Košický zlatý poklad...

Publikované : 10.06.2013 | Komentárov: 0 | Zobrazení: 5577

Košický zlatý poklad... náhodný svedok mestských dejín

 

Keď zrejme vystrašený majiteľ ukladal svoj zlatý majetok do nevábivej, možno už aj vtedy otlčenej schránky, určite nevedel, kedy sa jeho zlato opäť objaví na svetle sveta. Možno si kládol otázky, či sa mu cennosti podarí uchrániť pred nepriateľom a či ich ešte niekedy uvidí.  Hodnota stávky do tejto lotérie bola naozaj vysoká. Výhru z nej si však neodniesol ani majiteľ, ale ani ten, pred kým cennosti ukryl. Až mnohým generáciám po nich sa podarilo dostať do rúk tento vzácny poklad a spolu s ním aj neznámy príbeh jeho pôvodu. Košický zlatý poklad patrí k najväčším hromadným nálezom zlatých mincí na svete.

 

Poklad

V letný deň krátko pred obedom dňa 24. augusta 1935 pracovali robotníci stavebnej firmy Aloisa Nováka v zbúranej časti budovy na Štefánikovej ulici č. 74 (dnes Hlavná ulica č. 68) v Košiciach na prestavbe finančného centra. Robotník Peter Stacho tam našiel medenú, mierne obitú nádobu v tvare bochníka. Schránku otvorili a nahlásili stavbyvedúcemu, ktorý túto skutočnosť zapísal do stavebného denníka.

Ako sa neskôr zistilo, robotníci si pri náleze nechali niekoľko mincí a pokúsili sa ich predať. Zlatníkovi, ktorému ich ponúkali, boli tieto mince pre ich vysokú historickú hodnotu podozrivé, preto túto skutočnosť nahlásil polícii. Na základe toho zadržali aj chýbajúce mince. Nálezcovi sa tak namiesto odmeny dostalo náležitého potrestania. Možno tu však poznamenať, že pri porovnaní zachovaných výpovedí o počtoch mincí, ich počet nesedí o dva kusy. Nie je však možné overiť, či išlo o nesprávne prepočítané kusy alebo či sú chýbajúce mince naozaj stratené.

Nález, ktorý hneď pri svojom objavení dostal pomenovanie poklad, pozostáva z 2920 zlatých mincí (dukátov a dvojdukátov), troch zlatých medailí a zlatej renesančnej reťaze. Bol uložený v obyčajnej medenej schránke. Súhrnná hodnota všetkých zložiek pokladu je 3325,57 dukátov. Pre bežného človeka novoveku to bola priam nepredstaviteľná suma.

Pri identifikácii sa nám núka viacero možností, či nález považovať za numizmatickú zbierku alebo za osobný majetok fyzickej osoby. Podľa najnovších analýz sa ukazuje, že podobné zoskupenie rôznych typov mincí nepatrilo k zberateľsky atraktívnym nominálom, ale k bežným obehovým platidlám. Používali sa v Európe vo vyšších zámožných vrstvách novovekej spoločnosti. Pomerne rozsiahly chronologický záber mincí svedčí o tom, že tento poklad bol kumulovaný postupne. Nejde teda o numizmatickú zbierku, ale o vlastníctvo zámožného človeka z vysokej spoločenskej vrstvy.

 

Zlatý

Celý obsah pokladu pozostáva zo zlata. Patril zaiste k najvzácnejšiemu vlastníctvu ich majiteľa. V danom rozsahu a zložení sa poklad radí k unikátnym numizmatickým nálezom v európskom aj vo svetovom meradle. Najstaršími mincami je 15 kusov dukátov kráľa Žigmunda (1387 1437) z 15. storočia, pochádzajúcich z rôznych mincovní. Najmladších je 28 kusov dukátov kráľa Leopolda I. (1655 1705) z roku 1679 z kremnickej mincovne. Geograficky ide o viacero typov mincí z rôznych častí Európy. Sú dielom 81 mincovní.

Najpočetnejšie je zastúpené Uhorsko rozsahom 1187 mincí. Do tejto proveniencie patria spomenuté najstaršie aj najmladšie razby pokladu. Sú tu zastúpené mince takmer všetkých panovníkov Uhorského kráľovstva od 15. do 17. storočia. Vzácnymi sú z nich napríklad kontramarky (cudzia minca označením legitimizovaná ako právoplatné miestne platidlo) mesta Gdaňsk z roku 1453 a z prelomu 15. a 16. storočia.

