Kde zmizli lode Erebus a Terror?

Publikované : 24.04.2018 | Komentárov: 0 | Zobrazení: 15740

Odpoveď na túto otázku neprestáva vzrušovať a zároveň fascinovať ani 170 rokov potom, čo zmizli. Nedávne objavenie vrakov oboch stratených lodí expedície vrhá nové svetlo a prináša nové informácie o jednej z najznámejších a zároveň najtragickejších objavných plavieb v dejinách. Na televízne obrazovky zároveň prichádza výpravný seriál natočený podľa pôsobivého románu amerického spisovateľa Dana Simmonsa, ktorý sa osudmi nešťastnej Franklinovej expedície z polovice 19. storočia nechal inšpirovať. To všetko nás privádza k pôvodnej otázke z nadpisu tohto článku. Čo sa stalo s Franklinovou expedíciou, že stále vzbudzuje toľko pozornosti?

 

Cesta na severozápad

Franklinova výprava, pozostávajúca z lodí Jej Veličenstva HMS Erebus (Podsvetie) a HMS Terror (Hrôza) a zo 134 členov posádky, ktorá vyplávala 19. mája 1845 z prístavu Greenhithe v juhovýchodnom Anglicku, mala hľadať tzv. Severozápadnú cestu. Táto pomyselná spojnica medzi Atlantikom a Pacifikom, vedúca pomedzi labyrint ostrovov a ľadu severne od kanadského pobrežia, mohla totiž výrazne zjednodušiť cestovanie a dopravu medzi oboma oceánmi a ušetriť lodiam dlhú a náročnú plavbu okolo južného cípu Južnej Ameriky, búrlivého mysu Horn. Panamský prieplav vtedy ešte neexistoval.

Veliteľ expedície, 59-ročný sir John Franklin, jeho zástupca a kapitán Terroru, 49-ročný Francis Crozier, ale i mladý, avšak nádejný a ambiciózny kapitán vlajkového Erebusu, len 32-ročný James Fitzjames, boli skúsení dôstojníci a prví dvaja aj polárnici. Obidve lode výpravy mali mimoriadne pevnú konštrukciu (pôvodne slúžili ako bombardovacie lode), ktorá bola ešte spevnená železným plátovaním. S prerážaním ľadu mali pomôcť aj novonainštalované parné stroje s výkonom 25 konských síl (19 kW), takže sa už nemuseli spoliehať len na silu vetra. Expedícia bola teda nielen výborne vybavená, ale aj zásobená na plánovanú trojročnú cestu. So sebou si viezli okrem iného 24 ton mäsa, 35 ton múky, takmer dve tony tabaku, 8000 konzerv a najmenej 7560 litrov alkoholu. Na Terrore sa nachádzala aj knižnica s 1200 zväzkami a obe lode cez systém rúr vykuroval cirkulujúci teplý vzduch.

Koncom mája minuli Franklinove lode Orknejské ostrovy a zamierili na severozápad ku Grónsku, kde začiatkom júla zakotvili v zálive Disko. Na ErebusTerror tu preložili čerstvé zásoby z dvoch sprievodných lodí a posádky napísali svoje posledné listy domov. Tam so sprievodnými loďami zamierilo aj päť členov expedície, vyradených zo zdravotných dôvodov. 129 mužov a dve lode Franklinovej expedície naposledy videli európski veľrybári koncom júla 1845 v Baffinovom zálive (časť severného Atlantiku západne od Grónska), kde čakali na dobré podmienky pre vstup do arktického labyrintu Lancasterovým prielivom. Potom jednoducho zmizli.

 

Uviaznutí v ľade

To, čo sa dialo s expedíciou potom, je námetom vyššie spomínanej knihy s príznačným názvom Terror i rovnomenného seriálu natočeného podľa nej. Ich autori dramatickosť osudu členov Franklinovej výpravy zdôraznili a zdynamizovali mystickou polárnou beštiou, ale aj bez nej si bezpochyby nie je ťažké predstaviť, v akom ľadovom pekle posádky ErebusuTerroru nakoniec uviazli. Pretože presne to sa im stalo. Severozápadná cesta sa pre nich stala ľadovou pascou, z ktorej nebolo úniku. Niežeby sa o to nepokúsili...

