Koľko stála Alexandrova výprava do Perzie?

Publikované : 24.11.2014 | Komentárov: 0 | Zobrazení: 12080

Ťaženie Alexandra Veľkého je plné úžasných vojenských výkonov, brilantných veliteľských rozhodnutí a prečudesných dobrodružstiev vo vzdialenom svete. Zabudnime na všetku slávu, víťazstvá a obete a pozrime sa na peniaze, na ekonomickú stránku ťaženia. Ale skôr než začneme robiť Alexandrovi účtovníkov, povieme si stručne niečo o vtedajších peniazoch a cenách.

 

Starovek bol iný než dnešok. Hodnota mnohých veci bola iná než dnes a mala priamu spojitosť s produktivitou práce a technickou úrovňou produkcie. Ale hodnota peňazí založená na cene drahých kovov umožňuje hodnotové porovnanie. Preto zhodnoťme výpravu Alexandra Macedónskeho do Ázie pomocou zlata a striebra a skúsme spoznať, či veľký vojvodca nebol ešte úspešnejší „finančník“. Alexander vtedy počítal peniaze v talentoch. Jeden talent je  približne 26 kg striebra alebo zlata. Vtedajšie striebro bolo vzácnejšie a pomer medzi starovekou hodnotou zlata a striebra bol 1: 12.

Aby sme mali predstavu v dnešnej mene, musíme urobiť prepočet na eurá. Pri  cene okolo 30 eur za gram zlata predstavuje vtedajší zlatý talent hodnotu 780 000 eur a jeden vtedajší talent striebra asi 65 000 eur.

Druhým problémom je rozlíšenie, kedy bol v konkrétnom prípade použitý zlatý a kedy strieborný talent. Jedinou pomôckou, okrem priameho údaja v literatúre, ktorou určíme druh kovu, je prostredie, v ktorom sa platilo. V gréckom prostredí je to obvykle strieborný talent a v perzskom skôr zlatý talent.

Talent ako platidlo predstavoval obrovskú hodnotu a v reálnom živote sa neplatilo talentmi, ale mincami. V Grécku platila drachma a jeden talent predstavoval 6000 drachiem. Drachma bola 4,57 gramov striebra (10,8 eura). V Perzskej ríši sa ako hlavná mena používal slávny zlatý dáreikos, ktorého hodnota bola dvadsať aténských drachiem. Perzskí králi ich za 150 rokov vlády dali vyraziť niekoľko miliónov. Na minci bol zobrazený kráľ s lukom. Traduje sa, že títo „zlatí lukostrelci“ vyhrali Peržanom najviac bitiek.

 

Kúpna sila gréckej drachmy

Akú mala vtedajšia drachma kúpnu silu a čo za ňu bolo možné s armádou vykonať? Porovnania cez nejakú paritu, nákupný alebo menový kôš sú veľmi problematické. Nepomôže nám ani porovnanie s cenami domov v Aténach, ani to, že hetéra žiadala 10 drachiem za prítomnosť na symposeione, nech už si pod tým predstavíme čokoľvek. Ale nie sme realitka ani bulvár; píšeme tu o vojenskom ťažení, tak skúsme stanoviť hodnotu drachmy podľa nákladov na vojnu.

Denná dávka vojaka obsahovala cca 700 gramov pšenice, 70 ml olivového oleja a jeden liter vína. Približne 10 drachiem (dnes asi 110 eur) stála mesačná strava jedného gréckeho vojaka pri ťažení. Bola to spodná hranica, lebo sa predpokladalo, že si prilepší plienením a korisťou. Na jedného jazdca bolo potrebných 30 drachiem. Keď si tých 110 eur podelíte počtom dni v mesiaci, dostanete cenu dnešného priemerného „gastráča“. Predstava, že by som dnes prehovoril 30 000 mladých mužov, aby za „gastráč“ pochodovali so šesťmetrovou sarissou (4 až 7 metrov dlhá kopija) od Atén po Indus, je veľmi spektakulárna, ale bola iná doba a bolo to ešte horšie. Cena vtedajších potravín, a nielen v čase vojny bola vyššia. Popravde, potraviny boli v priebehu celých ľudských dejín drahé. Zlacnila ich až moderná priemyselná výroba, ktorá ich ale aj zbavila chuti.

