícke dynastie, a odrazu sa stalo najvýznamnejším mestom islamského sveta s prvou univerzitou na svete vôbec. Nesie meno Kairouanská univerzita a študenti do nej začali prúdiť už v roku 859.

 


 

2. Fez

Najikonickejším obrázkom celého Maroka sú svetoznáme garbiarne plné farebných jazierok, kde muži od rána do večer namáčajú zvieracie kože, aby ich nafarbili. Tradícia farbenia koží je vo Feze zakorenená tak dávno, že dnes už takmer nikto nevie, kedy začala. Podobne ako honosné domy, ani garbiarne nevidno z ulice, ale prezradí ich aróma. Človek stojí na vyhliadke, hľadí na tú krásnu symbiózu farieb a predstavuje si, že takéto pohľady mali aj kupci, ktorí prichádzali do Fezu z ďalekých krajín, aby tu dobre nakúpili kože. Pracujú tu iba muži, a to nesmierne ťažko a za málo peňazí, pričom sa povolanie dedí z otca na syna. Od rána do večera namáčajú kože, mlátia ich, prenášajú, vešajú a takmer sa nezastavia.

 


 

 

 

3. Fez

Fez je dodnes kráľovským mestom a najviditeľnejšie je to v novom meste. V meste tak starom, akým je Fez, môže prívlastok „nové“ mesto trochu miasť, pretože ho založili niekedy v priebehu 13. storočia za dynastie Marinidovcov, ktorá na dvesto rokov ovládla Maroko. Dnešný kráľovský palác nie je starou pamiatkou, no o to viac rozohrá pocity o orientálnej rozprávke. Fez dnes už nie je hlavným mestom a sídlo kráľa je v Rabate, no postavenie Fezu je mimoriadne, a preto najkrajší palác stojí priamo tu. Súčasný kráľ Mohammed VI. z dynastie Alaouitovcov sa sem pravidelne vracia.

 


 

Marakéš


1. Marakéš

Kým Fez poznali ľudia už v 8. storočí, Marakéš si na svoj zrod musel počkať do roku 1062, keď sa ho rozhodol založiť panovník Abu Bakr ibn Umar z dynastie Almoravidovcov. Tí si zvolili Marakéš za svoje hlavné mesto a hoci ich dynastia trvala len 107 rokov, dokázali postaviť mesto na vlastné nohy. Nasledujúca dynastia Almohadovcov mesto zveľadila a Marakéš sa stal perlou Orientu, ukážkovým mestom, kde sa prepletali legendy so skutočnosťou. Najslávnejším a bezpochyby najznámejším miestom celého Marakéša je dnes veľkolepé námestie Jamma el-Fna. Vzniklo v priebehu panovania dynastie Almohadovcov a v preklade znamená „Námestie mŕtvych“, pretože sa tu v minulosti konali verejné popravy. Námestie žije bez prestávky a každou hodinou je úplne iné. Najviac života sa do neho prilieva s prichádzajúcim večerom, keď sa do stredu pritlačia vozíky s jedlom a obrovská hostina sa môže začať. Zubári sedia pri svojich stolčekoch, šamani predávajú sušené jašterice a korytnačie panciere, v hlúčiku ľudí prebieha boxerský zápas detí, hudobníci udierajú na kovové činely, ženy maľujú henou na ruky a v okolitých kaviarničkách sa nalieva tradičný, presladený mätový čaj. Nechýba veľa a človek nahlas vysloví, že stojí na najfascinujúcejšom námestí sveta.

 


 