Na základe neskorších objavov a správ vieme ich osudy aspoň čiastočne rekonštruovať. Vieme, že zimu 1845/46 prežili na Beecheyho ostrove (v podstate polostrov spojený piesočnou dunou s oveľa väčším ostrovom Devon), nachádzajúcim sa na konci Lancasterovho prielivu. Ich postup ďalej na sever podľa všetkého zastavil ľad. Vo večne zamrznutej pôde (permafrost) ostrova zostali okrem niekoľkých malých stavieb aj tri hroby. Svojim chorobám tu podľahli dvaja muži z Erebusu a jeden z Terroru. Inak tu posádky po sebe nezanechali žiadnu písanú správu, čo bolo v rozpore s duchom ich inštrukcií a zvyklosťami arktických výprav. Prečo tak neurobili, je jedna z veľkých záhad tejto expedície.

Pretože cesta na sever bola stále zahataná ľadom a žiadne otvorené polárne more sa nečrtalo, zamierila výprava po oteplení v roku 1846 na juhozápad, do už známych prielivov pri severnom pobreží Kanady. 12. septembra 1846 však obe lode uviazli vo Viktóriinej úžine severozápadne od Ostrova kráľa Viliama, a zostali tam určite do 22. apríla 1848, keď ich posádky opustili. Veliteľ výpravy sir John Franklin už bol v tom čase mŕtvy. Zomrel 11. júna 1847 (príčinu smrti nepoznáme) a do toho dňa stratila výprava celkom 9 dôstojníkov a 15 členov posádky. Ako to vieme? Z jedinej písomnej správy, ktorú v roku 1859 našla na Ostrove kráľa Viliama jedna z pátracích expedícií.

 

Pátranie po Franklinovi

Na Anglicko doľahla medzi rokmi 1847 – 1848 mrazivá zima a o Franklinovi a jeho expedícii nebolo stále ani chýru, ani slychu. Počiatočný nepokoj vyústil do vážnych obáv. Britská vláda ponúkla odmenu 20-tisíc libier tomu, kto zachráni nezvestných mužov Franklinovej výpravy. Hneď v roku 1848 vyrazili rovno tri pátracie výpravy, napriek enormnej snahe sa im však po Franklinovi a jeho mužoch nepodarilo nájsť ani stopy.

V roku 1850 prepátralo Arktické ostrovy krížom-krážom 13 lodí a stovky mužov. Jedna z výprav zavítala aj na pustý skalnatý Beecheyho ostrov a objavila prvé stopy – kováčsku dielňu, zvyšky strelnice, sklad so stovkami starostlivo poukladaných mäsových konzerv a tri hroby, ale žiadnu správu, ktorá by naznačovala, kam následne Franklin zamieril a čo sa s výpravou potom stalo.

Kľúčovú stopu poskytol v roku 1854 škótsky bádateľ a lekár v službách Hudsonovej spoločnosti Dr. John Rae. Inuiti (Eskimáci sú starší a nesprávny termín), s ktorými sa rozprával v Pellyho zálive, ho informovali, že na jar pred štyrmi rokmi stretli západne odtiaľ zbedačenú skupinu zhruba 40 belochov, ktorí putovali po ľade smerom k Back River (Veľkej rybej rieke) a ťahali za sebou čln. Rozprávali im vraj o dvoch veľkých lodiach, ktoré museli opustiť a ktoré si Eskimáci neskôr dokonca aj prezreli. Kde sa tie lode nachádzali? Severozápadne od pobrežia Ostrova kráľa Viliama. Svoje slová doložili predmetmi, ktoré dokázateľne pochádzali z Terroru a z Erebusu.

Ďalšie správy od Inuitov boli oveľa znepokojujúcejšie. O rok neskôr objavili vraj asi tridsať mŕtvych belochov neďaleko od ústia Veľkej rybej rieky. Niektorí ležali v stanoch, iní pod prevráteným člnom, ďalší boli roztratení v rôznych smeroch. Zohavený stav mnohých tiel a obsah kotlov naznačoval, že úbožiaci sa v zúfalom zápase o prežitie uchýlili ku kanibalizmu.

 

Pátranie pokračuje

Britská vláda považovala správu Dr. Raea za dostačujúcu na objasnenie osudu Franklinovej expedície – všetci zahynuli – a vyplatila mu preto aj polovicu sľúbenej odmeny – 10-tisíc libier (polovicu zrejme preto, že sa mu nepodarilo nikoho zachrániť). Spokojná však nebola lady Franklinová, ktorá stále nevedela, čo sa presne stalo s jej manželom a so zvyškom výpravy. Na vlastné náklady vystrojila a v roku 1857 vypravila malý parný škuner Fox (Líška) pod velením jedného z najskúsenejších polárnikov Francisa Leopolda McClintocka.