Macedónsky a grécky vojak bol navyknutý na jednoduchú stravu. Herodotos v opise bitky pri Platajách v roku 479 pred Kr. zaznačil stravovacie zvyky Grékov vo vojne. V  IX. knihe svojich Dejín zaznamenal, že po bitke našiel spartský veliteľ Pausanias v tábore zásoby potravín, zlaté stolovacie súpravy a perzských kuchárov. Prikázal zajatým kuchárom pripraviť jedlo, aké robili svojmu veliteľovi Mardoniovi a svojim spartským kuchárom nakázal pripraviť grécke jedlo. Potom zavolal gréckych veliteľov a ukázal im obe jedlá so slovami: „Muži Helady, zavolal som vás sem, aby som vám ukázal hlúposť perzského vodcu, ktorý si takto nažíval, a predsa prišiel k nám, aby nás pripravil o toto naše chudobné živobytie“ (Herodotos).

 

Peniaze a Homér

V roku 334 pred Kr. odišlo s Alexandrom do Ázie 30 000 pešiakov, 5000 jazdcov a vyplávalo 160 triér. Armáda mala v pokladnici 70 talentov striebra (4,55 milióna eur) na proviant a mladý Alexander si viezol osobnú pôžičku v hodnote približne 200 talentov striebra (13 miliónov eur). S takými malými silami a s takým mizerným rozpočtom bolo začaté ťaženie, v ktorom Alexander dobyl Egypt, Malú Áziu, Blízky východ, Irak, Perziu, vnútornú Áziu, Afganistan a Pakistan. Koľko stoja dnešné neúspešné ťaženia, napr. Irak, nájdete v knihe nositeľa Nobelovej ceny Josepha Stiglitza a Lindy Bilmeszovej s príznačným názvom The Three Trillion Dollar War z roku 2008. Prvé, čo Alexander spoločne s priateľom Héfaistiónom na pôde Ázie urobili, bola obeta pri hrobe bájneho Achilla v Tróji. Alexander miloval Homérovo dielo a na ťažení mal so sebou vzácny zvitok s Iliadou. Kto si pamätá Homéra, ten vie, že bájny Achilles odmeňoval pretekárov pri hrách na počesť svojho padlého priateľa Patrokla. Pri pretokoch vozatajov bola jedna z cien 2 talenty zlata (1,56 milióna eur). Prečo to spomínam? Dočítate sa neskôr. Alexander vybojoval prvú bitku s Peržanmi na rieke Granikos v júni 334 pred Kr. Peržania boli drvivo porazení, ale ich grécki žoldnieri organizovane ustúpili. Alexander sa zmocnil perzského tábora, samozrejme, aj s pokladňou. Víťazstvom získal kontrolu nad niektorými satrapiami a aj nad daňami, ktoré odvádzali perzskému kráľovi. Aby sme mali bližšiu predstavu: na daniach vybral už Dareios I. 14 560 talentov striebra (946 miliónov eur) a zo satrapií, ktoré ovládol Macedónec po Graniku, získal Alexander 1260 talentov striebra (82 miliónov eur).

Ako uvidíte, Alexander dobýval veľmi prosperujúcu a dobre spravovanú ríšu. Peržania zdedili veľmi individualistický finančný systém starých Sumerov a Mezopotámie, ktorý poznal osobný majetok, mzdu, úver, úrok, súdy, zákony a tresty regulujúce ekonomické delikty. Už kráľ Dareios I., ktorý vládol v rokoch 522 – 486 pred Kr., zaviedol ako prvý panovník ročnú splatnosť daní. Hoci sa mnohé dane platili v naturáliách, perzskí králi preferovali platby v drahých kovoch a v minciach. Vtedajší perzský daňový systém sa stal základom neskorších takmer „dokonalých“ daňových systémov helenistických ríš. Musím napísať, že staroveké ríše fungovali s výrazne nižším daňovým zaťažením než dnešné štáty. Napríklad v Asýrii sa neplatili dane vôbec a chod štátu sa financoval z koristi. V Ríme sa dane platili, ale napr. po porážke Macedónie boli v Ríme osobné dane zrušené až do čias cisárstva. Daň podobnú dnešnej DPH zaviedol Caesar, ale len vo výške 1 %. Ale vráťme od idylických časov nízkych daní k Alexandrovej vojne.

 

Čo so zlatom?

