Keltské rituály na Smradľavom vrchu

Publikované : 21.09.2016 | Komentárov: 0 | Zobrazení: 7985

Keltské svätyne nepatria medzi časté archeologické objavy na Slovensku. Aktuálne sa realizuje výskum ďalšej keltskej lokality. 

 

Lesnaté časti okresu Bánovce nad Bebravou boli donedávna po archeologickej stránke veľmi málo prebádané. V súčasnosti sa rozbehol väčší projekt vedený Archeologickým ústavom SAV, ktorý sa snaží zmapovať túto v minulosti intenzívne využívanú oblasť. Nachádzali sa tu napríklad zdroje farebných kovov, ktoré významne predurčovali miestny vývoj. V mladšej dobe železnej (koncom 3. storočia pred Kr.) toto územie kolonizovali Kelti, ktorí tu založili svoje osady a opevnenia.

 

Nové centrum

Najvýznamnejším miestom danej oblasti je širšie zázemie obce Slatina nad Bebravou, konkrétne okolie vrchu Udrina, ktoré bolo strediskom vtedajších Keltov. Vo veľkom rozsahu sa tu spracovávalo železo. Našli sa tu aj keltské mince, ktoré dokazujú široké kontakty obyvateľstva nielen so svojím okolím, ale aj so vzdialenejšími regiónmi. Slatina sa ukazuje ako jedno z nadregionálnych stredísk, kde sa sústreďovala remeselná výroba a obchod.

Súčasťou zázemia takéhoto významného strediska bývajú remeselnícke alebo agrárne osady, alebo aj kultové okrsky, ktoré sú z tohto obdobia veľmi vzácne. A práve v ostatnom čase sa podarilo objaviť miesto, kde sa konali kultové obrady, ktorými sa uctievali niektoré z keltských božstiev. Je to vzácnosť a významný nový prvok do kultúrno-etnickej mapy dávneho Slovenska.

Nálezisko sa nachádza pri obci Slatina nad Bebravou, asi 1,5 kilometra od v dobe laténskej významného vrchu Udrina neďaleko polohy Smradľavý vrch. Prvé objavy uskutočnili archeológovia už v auguste tohto roku. Momentálne na lokalite prebieha výskum realizovaný Archeologickým ústavom SAV v Nitre pod vedením Dr. Karola Pietu v spolupráci s Krajským pamiatkovým úradom v Trenčíne. Na miesto nálezu upozornil občan, záujemca o históriu, ktorý si v lese všimol žiarom poznačené miesta a drobné úlomky prepálených kovových predmetov.

Archeológovia tu našli ľudské aj zvieracie kosti, zhorené zvyšky šperkov, kovových ozdôb odevu i vzácnych antických bronzových nádob. Objavili obetnú jamu aj miesto, kde stál obetný stĺp. Nálezy pochádzajú z konca 3. storočia pred Kristom, keď prichádzala na naše územie nová vlna Keltov.

 

Drastické rituály

Keltské rituály sú známe hlavne z antických prameňov, v ktorých sa zachovali ich popisy.  Súčasťou týchto často drastických a krvavých obradov boli nezriedka aj ľudské obety. Keltské svätyne a obetiská sú jednou zo zvláštností prejavov keltskej civilizácie na Slovensku, ktorá nemá obdobu v okolitých krajinách. Doteraz sa u nás našli štyri (Liptovská Mara, Prosné, Trenčianske Teplice a v súčasnosti skúmaná Slatina nad Bebravou). Z nich najznámejšia je pamiatkovo upravená svätyňa na Havránku pri Liptovskej Mare.

