Jeden hrob a pád Veľkej Moravy

Publikované : 10.03.2017 | Komentárov: 0 | Zobrazení: 4139

Môže nám jeden hrob povedať niečo o páde Veľkej Moravy? Kniha Pád Velké Moravy aneb Kdo byl pohřben v hrobu 153 na Pohansku u Břeclavi prináša čitateľom pozoruhodný príbeh. Nie je to však len príbeh života muža z hrobu 153, ale rozsiahly príbeh archeologického a historického poznávania.

 

Obálka knihyMôže nám jeden hrob povedať niečo o páde Veľkej Moravy? Vydavateľstvo Lidové noviny je známe rôznymi edičnými radami, ktoré sa venujú histórii, či už svetovej, českej, alebo konkrétnym témam, ako napr. odievaniu, dejinám miest a pod. V roku 2016 vznikol nový edičný rad „Prameny v české historii“. Hlavným zámerom editora historika Martina Wihodu je sprístupniť odbornej i laickej verejnosti možnosti a hranice výkladu prameňov k dejinám a ukázať spôsoby práce historikov, archeológov a historikov umenia.

Druhý titul, ktorý vyšiel v novej edícii, sa venuje novoobjavenému kostolu na lokalite Břeclav-Pohansko. Prvé indície o existencii druhého kostola na známej lokalite sú známe od jesene roku 2006 a po niekoľkých predbežných analýzach nasledoval výskum v rokoch 2007 – 2012. Archeologickým výskumom bola objavená rotunda, pohrebisko a časť sídliska. Veľmi potešujúce je, že tím zložený z archeológov, historikov a antropológov sprístupnil výsledky výskumu nového kostola a najnovšie poznatky z neho plynúce veľmi rýchlo nielen odbornej, ale aj laickej verejnosti.

Editormi knihy sú historik Martin Wihoda a archeológ Jiří Macháček. Knihu tvorí sedem kapitol (Velkomoravská rotunda na Pohansku a její zakladatel – J. Macháček; Portrét muže z hrobu 153 : osteobiografický profil elity druhého kostola na Pohansku u Břeclavi – V. Sládek; Rakouské Podunají kolem roku 900 – R. Zehetmayer; Staří Maďaři a jejich podíl na kolapsu a pádu Velké Moravy aneb Spojenci, sousedé, nepřátelé – P. Kouřil; Druhý život mojmírovských knížat – M. Wihoda; Hroby, kostely, kultura a texty – D. Kalhous; Velká Morava, počátky přemyslovských Čech a problém kulturní změny – I. Štefan). Každá stať má svoj poznámkový aparát a v závere knihy je i sumár základnej literatúry k téme, čo uvítajú náročnejší čitatelia.

 

Ako vzniká vedecké poznanie?

Kniha sa odlišuje od doterajších populárno-náučných kníh. Editorom sa podarilo predstaviť, ako vzniká archeologická a historická znalosť. Mnohé popularizačné knihy prinášali hotové výsledky výskumu odľahčeným, a niekedy aj veľmi zjednodušeným spôsobom. V súčasnosti sa však čoraz častejšie objavuje trend ukázať čitateľom, akým spôsobom sa vedci k predkladaným výsledkom a úvahám dopracovali. A práve tento postup kniha výborne reflektuje.

Ideálna rekonštrukcia rotundy a prierez rotundouAko vzniká archeologické a historické poznanie? Celý proces poznávania sa začína archeologickým výskumom. Už len samotný archeologický výskum môže byť veľmi náročný a v mnohom záleží na skúsenostiach a znalostiach aktérov výskumu, napriek tomu, že v súčasnosti je možné využívať veľmi sofistikovanú techniku pri samotnom výskume i pri dokumentácii. Rozhodujúcu rolu však hrá skúsené oko, a tiež praktickosť archeológov, aby sa im podarilo objavené objekty preskúmať tak, aby získali čo najviac informácií, lebo výkopové práce sú vždy len deštrukčné. Archeológovia nemajú šancu odkrývať skúmaný objekt druhý raz. Autor výskumu a knihy J. Macháček čitateľom veľmi podrobne ukázal krok po kroku skúmanie novej polohy na lokalite. Najskôr oboznámil čitateľov s prípravami pred samotným výskumom. Tím J. Macháčka využil geofyzikálne merania, ktoré im umožnili „pozrieť sa“ pod zem pred samotnými výkopovými prácami a nájsť najvhodnejšie miesto pre prvú sondu. Neskôr sa autor rozpísal o metódach, ktoré používali, aby získali informácie o technológiách a o postupoch použitých pri výstavbe rotundy. Vedci zistili, že rotundu vystavali z dreva, ale výsledok práce staviteľov pôsobil tak, akoby bola vybudovaná z kameňa. Okolo rotundy našli a preskúmali pohrebisko a štyri hroby sa objavili i v interiéri kostola. Najväčšiu pozornosť vzbudil hrob č. 153. Hrob sa od ostatných hrobov nápadne odlišoval úpravou hrobovej jamy a výnimočnosť naznačovala i kostra.

 

Výnimočný hrob

Ďalšou fázou bol výskum v laboratóriách. Palynológovia, botanici, zoológovia, antropológovia, ale i chemici dokážu archeológom poskytnúť presné a konkrétne informácie, či už o prírodnom prostredí, ktoré v danom období vládlo na lokalite, o obsahu nádob, alebo aj informácie o populácii na pohrebisku. Editori prostredníctvom textu Vladimíra Sládka v knihe priblížili prácu i antropológov. Kostra muža z hrobu č. 153 sa už na prvý pohľad výrazne odlišovala od mužských jedincov na danom pohrebisku, aj z toho dôvodu jej venovali značnú pozornosť.