Druhou najpočetnejšou skupinou sú holandské zlaté mince v počte 1015 kusov. Ich množstvo nie je prekvapujúce, pretože holandské platidlá patrili vďaka svojej kvalite k najobľúbenejším a najpoužívanejším. Ďalej je zastúpené Sedmohradsko počtom 251 mincí, Čechy 26 mincami, rakúske krajiny 24 mincami, Salzburg 31 mincami, Sliezsko 22 mincami, Poľsko 36 mincami, nemecké krajiny s Dánskom, Švédskom a Apeninským polostrovom 22 mincami, Španielsko 13 mincami, Trácia 1 mincou (statér).

Pristaviť sa môžeme pri posledne uvedenej. Pri prvej publikovanej dokumentácii pokladu bola za najstaršiu mincu považovaná práve táto trácka minca. Malo ísť o statér tráckeho kráľa Lysimacha (323 281 pred Kr.). Pracovníčka múzea však už vtedy pochybovala o jej pravosti. Aktuálne sa potvrdilo, že ide o napodobeninu zo 16. storočia, aké boli v čase renesancie antiky veľmi populárne. Pri minciach môžeme spomenúť napríklad aj veľmi vzácne sliezske dukáty kniežatstva Krnov, ktoré sa na Slovensku vyskytujú len v tomto poklade.

Ďalšou súčasťou pokladu sú tri zlaté medaily. Najstaršia je z roku 1525 z kremnickej mincovne na počesť kráľa Ľudovíta II. (1516 1526), ktorej autor je neznámy. Potom sú to medaily taktiež z Kremnice z rokov 1541 a 1544, ktorých autorom je renesančný medailér Krištor Fuessel. Všetky tri medaily patria k významným renesančným numizmatickým dielam.

Osobitosťou sa vyznačuje medaila z roku 1541. Je to vzácna a atypicky vyhotovená jazdecká medaila Ferdinanda I. (1526 – 1564). V striebre sa jazdecké medaily zachovali pomerne často. Jej vyhotovenie v zlate, ako to vidíme v Košiciach, je svetovým unikátom. V strednej Európe sa nenachádza v zbierke žiadneho múzea a ani v súkromných zbierkach.

Poslednou časťou pokladu je reťaz. Ide o šperkársky zlatnícky výrobok pravdepodobne zo 16. storočia. Jej dĺžka je 214 cm a váha 587,14 g. Autor a proveniencia reťaze sa nedajú presne určiť. Nie je na nej zlatnícka značka ani iný prvok, ktorý by nám mohol viac napovedať. Ako celkom pravdepodobnú bádatelia zvažujú domácu výrobu u niektorého zo zlatníkov košického cechu, čomu by zodpovedala aj absencia značky. V 16. a 17. storočí hrali šperky významnú spoločenskú rolu. V politicky neistých časoch boli vhodnou investíciou a spôsobom zhodnotenia majetku. Zlatá reťaz, jej dĺžka a váha, prezentovala vysoký spoločenský status vlastníka. Niet preto pochýb, že reťaz patrila, rovnako ako mince a medaily, k najcennejšiemu imaniu neznámeho vlastníka.

Celý uvedený obsah uchovávala medená schránka. Vnútri bola vystlaná tkaninou. Následne bol poklad zabalený aj do už nezachovanej textílie. Vo vrchnej časti nádoby sú vyryté motívy zvierat. Nádoba je obitá. Nie je jasné, či k preliačinám došlo už v čase uloženia alebo pri nájdení. Možno zhodnotiť, že schránka nie je dielom remeselného špecialistu. Takmer s istotu pôvodne neslúžila na uchovávanie cenností. Jej pôvodnú funkciu však nepoznáme.

 

Košický

Poklad bol nájdený, a teda aj ukrytý v dome na dnešnej Hlavnej ulici č. 68 v Košiciach. Komu patril tento dom v čase uloženia? Prečo a kedy k ukrytiu cenností vôbec došlo? Dejiny Košíc v novoveku by iste mohli byť námetom na nejednu detektívku. Svedkom ktorej z nich však bol náš poklad?

