Kde pochovali arcibiskupa Metoda?

Publikované : 30.05.2017 | Komentárov: 0 | Zobrazení: 2192

Nájsť miesto pochovania Metoda, veľkomoravského arcibiskupa, sa pokúšali už mnohí, laici aj profesionálni archeológovia. Mohli by sme povedať, že Metod sa stal akousi archeologickou celebritou.

 

Možno sa po prečítaní úvodu pýtate, čo už je len Metod za celebritu? Podľa Slovníka súčasného slovenského jazyka je celebrita „spoločensky alebo vo svojom odbore veľmi známa, významná osobnosť“. A tou Metod nesporne bol. Môžeme sa o tom hádať koľko chceme, no sú nimi aj dnes opovrhované celebrity. Už len tým, že o nich denne číta mnoho ľudí, ovplyvňujú masy a majú moc. Rovnako mali vplyv v minulosti stredoveké kniežatá a vysokí cirkevní hodnostári, a ich životy tiež neboli práve ukážkové. Napríklad takí Arpádovci – ak by o nich natočili seriál, ten by mal šancu svojou brutalitou hravo tromfnúť Hru o tróny.

Ľudia oplývajúci nejakou formou moci boli jednoducho vždy zaujímavejší, vždy sa o nich dalo viac dozvedieť. Preto je prirodzené, že aj prvé „vykopávky“ boli zamerané na tých slávnych a známych. V ich okolí sa predsa vždy zákonite vyskytovali aj bohaté nálezy. A čím sa viac preslávite? Objavením Tutanchamona alebo dlhoročným „prplaním“ v zemi, ktoré odkryje spôsob života obyčajného roľníka v stredoveku?

Faktom je, že pár historických osobností sa skutočne podarilo nájsť. Tie, samozrejme, vzbudili senzáciu a podnietili ďalších nadšencov, aby hľadali aj oni. Niektorých to priviedlo na správnu stopu a vďaka tomu urobili na poli archeológie skutočne významné objavy, aj keď nie sú notoricky známi. Iní nadšenci zasa urobili viac škody ako úžitku. Aj to sa stáva. Každá minca má dve strany.

Momentálne však môžem skonštatovať s takmer stopercentnou istotou, že hrob Metoda sa nám nájsť nepodarí. Napísala by som aj, že je to samozrejmé, ale už pri písaní seminárnej práce na bakalárskom stupni štúdia som bola jedným svojím pedagógom upozornená, že vo vede nie je nič samozrejmé. Niekedy v budúcnosti sa predsa možno vynájde stroj času a vedci nielen presne lokalizujú Metodov hrob, ale si aj pozrú jeho pohreb v priamom prenose...

 

Prečo nemôžeme nájsť hrob?

V súčasnosti nie je možné nájsť arcibiskupov hrob z mnohých dôvodov, ktoré majú jedného spoločného menovateľa – jednoducho povedané, nemáme spoľahlivé pramene.

Konkrétny človek sa dá identifikovať viacerými spôsobmi. Najspoľahlivejšou metódou je asi analýza DNA, no aj tá ma svoje úskalia. V prípade Richarda III. sa to síce podarilo, ale o ňom bolo známe, že bol zabitý vo veku 32 rokov na bojisku a jeho ostatky boli pochované v kostole v Leicesteri. Okrem toho bol známy jeho fyzický vzhľad, a predovšetkým boli známi jeho potomkovia, ktorých DNA bolo možné porovnať so vzorkou odobratou z nájdenej kostry. Takže na potvrdenie Metodovej identity by sme museli mať vzorky DNA Metodových potomkov, aby sa dali porovnať „nádejné“ kostrové ostatky. To by však musel nejakých mať. Musela by o nich existovať nejaká zmienka a museli by sme ich vedieť vystopovať v priebehu tých vyše tisíc rokov, ktoré uplynuli od jeho úmrtia. Teoreticky by bolo ešte možné uvažovať o odobratí DNA jeho brata Cyrila, ktorého pochovali v Bazilike sv. Klementa v Ríme, no pri Cyrilových pozostatkoch tiež nevieme s istotou povedať, že sú naozaj Cyrilove.

Aké pramene sú teda reálnejšie, ak chceme identifikovať historickú postavu? Ostávajú nám  už len písomné pramene. Môžu sa zachovať hodnoverné správy, ako v prípade spomínaného Richarda, o tom, kde bol človek pochovaný, čo mal oblečené, aké šperky mal, ako vyzeral. Alebo môžeme na základe miesta a práve šperkov zaradiť človeka bezpečne do určitého obdobia. Ak sa navyše človek nachádza v kráľovskej krypte a postavou zodpovedá napríklad zomrelému panovníkovi, tak je to jasné. Bingo! Máme ho!