Fox hneď prvú zimu uviazla v ľade a nasledujúcich 242 dní ju unášalo Baffinovým zálivom asi 1900 kilometrov na juhovýchod. Až v lete 1858 mohol McClintock pokračovať k Beecheyho ostrovu a ďalej na juh k Ostrovu kráľa Viliama. Fox však 250 kilometrov od Ostrova kráľa Viliama opäť uviazla v ľade, a tak vyrazil McClintock ďalej pešo.

Pátracia skupina, ktorú viedol osobne, pochodovala po východnom pobreží Ostrova kráľa Viliama smerom k Back River. Tam nenašli po Franklinovej výprave ani najmenšiu stopu, ale pri návrate na Ostrov kráľa Viliama objavili na jeho severozápade jednu vybielenú kostru so zvyškami európskeho oblečenia, s malým zápisníkom a pár listami. O pár dní neskôr natrafili na zvyšky desaťmetrového záchranného člna s dvoma kostrami, niekoľkými knihami, vreckovými hodinkami, dvoma puškami, zásobami čaju a čokolády. Prekvapujúci bol fakt, že sane s člnom smerovali na sever, akoby vzdali záchranu na juhu a snažili sa vrátiť späť k lodiam.

Druhej pátracej skupine pod velením jeho zástupcu poručíka Hobsona sa podaril ešte väčší objav. Hobson skúmal severné a západné pobrežie Ostrova kráľa Viliama a 6. mája 1859 dosiahol Mys Viktória na jeho severozápadnom pobreží. Tam na nich čakala veľká kamenná mohyla, okolo ktorej ležali hŕby rôzneho výstroja. Najvzácnejší artefakt však skrývala samotná mohyla: starostlivo uzavretý, znovu otvorený a ešte raz uzavretý valcovitý kovový tubus. Čo obsahoval? Jeden papier s dvoma správami a s rozličnými dátumami.

 

Správa zo záhrobia

Hlavný záznam bol z 28. mája 1847 a znel:

„Lode Jej Veličenstva Erebus a Terror zimovali v ľade na 70° 5' severnej šírky a 98° 23' západnej dĺžky. Zimu 1846 – 1847 prečkali pri ostrove Beechey na 74° 43' 28" severnej šírky a 91° 39' 15" západnej dĺžky po preplávaní Wellingtonovým kanálom po 77 ° severnej šírky a návrate po západnej strane Cornwallisovho ostrova. Sir John Franklin velí expedícii. Všetko v poriadku. Oddiel dvoch dôstojníkov a šiestich námorníkov opustil lode v pondelok 24. mája 1847. Podpísali por. Gm. Gore a poboč. kap. Chas. F. Des Voeux.“

Druhý záznam bol napísaný na okraji toho istého papiera, ale o rok neskôr:

„25. apríl 1848. Lode Jej Veličenstva Terror a Erebus boli opustené 22. apríla 5 leguí SSZ od tohto miesta, uväznené v ľade od 12. septembra 1846. Dôstojníci a posádka, spolu 105 duší pod velením kapitána F. R. M. Croziera, tu vstúpili na pevninu – na šírke 69° 37' 42" a dĺžke 98° 41'. Tento dokument bol nájdený poručíkom Irvingom pod mohylou, o ktorej sa predpokladá, že ju postavil sir James Ross v roku 1831 – 4 míle severne – kde bol uložený zosnulým korvetným kapitánom Goreom v júni (slovo „máji“ je preškrtnuté a nahradené „júni“) 1847. Stĺp sira Jamesa Rossa však nájdený nebol a tento dokument bol prenesený do tejto pozície, ktorá je tou, kde bol vztýčený stĺp sira J. Rossa – sir John Franklin zomrel 11. júna 1847 a celkové straty do tohto dňa v expedícii sú 9 dôstojníkov a 15 mužov. Podpísali F. R. M. Crozier, kapitán a služobne najstarší dôstojník, a James Fitzjames, kapitán Erebusu.“

Posedný dodatok oznamoval:

„A zajtra vyrážame k Backovej rybej rieke.“

Hľadanie odpovedí nekončí

Tu by sa príbeh nešťastnej Franklinovej expedície mohol uzavrieť. Zvyšok výpravy pod velením oboch kapitánov opustil lode a snažil sa nájsť záchranu na juhu. Hlad, vyčerpanie a choroby im to však prekazili a všetci postupne zahynuli v ľadovej pustatine ďaleko od civilizácie i od vlastných morálnych zásad. Otázky ale zostávajú.