Smerodajným je pre bádateľov údaj o najmladšej minci z roku 1679. K ukrytiu muselo prísť po tomto dátume. Analýzou datovania v spojitosti s dejinným kontextom mesta prichádzame k poznatku, že k ukrytiu pokladu došlo na prelome 70. a 80. rokov 17. storočia. V tom čase bolo v uvedenom dome na dnešnej košickej Hlavnej ulici sídlo Spišskej komory. Bola to jedna k komôr (úradov), ktoré spravovali finančné záležitosti kráľovstva.

Budova komory prešla počas 17. storočia stavebnými zmenami a pozostávala z viacerých spojených domov. Nevieme, či si pôvodní vlastníci týchto domov vlastníctvo ponechali aj v čase ukrytia pokladu. Okolnosti jeho tajného uloženia však s najväčšou pravdepodobnosťou nesúvisia s vlastníkmi domov, ale s personálom, ktorý pracoval v komore. Komplex budov komory prešiel ešte niekoľkými stavebnými úpravami. K nájdeniu pokladu prišlo až v 20. storočí.

 

Svedok

Storočia zahrabaný medzi stavebnými vrstvami je pre nás košický zlatý poklad hodnotným svedkom udalostí, ktorých ani nebol priamym aktérom. Najmladšia minca z roku 1679 nás privádza priamo do stredu hektického obdobia osmanských vojen a protihabsburských povstaní. V roku 1678 vypuklo povstanie proti habsburskej dynastii na čele s Imrichom Tökölim. Košice ako jedno z centier cisára sa tiež stalo terčom útokov. Najprv v roku 1679 pri neúspešnom obliehaní mesta, keď došlo k vyplieneniu a vyvraždeniu predmestia s okolím. Hoci bola vojenská akcia povstalcov proti Košiciam neúspešná, v meste, aj v dôsledku vypuknutia moru, neostala situácia bezproblémová. Začiatkom 80. rokov 17. storočia sa Tököli pohyboval na Spiši. V roku 1682 sa opätovne pokúsil dobyť Košice, čo sa mu aj podarilo. Mesto držal do roku 1685.

Vo víre týchto udalostí sa ocitol aj majiteľ pokladu, ktorý sa vtedy zdržiaval v Košiciach. Práve v tomto pohnutom čase ukryl svoje cennosti, aby sa nedostali do nepovolaných rúk. Keďže ich uložil v útrobách Spišskej komory, išlo veľmi pravdepodobne o zamestnanca tejto inštitúcie. Utvrdzuje nás v tom aj fakt, že ako zamestnanec cisárskeho úradu mal o to väčšie obavy pred útočiacimi tököliovcami. K uloženiu pokladu preto došlo najskôr v období od roku 1679 do roku 1682, keď mesto a s ním aj komoru Tököli ešte nemal v rukách. Po dobytí mesta v roku 1682 už totiž pracovníci komory v meste neboli, resp. do úradu nemali prístup. 

Cennosti teda ostali ukryté a majiteľ sa po ne nevrátil ani po oslobodení mesta v roku 1685. Nemohlo teda ísť ani o hotovosť samotnej komory. Najvyšší predstavitelia komory sa totiž dostali do Viedne, kde mohli odovzdať správu o uložení. Poklad ostal aj tak ukrytý na svojom mieste.

 

Majiteľ

Kto zveril útrobám budovy ohrozeného mesta v neistých časoch tak veľký obnos, nevediac, či sa poň bude môcť vrátiť? Iste ho k tomu viedla núdzová situácia. Hoci k tomu nemáme priame písomné či iné doklady, takejto situácii zodpovedá stav Košíc počas Tököliho povstania, ako sme uvideli vyššie.

V čase povstania pracovali v Spišskej komore z najvyšších spoločenských vrstiev úradníci – prefekt komory, traja poradcovia a pokladník, ktorých príjem by na rozdiel od nižšie postavených zamestnancov mohol zodpovedať veľkej hodnote pokladu. Pramene zachytávajú mená týchto piatich úradníkov z čias povstania: prefekt komory František Bernard Wegele Walsegg, poradcovia Žigmund Hollo, Martin Madarász, Albert Ľudovít Thavonath a pokladník Baltazár Pottornyay. František, Žigmund a Martin ostali verní cisárovi a zomreli mimo Košíc ešte pred oslobodením mesta od Tököliho. Takže sa po poklad nemohli vrátiť. Ostatní dvaja prežili. Vrátili sa do Košíc a pôsobili naďalej v komore. Teda poklad by mohli vyzdvihnúť. Môžeme teda usudzovať, že medzi uvedenými prvými tromi pánmi musíme hľadať aj potenciálneho majiteľa ukrytého pokladu.