Riziko vzniká pri legendárnych zápiskoch. Áno, Schliemann síce objavil Tróju na základe Homérových opisov (mimochodom to, čo považoval za Tróju z homérskych čias, bolo v skutočnosti mesto oveľa staršie a svojím neodborným výskumom zničil mnohé cenné poznatky), ale koľko ľudí už hľadalo Attilov hrob na sútoku riek? A našiel sa ten hrob? Legendy sú proste legendy. Väčšina z nich sa najskôr stáročia šírila ústnym podaním a každý rozprávač k nim pridal niečo svoje, aby ten jeho príbeh bol pútavejší. Kým sa zapísali, boli zveličené a veľmi zmenené. Pamätáte si telefón, hru, ktorú sme hrali ako deti? Stačilo pár uší a správa vyšla na konci úplne zmenená, a to bola záležitosť pár minút. Ani písmo neuchránilo legendy od toho, aby sa ich podoba nemenila. Transformovali sa, vyvíjali sa, ľudia ich prispôsobovali dobe, pretože to boli hlavne príbehy, a tie sú na to, aby boli rozprávané, nie, aby sa rozprávač trápil s historickou presnosťou. Attila v obyčajnej rakve? Pche! Taký legendárny bojovník predsa nebude pochovaný ako nejaký obyčajný vojak! Dáme mu zlatú rakvu. Alebo nie, rovno tri, veď stupňovanie je také pekné. Bude železná, strieborná a zlatá. A máte to, nejaký nadšenec bude hľadať tri rakvy. Attilov hrob, samozrejme, nenájde.

 

Veľkomoravskí panovníci

Pre veľkomoravských panovníkov písomné pramene vypovedajúce o ich úmrtí jednoducho nemáme. O Mojmírovom konci nevieme povedať nič. Rastislava odsúdili na smrť v Regensburgu, nakoniec ho však „len oslepili“ a uvrhli do kláštora. Kedy a v ktorom kláštore napokon skonal, netušíme. Svätopluk zomrel v roku 894. Tiež nevieme presne určiť, kde bol pochovaný. Hypoteticky sa uvažuje o hrobe v Uherskom Hradišiti-Sadoch, ktorý sa našiel v kaplnke pristavanej k chrámu. V nej sa nachádzala hrobka pre jednu osobu, obložená drevom a vydláždená kameňmi. Bol v nej pochovaný muž, uložený v rakve. Našli sa tu len dva pozlátené gombíky. Absencia výbavy by nemusela byť na prekážku, Svätopluk bol predsa kresťanský panovník, a preto by nemal byť pochovaný s množstvom predmetov. Istotu však nemôžeme mať. Podľa úpravy hrobu a jeho umiestnenia ide zaiste o významného človeka, ale či ide o panovníka, za to by som ruku do ohňa nedala.

Druhé miesto, o ktorom sa uvažuje ako o potenciálnom mieste posledného odpočinku Svätopluka, je jeden z hrobov pri dvojapsidovej rotunde v Mikulčiciach. Premýšľa sa o ňom v súvislosti s tým, že Svätopluk zomrel vzhľadom na štýl svojho života nešťastne a mal sa kajať. Kajúcnici mali byť v tom čase ukladaní pod vchody významných kostolov. Práve pri mikulčickom 6. kostole bol nájdený hrob 30- až 40-ročného muža so zdobeným pásom s bronzovými pozlátenými kovaniami a honosnými ostrohami. Bol najbohatší na celom pohrebisku. Môžeme však potvrdiť, že Svätopluk sa ku koncu života naozaj kajal? Nemôžeme. Tieto príbehy pochádzajú z neskoršieho obdobia, a ako som už napísala, bohatá výbava nemusí znamenať, že ide o panovníka.

 

Metodov hrob

V Metodovom prípade je to s písomnými prameňmi o trošičku lepšie. Metod zomrel 6. apríla 885 a podľa Života Metoda mal byť uložený vo veľkom chráme moravskom po ľavej strane v stene za oltárom Bohorodičky. Keďže nebol o nič horší ako Svätopluk, tiež sa uvažuje aspoň o dvoch miestach, kde mohol byť pochovaný. Nehovoriac o tom, že otvorenou ostáva aj teória o odnesení jeho ostatkov po vyhnaní jeho žiakov mimo územia Veľkej Moravy. Predstavu o veľkom chráme moravskom spĺňajú v podstate len dve miesta. Uvažuje sa o chrámovom komplexe v Uherskom Hradišti-Sadoch a o trojloďovej bazilike v Mikulčiciach.

