Košickí veriaci v boji s nacionalizmom

Publikované : 20.06.2017 | Komentárov: 0 | Zobrazení: 581

Maďar, Slovák, Rusín, Nemec, Žid žili po storočia vedľa seba v rámci košickej mestskej komunity, ktorá sa štiepila i po náboženskej línii. Slobodné vyznávanie štátom uznaných náboženstiev si však odporovalo s obmedzovaním jazykových a národných práv nedominantných národnostných skupín. V poslednej, šiestej prednáške Centra pre religionistiku a historické štúdiá z cyklu Náboženstvá pod lupou doktorand Centra spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied Ondrej Ficeri predstaví úlohu náboženských obcí pri jazykovej asimilácii a odpor časti nábožnej verejnosti voči nej v špecifických podmienkach tradične multietnického mestského prostredia Košíc v 1. polovici 20. storočia. Prednáška sa uskutoční pod záštitou Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach 21. júna 2017 o 16:30 v Kultúrno-vzdelávacom centre na Pribinovej ulici č. 1.

 

V priebehu nacionalizačných projektov nútili štátne autority náboženské obce národne sa profilovať, čím mali nezanedbateľný dosah na asimiláciu miestneho obyvateľstva. Asimilačný proces sa zvýraznil predovšetkým v takých mestách, v ktorých sa etnicita obyvateľov nekryla s ich konfesionalitou, resp. tieto identity sa prelínali. Východoslovenská metropola Košice je modelovým prípadom takého mesta, o ktorého „národný“ charakter v 1. polovici 20. storočia prebiehal medzi maďarskými a (česko-)slovenskými politickými a intelektuálnymi elitami intenzívny boj (míľniky 1918 – 1920, 1938, 1945). Obe národné spoločenstvá sa snažili toto etnicky heterogénne mesto nacionalizovať vo svoj prospech, do čoho angažovali i popredných predstaviteľov miestnych náboženských obcí (rímskokatolícka, gréckokatolícka, luteránska, reformovaná, židovská neologická a židovská ortodoxná obec). V tejto súvislosti si prednášateľ Ondrej Ficeri položil otázky, do akej miery boli košické náboženské obce nútené sa národne profilovať, alebo na druhej strane si dokázali uchovať samosprávnu autonómiu v národných otázkach, aké stratégie zvolili predstavitelia jednotlivých náboženských obcí pri zohľadnení etnickej heterogenity svojich veriacich vo vnútornej štruktúre obcí, v personálnej a v jazykovej politike, či boli medzi jednotlivými obcami nejaké rozdiely, a ak áno, aké, a ako sa rozlišovali v meniacich podmienkach striedajúcich sa mocensko-politických štruktúr.

 

Ondrej Ficeri je doktorand Centra spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied. Svoje štúdiá trávil na univerzitách a výskumných ústavoch v Košiciach, v Banskej Bystrici, v Prahe a v Budapešti. Zaoberá sa interetnickými vzťahmi v urbánnom priestore, konkrétne etnonacionálnou transformáciou Košíc v 20. storočí. Je autorom vedeckej monografie Košice v slovenskej historiografii (2016), v ktorej analyzuje stratégie slovenských historikov nacionalizovať dejiny tohto multietnického mesta v reakcii na jeho maďarizáciu pred rokom 1918 a v rokoch 1938 – 1945.

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

O čom rozprávajú egyptské terakoty

O čom rozprávajú egyptské terakoty

Stret tak rozdielnych kultúr akými bola egyptská a antická sa neobišiel bez vzájomného ovplyvňovania, čo viac než presvedčivo dokladajú malé figúrky z pálenej hliny – terakoty. celý článok

Smrť sultána Sulejmana...

Smrť sultána Sulejmana...

Stredoslovenské múzeum aj v mesiaci lásky – v máji pozýva na Stretnutie s minulosťou pod Zelenou klenbou milovníkov histórie, Banskobystričanov a všetkých zvedavcov, ktorých zaujímajú príbehy zaprášené časom. celý článok

Diskusia (0)

pridať

Zatiaľ žiadne komentáre.

Pridať komentár

Pre pridanie komentáru musíte byť prihlásený. Prihláste sa alebo registrujte sa.