Na hranici spaľovali Kelti rôzne predmety, ktoré najprv rozbíjali a lámali, aby sa uvoľnil ich duch. V rámci rituálu vypili nápoj a nádobu, z ktorej pili, hodili do vatry. Kelti obetovali a počas ceremónie aj skonzumovali najmä mladé jedince domácich zvierat – ovce, kozy, prasiatka, výnimočne i kone. Podľa nálezov v Prosnom sa ako symbolická obeta na hranicu ukladali nekonzumovateľné časti, ako boli hlavy a končatiny, a to zvierat i ľudí –  mužov i žien. V Liptovskej Mare boli u troch z minimálne desiatich obetovaných jedincov zistené patologické telesné anomálie. Božstvám teda vyberali aj „iných“ členov spoločenstva. Vo všetkých tradičných spoločnostiach bola ľudská obeť neobyčajne mocným a zložitým náboženským symbolom, najvyššou obetou. Tieto krvavé praktiky sa dlho udržali u mnohých starovekých národov. Aké zvieratá Kelti spaľovali v Strážovských vrchoch a či obetovali ženy alebo mužov, ukážu až analýzy nájdených kostí v laboratóriách.

 

PhDr. Karol Pieta, DrSc., študoval prehistóriu na Masarykovej univerzite v Brne. Od ukončenia štúdia (1964) dodnes pracuje v Archeologickom ústave SAV v Nitre, kde pôsobil aj v rôznych funkciách (vedecký tajomník, zástupca riaditeľa). Špecializuje sa na stredoeurópsku archeológiu doby laténskej, rímskej a sťahovania národov. Je vedúcim vedeckým pracovníkom, bol a je zodpovedným riešiteľom mnohých domácich grantových projektov, participuje na rôznych partnerských zahraničných projektoch. Je členom niekoľkých domácich i medzinárodných organizácií a výborov a držiteľom niekoľkých regionálnych a štátnych ocenení a vyznamenaní. Viedol mnohé výskumy na Slovensku (vrátane Liptovskej Mary), niektoré v zahraničí, v súčasnosti sa venuje najmä výskumu významného slovanského centra v Bojnej. 

 

 

Použitá literatúra

Pieta, K.: Liptovská Mara. Včasnohistorické centrum severného Slovenska. Bratislava 1996.

Pieta, K.: Keltské osídlenie Slovenska. Mladšia doba laténska. Nitra 2008.

 

 

Internetové odkazy: 

a) http://nastrencin.sme.sk/c/20235045/v-horach-objavili-kultove-miesto-keltov-s-ludskymi-obetami.html#ixzz4Ki2PKY00

b) http://historyweb.dennikn.sk/clanky/detail/keltske-centrum-na-severe-karpat

c) http://historyweb.dennikn.sk/clanky/detail/aki-boli-bohovia-starych-keltov-1-cast

 

Obrazová príloha: K. Pieta, Archeologický ústav SAV

 

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Zánik keltského panstva na strednom Dunaji

Zánik keltského panstva na strednom Dunaji

Keltská civilizácia existovala na strednom Dunaji štyri storočia, no na prelome letopočtov nastal aj jej súmrak. Keltská spoločnosť zanikla a na jej miesto prišli germánske kmene, ktoré na dunajskej hranici zastavila Rímska ríša. celý článok

Akí boli bohovia starých Keltov? (1. časť)

Akí boli bohovia starých Keltov? (1. časť)

Keltské kmene obývali počas viacerých storočí obrovské územia Európy od Britských ostrovov po Iberský polostrov, od Sliezska po Stredozemné more, od pobrežia Atlantického oceána po Karpaty a svojou expanziou sa dostali až do Malej Ázie. celý článok

A nakoniec príde smrť...

A nakoniec príde smrť...

Neoddeliteľnou súčasťou ľudskej existencie je smrť. Žiadna bytosť tohto sveta, nami chápaného ako pozemského, sa jej nevyhne. Život končí z rôznych dôvodov. Boj, choroba, staroba. Spôsob, akým človek odišiel na onen svet, sa často prejaví aj v pocte, ktorá mu pred poslednou cestou bola vzdaná. celý článok

Keltské centrum na severe Karpát

Keltské centrum na severe Karpát

Sídlisková aglomerácia púchovskej kultúry nad dnešnou priehradou Liptovská Mara so strediskom na kopci Havránok predstavuje nateraz najlepšie známe a aj historicky zrejme jedno z najvýznamnejších centier tejto kultúry na severnom Slovensku. celý článok

Diskusia (0)

pridať

Zatiaľ žiadne komentáre.

Pridať komentár

Pre pridanie komentáru musíte byť prihlásený. Prihláste sa alebo registrujte sa.