Hoci nemáme meno majiteľa presne zachytené, a preto sa o ňom môžeme len dohadovať, vzhľadom na nevídanú cennosť pokladu muselo ísť o osobu z najzámožnejších vrstiev a zároveň o osobu prepojenú so Spišskou komoru, keďže tam sa poklad našiel.

 

Zo staveniska do vitríny

Až v 20. storočí sa poklad opäť dostal na svetlo sveta. Jeho ďalšia cesta od nájdenia viedla k jeho zdokumentovaniu a k prezentácii. Ešte v roku 1935 bol nález najprv uložený na finančnom riaditeľstve v Košiciach. Potom sa dostal do Slovenského vlastivedného múzea v Bratislave, kde ho odborne spracovala Ľ. Kraskovská. Cena pokladu (cena zlata, nie trhová cena historických mincí) bola vtedy vyčíslená na 294 581, 90 Kč. V roku 1940 putoval do Národného múzea v Prahe. Tam bol do roku 1942 bezpečne uložený až do roku 1947. Vtedy ho odborne spracovala E. Nohejlová-Prátová, čoho výsledkom bola prvá publikácia z roku 1948. Poklad bol verejnosti prvýkrát predstavený v roku 1953. Za dva týždne zaznamenal návštevnosť 58 000 ľudí. Od roku 1967 je poklad v Košiciach – najprv bol v trezore Štátnej banky, a potom vo Východoslovenskom múzeu. V roku 1998 bol odovzdaný Ministerstvu kultúry SR do správy Slovenského národného múzea (SNM) v Bratislave. Fyzicky je uložený vo Východoslovenskom múzeu v Košiciach. Je majetkom Slovenskej republiky. Aktuálne sa pokladom po odbornej stránke zaoberali práce M. Budaja zo SNM.

Počas rekonštrukcie priestorov Východoslovenského múzea je poklad deponovaný v SNM v Bratislave a pri tejto príležitosti bol požičaný na viaceré výstavy. Momentálne je na jar roku 2013 v Ostrave, odkiaľ sa vráti do Košíc.

 

 

Mgr. Katarína Nádaská, PhD., absolvovala magisterské štúdium histórie a doktorandské štúdium na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Venuje sa obdobiu neskorého stredoveku.

 

Použitá literatúra

Budaj, M.: Košický zlatý poklad. Bratislava 2011.

Budaj, M.: Košický zlatý poklad. Bratislava 2007.

Illéšová, Z. (ed.): Košický zlatý poklad. Regionálna výberová bibliografia. Košice 1990.

Nohejlová-Prátová, E.: Košický poklad: nález zlatých mincí 15. – 17. století v Košicích r. 1935. Praha 1948.

 

Film:

Dvořák, P./ Homolka, M.: Hľadanie stratených svetov. Košický zlatý poklad. Budmerice 2009.

 

Internetové odkazy:

a)      http://www.ceskatelevize.cz/ct24/regiony/218329-kosicky-zlaty-poklad-naposledy-v-cesku-k-videni-bude-v-ostrave/

 

Obrazová príloha: Rak, Slovart, cassovia.sk, www.wikipedia.org

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

William Tell – legendárny čarostrelec

William Tell – legendárny čarostrelec

William Tell je legendárna historická postava zo švajčiarskych dejín. Jeho existencia nie je priamo doložená, spomína sa až v neskorších písomných správach z obdobia po jeho údajnej životnej púti. celý článok

Attila – Bič Boží

Attila – Bič Boží

O Attilovi počul asi každý. Jeho meno dodnes vyvoláva iracionálny strach. Je stelesnením zla, ničivej sily, synonymum krutého bojovníka, drsného barbara a lúpežníka. Iní si ho predstavujú iba ako bezohľadného vodcu divokého kočovného kmeňa z ďalekej Ázie... celý článok

Alí Bábá a štyridsať zbojníkov

Alí Bábá a štyridsať zbojníkov

Medzi Robinom Hoodom a Jánošíkom nemá Alí Bábá veľmi čo robiť. Alí Bábá nebol zbojník. Teda... vlastne bol zlodej. Ale taký dobrý, ktorý okradne zlodeja zlého. celý článok

Diskusia (0)

pridať

Zatiaľ žiadne komentáre.

Pridať komentár

Pre pridanie komentáru musíte byť prihlásený. Prihláste sa alebo registrujte sa.