2. Marakéš

Na okraji židovskej štvrte zvanej Mellah stojí palác Palais el-Bahia. V 19. storočí ho postavil veľkovezír Ba Ahmed pre svoju obľúbenú ženu Bahiu, ktorá mu ako prvá porodila syna. Vnútri sú záhrady plné stromov, voňavých, pestrofarebných kvetov a všade vidno prúdy striekajúcej vody. Niektoré miestnosti pripomínajú perlu andalúzskej architektúry v podobe Alhambry. Palác tvorí veľké množstvo miestností (rozloha 8 ha). Oáza pokoja sa o niekoľko krokov rozplynie a návštevník sa ocitne v rušnej a chaotickej medine vyplnenej bazárovými uličkami. Na zemi je špina, všade je veľké množstvo ľudí a vo vzduchu sa miešajú vône so zápachmi. Možno to znie zvláštne, ale je to nesmierne príťažlivé miesto. Ľudia posedávajú na prútených stoličkách a sledujú dianie naokolo. Tí, ktorí nečinne neposedávajú, sú skrytí v prítmí svojich obchodíkov a pracujú. Či už ide o kováčov, rytcov alebo obuvníkov, každému sa pod rukami mení surový materiál na krásny hotový výrobok. Marakéšska medina zamestná človeka na niekoľko hodín, pretože ho obkolesí záplava orientálnych vecí, z ktorých minimálne polovicu by chcel mať doma. Hor sa do zjednávania.

 


 


3. Marakéš

Poloha mesta pôsobí viac než vznešene. Marakéš akoby levitoval medzi púšťou a horami Vysokého Atlasu, ktorý príjemne dotvára panorámu celého mesta. V starom meste sa vyníma 77 metrov vysoký minaret patriaci mešite zvanej Koutobia. Jej staviteľom je almohadský „víťazný“ kalif Jakúb al-Mansúr na konci 12. storočia. V islamskom svete sa stala Koutobia pojmom a neskoršie stavby, ako Giralda v Seville či Hassanova veža v Rabate, si odtiaľto brali inšpiráciu. Cesta k mešite vedie cez pekný park plný zelene. Všade naokolo je plno datľových paliem, pretože podľa legendy mesto založili obyvatelia z púšte, ktorí jedli veľmi často datle a kôstky z nich vypľúvali na zem. Po čase z nich v celom meste vyrástli palmy a vtisli mestu pečať datľového kráľovstva, ktorú si užíva do dnešných dní. Typickým znakom mešity sú tri gule na vrchole minaretu. Najväčšiu z nich postavila manželka vezíra Jakúba al-Mansúra, keď sa previnila a počas ramadánu zjedla tri bobule hrozna. Musela odovzdať všetky svoje šperky, aby z nich mohli pristaviť neodmysliteľnú súčasť dnešnej mešity.

 


 

Rabat

 

1. Rabat

Rabat je dnes síce hlavným mestom Marockého kráľovstva, ale nepatrí medzi najznámejšie mestá krajiny. Najznámejším námestím celého Rabatu je historická oblasť vyplnená pamiatkami, akými sú minaret Hassané či mauzóleum s telami kráľov Mohameda V. a Hassana II. Podľa legendy sa na tomto mieste pomodlil marocký kráľ Mohammed V. a po jeho smrti tu pre neho postavali okázalé mauzóleum. Snehobielu stavbu stráži niekoľko vojakov v slávnostných uniformách a vnútro vyzdobili najzručnejší architekti, pričom použili cédrové drevo či zlaté fólie. Dole, kam nemajú návštevníci prístup, spočívajú tiché hrobky, niekoľko kvetov a muž v džalábiji. Ten, sediac na zemi pred otvoreným Koránom, šepká verše svätej knihy a tie sa rozptýlia v priestore.

 


 

2. Rabat

Dominantou Rabatu je obrovská, 44 metrov vysoká veža nedostavaného minaretu Hassané. Panovník almohadskej dynastie Jákub al-Mansúr z nej chcel mať jeden z najväčších minaretov a najväčšiu mešitu sveta, ale žiaden panovník nie je nesmrteľný a aj jeho plány prekazila smrť. Zostalo tak torzo ohromnej veže, ktorú ešte v 18. storočí poškodilo zemetrasenie. Dnes prekvapí jednoduchosťou, ale najmä monumentalitou vďaka prázdnemu priestoru v okolí, ktorý jej dovolí vyniknúť. Neďaleko odtiaľto nad riečkou Bou Regreg vyrástla v stredoveku obrovská kasba (pevnosť, citadela) Oudaia. Je pretkaná modrobielymi uličkami doplnenými o kvety a malé obchodíky. Modrobiely nádych miesta akoby chcel oklamať a preniesť človeka niekam na malý grécky ostrov v Egejskom mori, no oboma nohami sme v Maroku. Na konci kasby sa nám naskytne krásny panoramatický pohľad na zvlnený Atlantik a na mesto Salé na druhom brehu rieky, ktorá sa priamo tu pod hradbami vlieva do oceánu. Kedysi tu žili obávaní piráti. Vyhlásili v Salé svoju vlastnú republiku a pod čiernou vlajkou s lebkou a prekríženými hnátmi brázdili vody Atlantiku, aby prepadávali lode až do doby, keď sa Európania nahnevali a zničili ich