Prečo sa neobrátili so žiadosťou o pomoc na Inuitov? Prečo im Inuiti nepomohli? Zrejme preto, že by nevedeli uživiť tak veľkú skupinu nemotorných bielych mužov. Nakoniec, boli to námorníci a väčšina z nich nemala skúsenosti z Arktídy ani s prežitím v divočine. Prečo nezanechali správu na Beecheyho ostrove? A prečo je v správe, ktorú zanechali na Ostrove kráľa Viliama uvedené, že tam zimovali v rokoch 1846 – 1847, keď to bolo rok predtým? Pravdepodobne omyl. Vrátili sa po ich opustení späť na lode?

Odpoveď na poslednú otázku priniesol fantastický nález vrakov oboch lodí. V septembri 2014 oznámil pohnutý kanadský premiér svetu, že našli jednu z lodí stratenej Franklinovej expedície. Bol to Erebus, ktorý ležal v malej hĺbke 11 metrov v zátoke západne od Adelaidinho polostrova. Ten sa nachádza južne od Ostrova kráľa Viliama a je nemožné, aby bola Franklinova vlajková loď na svoje terajšie miesto donesená driftujúcim ľadom.

Presne o dva roky neskôr bol 100 kilometrov severne odtiaľ pri juhozápadnom pobreží Ostrova kráľa Viliama objavený aj Terror. A to nikde inde ako priamo v Zátoke Terroru! Ležal tam v hĺbke približne 25 metrov vo vzpriamenej polohe, so zlomenými, ale stále vztýčenými sťažňami. Z jeho paluby bolo spustené silné lano, takže sa loď potopila pravdepodobne zakotvená. A niekto ju tam musel zakotviť...

 

 

Roman Mocpajchel študoval archeológiu a históriu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Zaoberá sa vojenskými a námornými dejinami.

 

 

 

Použitá literatúra:

Květina, P.: Cesta na severozápad. Respekt 25, 2014, 83 – 85.

Martínek, J./Martínek, M.: Kdo byl kdo – světoví cestovatelé a mořeplavci. Praha 2003.

Martínek, M.: Velké polární výpravy. Praha 2011.

Simmons, D.: Terror. Praha 2016.

Svítil, R.: Co ukrývá Terror? Živá historie 12, 2016,  44 – 47.

Willis, T./Hindley, G./Proujan, C.: Na hraniciach Zeme. Bratislava 1983.

 

Internetové odkazy:

a) https://www.franklinova-expedice.cz/w/Hlavn%C3%AD_strana

b) http://www.cbc.ca/news/canada/north/terror-discovery-franklin-expedition-more-questions-1.3793820

c) https://www.canadiangeographic.ca/article/five-interesting-facts-about-hms-terror

d) http://www.amc.com/shows/the-terror

 

Obrazová príloha: wikipedia, www.amc.com

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Padli pri Waterloo, ale ich zuby žili ďalej

Padli pri Waterloo, ale ich zuby žili ďalej

Zubárske kreslo je pre mnohých ľudí zhmotnením ich najhorších nočných môr. Nevábny zvuk vŕtačky a predstava od krvi zašpineného sadistu spôsobuje traumy, napriek faktu, že z hľadiska starostlivosti o ľudský chrup (a miery bolesti, ktorú musí pacient podstúpiť) žijeme zatiaľ v najlepšej ére dejín. celý článok

Nachádza sa poklad na potopenom krížniku?

Nachádza sa poklad na potopenom krížniku?

Bitka v Cušimskom prielive v máji 1905 dala definitívnu bodku za rusko-japonskou vojnou. Jednou z jej obetí bol krížnik Dmitrij Donskoj. Jeho vrak teraz našla juhokórejská súkromná spoločnosť. K pátraniu ich nemotivoval záujem o námornú históriu, ale legenda, že krížnik viezol obrovský náklad zlata. celý článok

Oklamali ma s venom pre nevestu!

Oklamali ma s venom pre nevestu!

Život na slovenskom vidieku v 18. storočí nebol jednoduchý. A to ani medzi zemepánmi. Svedčí o tom i príbeh istého Imricha Odlera z Dechtíc, ktorý sa s vidinou pekného vena oženil, aby sa nakoniec so svojím svokrom musel súdiť. celý článok

Kto pomohol vytvoriť Spojené štáty?

Kto pomohol vytvoriť Spojené štáty?

Dodnes sa často tvrdí, že vo vojne o nezávislosť porazili mocné britské impérium obyčajní americkí domobranci a vlastenci. Prvú iskru bojov naozaj zapálila domobrana, ale už onedlho miestna rebélia prerástla do svetového konfliktu. celý článok

Diskusia (0)

pridať

Zatiaľ žiadne komentáre.

Pridať komentár

Pre pridanie komentáru musíte byť prihlásený. Prihláste sa alebo registrujte sa.