V Sadoch sa mal hrob nachádzať v údajných zvyškoch dvoch dutín steny kostola, v nich sa však našla len obhorená ľudská kosť predlaktia. Metodov hrob mal byť vraj zničený pri rozoberaní kostola. Samotná existencia dutín je však dnes spochybnená, a ak tam vôbec nejaké hroby boli, nevieme určiť, koho do nich pochovali.

V Mikulčiciach mal byť kandidát na Metoda číslo 2 pochovaný v hrobe XVI vnútri III. kostola. V tomto hrobe síce bol uložený muž, bol aj blízko oltára, no mal pri sebe meč a dýku, sekeru a vedierko. A zbrane rozhodne do hrobov cirkevných hodnostárov nepatria a nepatrili. Vyskytol sa síce pokus interpretovať údajný meč a dýku ako biskupskú barlu a palicu, no vzhľadom na zachovanosť predmetov to nebolo celkom dobre možné.

Áno, bolo by pekné mať aspoň toho Metoda nájdeného, ale nie je to otázka života a smrti. Teda Metodovej smrti áno. Lenže v bádaní o Veľkej Morave je toľko otáznikov, že hypotézy o jeho hrobe môžeme nechať odpočívať. Veď trochu tajomna nie je nikdy na škodu. Hlavne keď hľadanie hrobov „celebrít histórie“ môže byť aj zdraviu nebezpečné. Taký inžinier František Štěpán bol presvedčený, že našiel Attilov hrob. Všetky finančné prostriedky, ktoré mal, vložil do výskumu. Hrob, samozrejme, nenašiel a finančne zruinovaný napokon skončil na psychiatrii, kde sám seba vyhlasoval za vodcu Hunov. Nie je jednoduchšie nechať svoju bujnú fantáziu pracovať radšej vo fiktívnom svete? Spisovateľov fantasy máme predsa málo a Juraj Červenák dokazuje, že bunky na to máme. Myslím, že by si zaslúžil konkurenciu.

 

Mgr. Lucia Nezvalová vyštudovala archeológiu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. V súčasnosti je internou doktorandkou na Archeologickom ústave SAV. Špecializuje sa na pohrebný rítus, hlavne na anomálne hroby v období stredoveku.

 

Použitá literatúra

Galuška, L.: K otázce hrobu velkomoravského knížete Svatopluka. In: R. Marsina/A. Ruttkay (eds.): Svätopluk 894-1994. Nitra 1996, 53 – 59.

Galuška, L.: Slované. Doteky předků. Brno 2004.

Lutovský, M./Bravermanová, M.: Hroby, hrobky a pohřebiště českých knížat a králů. Praha 2001.

Měřínský, Z.: Hledání Metodějova hrobu. In: J. Klápště/E. Plešková/J. Žemlička  (eds.): Dějiny ve věku nejistot. Praha 2003.

Skutil, J.: K historii hľadania Atilovho hrobu na Slovensku roku 1935. In: Sborník MSS XXXI/1 – 4, 1937, 188 – 195. 

Steinhübel, J.: Nitrianske kniežatstvo. Bratislava 2004.

Unger, J.: Pohřební ritus 1. až 20. století v Evropě z antropologicko-archeologické perspektivy. Brno 2006.

 

Internetové zdroje:

a) https://www.nature.com/articles/ncomms6631

b) http://slovnik.juls.savba.sk/?w=celebrita&s=exact&c=M5e0&d=kssj4&d=psp&d=sssj&d=scs&d=sss&d=peciar&d=ma&d=hssjV&d=bernolak&d=obce&d=priezviska&d=un&d=locutio&d=pskcs&d=psken&d=noundb&ie=utf-8&oe=utf-8#

 

Obrazová príloha: E. Delacroix, wikipedia.org, R. Přichystalová, M. Kalábek

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Nekritizujte vedu, ak nerozumiete jej hodnoteniu

Nekritizujte vedu, ak nerozumiete jej hodnoteniu

Slovenská veda údajne nedosahuje svetových meradiel – nové kolo diskusie na túto tému bolo otvorené denníkom SME v auguste tohto roku. Ak sa však na prácu niektorých slovenských „vedeckých žurnalistov“ pozrieme kriticky, zistíme ... celý článok

Vráťme humanitné vedy do diskusie!

Vráťme humanitné vedy do diskusie!

V Denníku N nedávno vyšiel článok Jozefa Bátoru, ktorý sa vyjadruje k stavu humanitných a spoločenských vied na Slovensku. Konštatuje, že stav vedy na Slovensku je žalostný a že sa to týka predovšetkým spoločenských a humanitných vied. celý článok

Diskusia (0)

pridať

Zatiaľ žiadne komentáre.

Pridať komentár

Pre pridanie komentáru musíte byť prihlásený. Prihláste sa alebo registrujte sa.