Nálezy strieborných náušníc z pohrebiska pri rotundeĎalšiu časť príspevku J. Macháček zameral práve na hľadanie odpovedí na otázky, ktoré sa objavili v súvislosti s celkovým kontextom hrobu č. 153. Kto mohol byť muž v hrobe č. 153? Prečo sa jeho hrob ocitol na danom mieste v interiéri kostola? Aké bolo jeho postavenie? Pri riešení daných otázok sa archeológovia musia nutne pozrieť na výsledky prác nielen historikov, ale i kultúrnych a sociálnych antropológov. Bez poznatkov oboch uvedených disciplín sa na predložené otázky ťažko hľadajú odpovede, lebo aj keď sa záujmy archeológie značne rozšírili, najviac pozornosti sa stále upriamuje na vysvetľovanie sociálnej dynamiky zaniknutých ľudských spoločností.

J. Macháček starostlivo objasňoval svoje myšlienkové pochody, ktorými sa dopracoval k záverečnej interpretácii. Niektoré svoje úvahy podporil exaktnými výsledkami analýz. Antropologický výskum pozostatkov muža z hrobu priniesol niekoľko pozoruhodných zistení (časť Vladimíra Sládka). Analýza jeho kostí ukázala, že muž si mohol po celý svoj život dopriať kvalitnú stravu. Jeho kosti aj prezradili, že fyzicky náročnú činnosť za života nevykonával. Uvedené zistenia podporujú úvahy o výnimočnom postavení pochovaného muža. Jiří Macháček sa na základne viacerých poznatkov priklonil k hypotéze, že muž z hrobu č. 153 predstavuje jedného z najstarších šľachticov na Morave, vlastníka kostola a dvorca.

 

Kostol

Objavenie kostola, pohrebiska a hrobov na ňom pripomenulo mnohé témy, ktorými sa česká archeológia intenzívne zaoberala v 60.-tych rokoch minulého storočia (vlastnícke kostoly, postavenie elity, šírenie kresťanstva, usídľovanie maďarských kmeňov v strednej Európe). Uvedených tém sa J. Macháček vo svojom príspevku krátko dotkol. Podrobnejšie ich rozviedli oslovení odborníci. Pavel Kouřil vo svojom príspevku reagoval na nové nálezy spájané s maďarskými kmeňmi v posledných rokoch a snažil sa poukázať na nové možnosti ich interpretácie. David Kalhous zhrnul doterajšie poznatky k christianizácii a veľmi vhodne ich dal do kontextu s nálezom kostola. Pripomenul veľmi dôležitú skutočnosť. Hrob významného muža z rotundyCirkev sa dlho nesnažila usmerňovať pohrebné zvyklosti a vôbec nevydávala zákazy súvisiace s ukladaním rôznych predmetov do hrobov. Archeológovia i historici sú presvedčení, že zmeny v pohrebnom ríte sa odohrali najmä v dôsledku spoločenských zmien a premien spoločenskej reprezentácie elít, a nie pod nátlakom cirkevných nariadení. Témou, ktorá sa začína častejšie objavovať v českej historiografii a má význam aj pre včasný stredovek, je príbuzenstvo, presnejšie význam a fungovanie rodových klanov. Porozumenie významu vzájomného, najmä zošvagreného príbuzenstva vo východnej časti ríše s Mojmírovcami nám umožní lepšie pochopiť i postavenie Moravy v rámci ríše. Rakúsky historik Roman Zehetmayer predstavil všetkých mocných mužov zo stredného Podunajska, ktorí neunikli pozornosti kronikárov, riešiacich aj ich vzájomné vzťahy. Prepojenosť Mojmírovcov s bavorskými rodmi rozvinul vo svojej stati Martin Wihoda, a tiež predstavil zmienky o Mojmírovoch v písomných prameňoch z dvadsiatych rokov 10. storočia, na základne ktorých sa domnieva, že aj po zániku Veľkej Moravy Mojmírovci ďalej žili na dvoroch bavorskej šľachty.

Kniha Pád Velké Moravy aneb Kdo byl pohřben v hrobu 153 na Pohansku u Břeclavi prináša čitateľom pozoruhodný príbeh. Nie je to však príbeh života muža z hrobu 153, ale rozsiahly, mravčí a predsa nekonečný príbeh archeologického a historického poznávania.

 

Hana Chorvátová

Pád Velké Moravy aneb Kdo byl pohřben v hrobu 153 na Pohansku u Břeclavi

Jiří Macháček/Martin Wihoda: Pád Velké Moravy aneb Kdo byl pohřben v hrobu 153 na Pohansku u Břeclavi. Praha : Nakladatelství Lidové noviny 2016. 246 strán, ISBN 978-80-7422-548-2.

 

 

Obrazová príloha: J. Macháček, NLN

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Kto intrigoval proti Caesarovi?

Kto intrigoval proti Caesarovi?

Prvý diel trilógie o konci Rímskej republiky od anglického spisovateľa Bena Kanea sme už na HistoryWeb.sk recenzovali. Vydavateľstvo Vyšehrad prinieslo aj jeho pokračovania. Zlepšila sa ich kvalita? Sú ďalšie časti lepšie? celý článok

Ako prešla Afrika historickými križovatkami?

Ako prešla Afrika historickými križovatkami?

Afrika je stále kolískou ľudstva, a to napriek snahe niektorých vedcov presunúť miesto zrodu človeka na iný kontinent. Od objavenia sa prvých predkov človeka na africkom kontinente uplynuli už milióny rokov. celý článok

Diskusia (0)

pridať

Zatiaľ žiadne komentáre.

Pridať komentár

Pre pridanie komentáru musíte byť prihlásený. Prihláste sa alebo registrujte sa.