Nadobudnuté bohatstvo po prvej vyhratej bitke nielenže vystačilo pre potreby armády, ale predstavovalo aj nemalé pokušenie. Dvaja Alexandrovi hetairovia Tauriskos a Harpalos hneď v nasledujúcom roku 333 pred Kr. utiekli so značnou časťou finančnej hotovosti. Prvý do Talianska a druhý do Megar v strednom Grécku. Harpalos sa vrátil, Alexander mu odpustil a  v roku 331 pred Kr. ho dokonca ustanovil kráľovským pokladníkom. Bola to chyba. Jedna z mála ekonomických chýb.

Alexander postupne obsadzoval Malú Áziu a Levantu viac hrozbou ako vojnou. Na príklade mesta Aspendos si môžeme ukázať, ako dosahoval ekonomické víťazstva. Keď bol Alexander ešte ďaleko, navštívili ho zástupcovia mesta a žiadali ho, aby ich nenapadol a ani neumiestnil v meste svoju posádku. Alexander vyslovil požiadavku, že až mu zaplatia 50 talentov striebra a dodajú kone, ktoré chovali pre Dareia, vyhovie im. Poslovia mu to prisľúbili, ale nakoniec sa obyvatelia Aspendosu rozhodli bojovať. Zničili všetku úrodu v okolí mesta a spevnili hradby. Keď Alexander pritiahol k mestu, pochopili svoj omyl. Nakoniec radi zaplatili, aj keď si Alexander zapýtal dvojnásobok, t. j. 100 talentov striebra.

Alexander bohatol, a dokonca rástla aj hodnota samotného Alexandra. Po bitke pri Graniku a po obsadení časti Malej Ázie, dosiahla odmena za jeho zabitie 1000 talentov zlata (780 miliónov eur). Toľko sľúbil kráľ Dareios inému Alexandrovi, synovi Aeropusa, za vraždu mladého vojvodcu a korunu macedónskeho kráľa k tomu. Zvykajme si. Odteraz pôjde naozaj o veľké čísla.

Vražda Alexandra sa nepodarila, a tak musel Dareios v roku 333 pred Kr. vytiahnuť do boja osobne. Prehral bitku pri Isse a z bojiska utiekol. Dareios v tábore okrem matky, manželky a detí zanechal aj hotovosť, s ktorou zvykol perzský kráľ tiahnuť do boja – okrúhlu sumičku 3000 talentov zlata (2,34 miliardy eur). Alexander ich nerozdal vojakom, ale dal uschovať v Damasku pre potreby ťaženia.

Pri obliehaní Gazy prišiel do Alexandrovho tábora Dareiov posol, ponúkajúci za vrátenie príbuzných nielen všetky krajiny na západ od Eufratu, ale aj dcéru a 10 000 talentov zlata (7,8 miliardy eur) výkupného. Ak by ste začali mať pocit, že životopisec Arrianos vyťahuje čísla z rukáva, nedajte sa pomýliť. Platby dobytých miest sa naďalej pohybovali v relácii 50 až 200 talentov striebra podľa veľkosti a bohatstva mesta.

 

Koľko bolo peňazí v perzskej pokladnici

V roku 331 pred Kr. po bitke pri Gaugamelách a po obsadení Babylonu pritiahol Alexander do kráľovských Súz a prevzal tamojšiu pokladnicu, v ktorej bolo uložených 50 000 talentov zlata (39 miliárd eur). Na jar roku 330 pred Kr. ho v ďalšom starobylom perzskom meste Ekbatana čakalo 80 000 talentov zlata (62,4 miliardy eur, čo je skoro štvornásobok dnešného ročného rozpočtu Slovenska). Alexander prezieravo ponechal perzskú štátnu správu a daňový systém. Stal sa nástupcom perzských vládcov a plným právom mu pripadli poklady kráľovských trezorov a vyberané dane. Získal obrovské zdroje, ktoré používal na budovanie nových miest a na usadzovanie svojich krajanov na podmanených územiach. Trestal chamtivosť a drancovanie. Neváhal popraviť nielen vojakov, ale aj svojich generálov. Splnil cieľ ťaženia, ktorým bolo dobyť Perziu a rozpustil svoju armádu.

Ale v Alexandrovi bola túžba spoznať a ovládnuť ďalšie priestory vnútornej Ázie. S vojskom dobrovoľníkov ovládol Sogdiu, Baktriu a povodie rieky Indus. Dnes by sme povedali, že fiškálne zodpovedný Alexander sa stal nezodpovedne štedrým. Prenechal vojsku korisť a výpalné, veľa jeho generálov neskutočne zbohatlo a množstvo vojakov sa neskutočne zadlžilo. V roku 324 pred Kr. pri príležitosti hromadnej svadby svojich vojakov a generálov vyplatil Alexander všetky ich dlhy – 20 000 talentov zlata (15,6 miliardy eur). Keďže vieme, že do vnútornej Ázie a Indie s ním tiahlo 40 000 vojakov, priemerný dlh každého vojaka musel byť 390 000 eur.