 


 

3. Rabat

Najhistorickejším miestom Rabatu je staroveké mesto zvané Chellah. Tu na brehu rieky si Rimania založili svoje staroveké mesto, ktoré nazvali Sala Colonia. Brehy Bou Regreg poznali aj Feničania či Kartáginci a aj oni založili pri rieke svoje mestá, no až Rimania ho pretvorili na obchodnícke centrum provincie. Netrvalo dlho a osud sa mestu obrátil chrbtom, koryto rieky sa začalo zanášať a Rimania po sto rokoch nechali mesto napospas prírode. Až neskôr ,keď už nad Magrebom viala vlajka ozdobená polmesiacom a hviezdou, sa ruiny prebrali k životu. Život sa tu rozvinul nanovo a pulzoval až do roku 1154, keď sa ľudia odtiaľto pobrali preč na druhý breh rieky Bou Regreg a začali osídľovať mesto Salé na brehu Atlantického oceána. Aj napriek tomu, že Chellah bolo opusteným miestom, panovníci slávnej dynastie Almohadovcov sa rozhodli, že sa stane nekropolou a tak tu dodnes stojí niekoľko tichých kamenných hrobov. Čo nestihol človek zničiť alebo rozobrať na stavebný kameň, to sa podarilo prírode, ktorá v roku 1755 roztriasla zem a neviditeľná ruka zemetrasenia zrovnala so zemou aj mnohé stavby niekdajšieho mesta. Dnes sa Chellah ukrýva za hradbou s bránou, ktorú nechal postaviť merenidský sultán Abu al-Hassan v 14. storočí. Zostali tu len ruiny popretkávané storočiami a roztrúsené jedna vedľa druhej, akoby sa história zatvorila do škatuľky, zatriasla a vysypala na zem.

 


 

 Meknés

 


1. Meknés

Hovorí sa, že Meknés má svoje najlepšie roky dávno za sebou, ale ono to nie je celkom pravda. Mesto kráčalo dlhé roky ruka v ruke s menom Mulaja Ismaila, panovníka alaouitskej dynastie, ktorý z neho spravil hlavné mesto celého kráľovstva. Pod jeho vedením vyrástli neuveriteľné hradby dlhé viac než 20 kilometrov, tiahnuce sa okolo celého mesta. Dnu sa vchádzalo krásnymi prezdobenými bránami a za nimi sa menilo aj mesto samotné. Vznikali nové štvrte, budovy, palác, kráľovské stajne, ale sen o tom, že by sa Meknés stal najkrajším mestom sveta, sa skončil s posledným výdychom Mulaja Ismaila v roku 1727. Akoby sa niekto chcel pomstiť za roky jeho krutovlády, krátko nato zasiahlo mesto silné zemetrasenie, po ktorom ostalo mnoho ruín a mnoho mŕtvych. Najrušnejší život sa v Meknése odohráva v okolí najznámejšej brány Bab el-Mansour. Je najväčšou zo všetkých brán, ktoré kedysi viedli do starého mesta, a jej stavbu dokončil až syn Mulaja Ismaila, Abdalláh, v roku 1732. Dnes je symbolom kráľovského mesta

 



2. Meknés

Námestie el-Hedím ležiace naproti bráne Bab el-Mansour je tým pravým srdcom Meknésa. Odohráva sa tu všetko mestské dianie a priamo z neho sa rozbiehajú nekonečné bazárové uličky, ktoré domáci tak milujú. Neďaleko čnie nad domy niekoľko hranatých minaretov, ale sú utopené v spleti starých uličiek. Jeden z nich patrí Veľkej mešite ležiacej vedľa medresy Bou Inania. Dokončili ich ešte v 14. storočí a medresa plnila funkciu náboženskej školy, kde sa však žiaci učili nielen náboženstvu, ale aj mnohým iným dôležitým veciam. Na konci námestia postávajú obchodníci, ktorí nemajú svoje obchody, ale predávajú okoloidúcim svoj tovar priamo zo zeme. Meknés má nálepku najkonzervatívnejšieho marockého mesta a skutočne to je v uliciach cítiť, pretože ženy sú tu zahalenejšie než kdekoľvek inde.

