Košickí veriaci v boji s nacionalizmom

Publikované : 20.06.2017 | Komentárov: 0 | Zobrazení: 1390

Maďar, Slovák, Rusín, Nemec, Žid žili po storočia vedľa seba v rámci košickej mestskej komunity, ktorá sa štiepila i po náboženskej línii. Slobodné vyznávanie štátom uznaných náboženstiev si však odporovalo s obmedzovaním jazykových a národných práv nedominantných národnostných skupín. V poslednej, šiestej prednáške Centra pre religionistiku a historické štúdiá z cyklu Náboženstvá pod lupou doktorand Centra spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied Ondrej Ficeri predstaví úlohu náboženských obcí pri jazykovej asimilácii a odpor časti nábožnej verejnosti voči nej v špecifických podmienkach tradične multietnického mestského prostredia Košíc v 1. polovici 20. storočia. Prednáška sa uskutoční pod záštitou Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach 21. júna 2017 o 16:30 v Kultúrno-vzdelávacom centre na Pribinovej ulici č. 1.

 

V priebehu nacionalizačných projektov nútili štátne autority náboženské obce národne sa profilovať, čím mali nezanedbateľný dosah na asimiláciu miestneho obyvateľstva. Asimilačný proces sa zvýraznil predovšetkým v takých mestách, v ktorých sa etnicita obyvateľov nekryla s ich konfesionalitou, resp. tieto identity sa prelínali. Východoslovenská metropola Košice je modelovým prípadom takého mesta, o ktorého „národný“ charakter v 1. polovici 20. storočia prebiehal medzi maďarskými a (česko-)slovenskými politickými a intelektuálnymi elitami intenzívny boj (míľniky 1918 – 1920, 1938, 1945). Obe národné spoločenstvá sa snažili toto etnicky heterogénne mesto nacionalizovať vo svoj prospech, do čoho angažovali i popredných predstaviteľov miestnych náboženských obcí (rímskokatolícka, gréckokatolícka, luteránska, reformovaná, židovská neologická a židovská ortodoxná obec). V tejto súvislosti si prednášateľ Ondrej Ficeri položil otázky, do akej miery boli košické náboženské obce nútené sa národne profilovať, alebo na druhej strane si dokázali uchovať samosprávnu autonómiu v národných otázkach, aké stratégie zvolili predstavitelia jednotlivých náboženských obcí pri zohľadnení etnickej heterogenity svojich veriacich vo vnútornej štruktúre obcí, v personálnej a v jazykovej politike, či boli medzi jednotlivými obcami nejaké rozdiely, a ak áno, aké, a ako sa rozlišovali v meniacich podmienkach striedajúcich sa mocensko-politických štruktúr.

 

Ondrej Ficeri je doktorand Centra spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied. Svoje štúdiá trávil na univerzitách a výskumných ústavoch v Košiciach, v Banskej Bystrici, v Prahe a v Budapešti. Zaoberá sa interetnickými vzťahmi v urbánnom priestore, konkrétne etnonacionálnou transformáciou Košíc v 20. storočí. Je autorom vedeckej monografie Košice v slovenskej historiografii (2016), v ktorej analyzuje stratégie slovenských historikov nacionalizovať dejiny tohto multietnického mesta v reakcii na jeho maďarizáciu pred rokom 1918 a v rokoch 1938 – 1945.

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Ako postavili egyptské pyramídy?

Ako postavili egyptské pyramídy?

Už začiatkom decembra uzatvorí dvojica popredných slovenských egyptológov – Martin Odler a Jozef Hudec tohtoročné dobrodružné výpravy do starovekej egyptskej civilizácie. celý článok

Aký bol vplyv starovekého Egypta na Rimanov?

Aký bol vplyv starovekého Egypta na Rimanov?

Pri predstave starovekého Egypta sa nám v mysliach vybaví veľkolepá a slávna civilizácia, ktorá nám zanechala hlboké a neprebádané more múdrostí a podnetných myšlienok. Egypt už po stáročia fascinuje ako odbornú tak aj laickú verejnosť. celý článok

Diskusia (0)

pridať

Zatiaľ žiadne komentáre.

Pridať komentár

Pre pridanie komentáru musíte byť prihlásený. Prihláste sa alebo registrujte sa.