Na prvý pohľad to vyzerá hanebne, že vojak, ktorý dobyl pre macedónskeho kráľa temer celý vtedy známy svet, skončil ťaženie v dlhoch, ale dlh svedčí skôr v prospech Alexandra. Jeho vojnový veterán sa stal pre veriteľov dôveryhodným dlžníkom, so zaručeným vysokým príjmom a s dostatočnou dĺžkou života. Ešte raz: priemerný dlh každého vojaka bol 390 000 eur. Toľko dnes banka nepožičia ani „ítečkarovi“ za celý jeho život. To číslo vyzerá neuveriteľne, ale pravdepodobne zodpovedá vtedajšej realite. Starovek žil inakšie. Aj bohatí ľudia žili „na doraz“. Ako vravia Česi: „rychle nabyl, rychle pozbyl“. Alexandrovi vojaci prešli za desať rokov bohatou Perziou a ešte bohatšou vnútornou Áziou a Indiou so starobylými civilizáciami, s veľkými a ľudnatými mestami. Bohatstvo temer celého vtedy poznaného sveta od jeho stvorenia až po dni ich života získali ako korisť pre svojho kráľa a pre seba. Peniaze mali pre nich inú cenu, presnejšie cenu temer nemali. Aj Alexander tomu podľahol. Po smrti svojho milovaného priateľa Héfaistióna vyčlenil 10 000 talentov zlata na vybudovanie žiaroviska a na oslavné hry a súťaže na jeho počesť. Pamätáte sa na tie dva Achillove zlaté talenty za Patrokla? Smútok za priateľom bol asi rovnaký, ale majetok hrdinov bol neporovnateľný. Alexander sa zmenil, ale jeho pokladník Harpalos nie. Keď sa kráľ vracal do Babylonu, Harpalos utiekol s 5000 talentmi zlata a zaplatil si ochranu 6000 vojakov.

Míňanie pokračuje

S pokladníkom nemal šťastie, ale jeho ostatný kráľovský majetok zostal nedotknutý. Skôr než ho stačil použiť na svoje nové projekty, v roku 323 pred Kr. zomrel. Po jeho smrti kráľovské poklady pripadli jeho nevlastnému bratovi, ktorý vládol pod menom Filip III. a neskôr aj jeho synovi s Roxanou, Alexandrovi IV.

Alexandrovi mocní generáli, ktorých dejiny premenovali na diadochov, si postupne rozdelili krajinu a začali viesť medzi sebou vojny, ktoré sa veľkosťou bitiek a vojenským umením vyrovnali tým, čo vybojoval Alexander. Nedotkli sa Alexandrovho zlata až do roku 319 pred Kr., keď vybral Antigonos 600 talentov zlata (468 miliónov eur), ktoré boli uložené v Kyindii. Urobil tak bez súhlasu „kráľovského dvora“, t. j. bez súhlasu ostatných generálov. A to bol len začiatok. V roku 316 pred Kr. vybral Antigonos z pokladu v Ekbatane 5000 talentov zlata (3,9 miliardy eur) a v Súzach 25 000 talentov zlata (19,5 miliardy eur). Keď ostaní „mocní“ požadovali „svoj podiel“, odmietol ich. Začala sa nová vojna o Alexandrovo zlato, živená Alexandrovým zlatom.

Obrovské dedičstvo perzských kráľov začalo prúdiť na západ a od základov zmenilo helénsky svet. Roztočilo kolesá civilizácie, obchodu a ekonomiky na vyššie otáčky. Alexandrovo zlato nakoniec pozbierali vo východnom Stredomorí chamtiví rímski vojvodcovia a správcovia provincií. Bohatstvo východu umožnilo postaviť cesty až do Škótska a veľké mestá na opačnom brehu Dunaja. Zlato staroveku zhromaždené perzskými kráľmi, ktoré Alexander získal pre seba, utvorilo cez grécku vzdelanosť a rímske právo aj náš dnešný svet. A stále je medzi nami. Zlato sa dá donekonečna recyklovať a možno práve váš snubný prsteň je z náramku, čo daroval Alexander Roxane.