 


 


3. Meknés

Panovník Mulaj Ismail, ktorý zveľadil Meknés, a spravil z neho kráľovské mesto, tu našiel aj miesto svojho posledného odpočinku. Bránu zdobí zaujímavá rezba do kameňa a len čo človek vstúpi dnu, môže sa započúvať do ticha. Vonku trúbia autá, mikrobusy, všade dolieha hluk ulice, ale za bránou je to odrazu iný svet. Podlahu pokrývajú tisíce kachličiek vytvárajúcich mozaiku a steny sú zladené do príjemnej, oku lahodiacej žltej farby. Nikde žiaden nábytok či zbytočnosti, len prázdne miestnosti naplnené pokojom. Za nádvorím s fontánou je vstup do samotnej hrobky. Pred mäkkými kobercami je treba nechať svoju obuv a už nič nebráni vojsť dnu. V strede miestnosti leží hrobka, okolo ktorej vyrástol neveľký plot, presne ako na niektorých moslimských cintorínoch. Červené koberce splývajú do jednej veľkej masy a nad nimi sú zo stropu spustené nádherné bronzové lampy. Oblúky, stĺpy, vyrezávaná výzdoba do snehobieleho kameňa miestami pripomína prezdobené paláce arabskej Andalúzie alebo Palác Bahia v Marakéši.

 

Mgr. Tomáš Kubuš vyštudoval klasickú archeológiu, no po skončení štúdia prepadol svojej vášni, ktorou je cestovanie. Pracuje ako sprievodca cestovnej kancelárie BUBO, kde sa špecializuje najmä na Áziu a islamský svet Blízkeho či Stredného východu alebo centrálnej Ázie. Okrem sprevádzania často podniká cesty na vlastnú päsť, kde čerpá námety na cestovateľské reportáže pre viaceré týždenníky či mesačníky. Ak necestuje, zdržiava sa v priestore medzi Bratislavou a Prievidzou.

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Poklady starobylej Lýkie

Poklady starobylej Lýkie

Dnešné Turecko je krajinou nesmierneho historického významu. Nachádzame tu niekoľko starovekých historických oblastí, z ktorých medzi významnejšie patrila starobylá Lýkia ležiaca na juhu krajiny. celý článok

Starovekou Perziou

Starovekou Perziou

Staroveká civilizácia Peržanov už zlákala nejedného archeológa či dobrodruha, aby sa vydal do súčasného Iránu a odkrýval jej tajomstvá. celý článok

Prvá svetová vojna vo farbe

Prvá svetová vojna vo farbe

Z obdobia prvej svetovej vojny sa nám zachovali väčšinou len poškodené čiernobiele fotografie. Vydavateľstvo Taschen (na Slovensku zastupuje Slovart) však pripravilo unikátnu knihu plnú farebných fotografií. Malý výber z nich si môžete pozrieť v tomto článku. celý článok

Po stopách Chetitov

Po stopách Chetitov

Tajomná civilizácia Chetitov už dlhé roky priťahuje nielen odbornú, ale aj laickú verejnosť. Ich ríša existovala už pred tromi tisíckami rokov a v čase svojej najväčšej slávy zaberala Malú Áziu, Sýriu, Libanon, dokonca aj oblasť severnej Palestíny. celý článok

Cyprus – na stope Križiakom

Cyprus – na stope Križiakom

Ostrov Cyprus má nesmierne významnú geografickú polohu. „Pláva“ na pomedzí dvoch svetov, ktoré ho natoľko ovplyvnili, že aj dnes v sebe spája južanskú pohodu s chaosom Blízkeho východu. celý článok

Diskusia (0)

pridať

Zatiaľ žiadne komentáre.

Pridať komentár

Pre pridanie komentáru musíte byť prihlásený. Prihláste sa alebo registrujte sa.