V roku 334 pred Kr. stál na okraji Ázie mladý veliteľ Alexander, aby o 11 rokov neskôr zomrel v Babylone ako najlepší vojvodca a najväčší dobyvateľ. To sa učí v škole. Čo sa ale neučí, je, že v roku 334 pred Kr. stál na okraji Ázie mladý zadlžený Alexander a o 11 rokov neskôr zomrel v Babylone ako najbohatší človek v dejinách. Jeho majetok iste prekročil hodnotu 100 miliárd eur. Pre porovnanie, Bill Gates, ktorý tiež „dobyl“ svet, má podľa časopisu Forbes z apríla 2014 majetok vo výške 61 miliárd eur. Alexandrova výprava do Ázie bola z finančného hľadiska najvýnosnejší podnik v dejinách. Niekto by mohol tvrdiť, že príbeh zadlženého Alexandra je jedinečný a už nikdy sa  neopakoval. Omyl, božský Július Caesar, keď tiahol do Galie, mal osobný dlh 25 miliónov sesterciov, čo je asi 20 miliónov eur.

 

Článok môžete podporiť na: http://vybrali.sme.sk/c/Kolko-stala-Alexandrova-vyprava-do-Perzie/

 

 

Ing. Pavol Satko, vzdelaním strojár a posledné roky kníhkupec. Venuje sa tvorbe replík byzantských emailov a amatérsky dejinám antiky a stredoveku Uhorska.

 

 

Pramene:

Arriános: Tažení Alexandra Velikého. Praha 2010

Herodotos: Dejiny. Bratislava 1985.

 

Použitá literatúra

Bilmes, L. J./Stiglitz, J. E.: The Three Trillion Dollar War: The True Cost of the Iraq Conflict. New York  2008.

Kol.: The Cambridge Economic History of the Greco-roman World. Cambridge 2008.

Gabrielsen, V.: Financing the Athenian Fleet: Public Taxation and Social Relations. Baltimore 1994.

 

Obrazová príloha: Warner Bros, Intermedia Films, Pacifica Film, www.wikipedia.org,

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Našli hrob otca Alexandra Veľkého

Našli hrob otca Alexandra Veľkého

Macedónsky kráľ Alexander dal nové dimenzie prívlastku veľký. Príčinou jeho úspechu však boli zmeny, ktoré v kráľovstve na okraji sveta uskutočnil jeho otec – Filip II. Archeológom sa práve podarilo identifikovať miesto jeho posledného odpočinku. celý článok

Prečo boli úspešní Alexander Veľký a Caesar?

Prečo boli úspešní Alexander Veľký a Caesar?

Ako dosiahnuť úspech? Sú úspešní ľudia vždy aj bohatí? Existujú nejaké pravidlá, ako byť úspešný? Aké vlastnosti majú úspešní ľudia? Môžeme byť úspešní aj my? A ako to bolo s úspechom a so slávou v dejinách? celý článok

Alexander a My (1. časť)

Alexander a My (1. časť)

Kto bol Alexander Veľký? Otázka nabádajúca k priamočiarej odpovedi je zavádzajúca. Pri vyslovení jeho mena sa väčšine z nás automaticky vybaví základná formulácia z hodín dejepisu, inšpiratívny príbeh zo stránok kníh či predstava nevkusnej blond parochne na hlave írskeho herca. celý článok

Alexander Veľký a výprava do neznáma

Alexander Veľký a výprava do neznáma

Niet pochýb o tom, že Alexander Veľký patrí medzi najväčších dobyvateľov v histórii ľudstva. Za jeho úspechmi nebola len jeho genialita, ale aj vášnivá túžba po objavovaní a spoznávaní. Práve jeho neuveriteľné odhodlanie pokračovať ďalej a ďalej na východ, ho priviedlo až na samý okraj sveta... celý článok

Ženy, čo nenávidia ženy

Ženy, čo nenávidia ženy

Súzy rok 324 pred Kristom. Alexander má pred sebou už len rok života. Svojimi činmi i celou svojou osobnosťou zmenil tvár súdobého sveta. Jeho ďalší politický krok to len potvrdzuje a završuje dovtedajšie úsilie. celý článok

Diskusia (0)

pridať

Zatiaľ žiadne komentáre.

Pridať komentár

Pre pridanie komentáru musíte byť prihlásený. Prihláste sa alebo registrujte sa.