Intolerancia (1916)

Publikované : 08.02.2017 | Komentárov: 0 | Zobrazení: 2941

Monumentálny nemý film z obdobia úsvitu kinematografie dodnes ohromuje svojou výpravou i ambicióznym umeleckým zámerom. V čase svojho vzniku však so svojou zložitosťou nepochodil u divákov a následný komerčný neúspech zničil jeho tvorcu – režiséra D. W. Griffitha.

  

Kontroverzný tvorca

Už vyše 100 rokov má americký film, ktorý nám prostredníctvom prepletenej mozaiky štyroch príbehov, v troch prípadoch historických, ukazuje tragické vyústenie netolerantného správania ľudí voči sebe navzájom. Tak ako to dokazovala aj svetová vojna, ktorá v tom čase už naplno zúrila všade naokolo a do ktorej sa USA zapojili hneď nasledujúci rok.

Jeho tvorca, americký filmár David Wark Griffith (1875 – 1948), má povesť „otca“ celovečerného filmu.  So svojím predchádzajúcim filmom Zrodenie národa (1915) dosiahol bezprecedentný komerčný úspech. Zrodenie národa bol prvým veľkým filmovým eposom, kde boli prvý raz použité filmové postupy a konvencie, ktoré sú dnes považované za samozrejmé. Pre svoj nechutný rasizmus a heroizáciu extrémistickej a rasistickej organizácie Ku-Klux-Klan však film od začiatku vzbudzoval aj obrovské kontroverzie, ktoré napriek jeho nesporným umeleckým kvalitám odôvodnene pretrvávajú dodnes.

Griffithovou odpoveďou na túto kritiku bola Intolerancia. Ambiciózny, a na svoju dobu nesmierne drahý film (jeho rozpočet sa odhaduje na 2,5 milióna dolárov, Zrodenie národa vyšlo iba na niečo cez 100-tisíc) z veľkej časti financoval sám Griffith. Tretina rozpočtu padla len na monumentálne babylonské scény, exteriérové stavby, ktoré boli ešte dlho po natáčaní hollywoodskou atrakciou. Rovnako márnotratne prebiehali v USA aj propagačné premietania filmu, s hudobným sprievodom celého orchestra, čo sa tiež podpísalo pod finančnú stratovosť filmu.

 

Štyri príbehy

Tri historické a sociálny moderný príbeh sa odohrávajú v rozmedzí dva a pol tisícročia, navzájom ich prepája ikonická scéna matky hojdajúcej kolísku, ktorá symbolizuje ľudstvo a večný cyklus narodenia a smrti. Každý príbeh je ladený do iného farebného nádychu.

1. Babylonský príbeh (539 pred Kr.) – najstarší a najvýpravnejší príbeh zobrazuje pád Babylonu, ktorému vládne mierumilovný princ Belšazar (známy varovným nápisom na stene z Biblie). Rivalita medzi babylonskými bohmi Bel-Mardukom a Ištar privedie kňazov prvého z nich k zrade a vyústi do dobytia Babylonu perzským kráľom Kýrom Veľkým.

2. Biblický Ježišov príbeh (zač. 1. stor. po Kr.) – najkratší príbeh zo všetkých nás prevedie svadbou v Káne Galilejskej, kde Ježiš premení vodu na víno a postará sa tak o bezproblémové pokračovanie svadobnej veselice, pokračuje Ježišovou šikovnou a milosrdnou intervenciou v prípade ženy obvinenej z cudzoložstva, avšak vyvrcholí jeho ukrižovaním pre nezmieriteľné nepochopenie a nenávisť väčšej časti Kristovho okolia.

3. Príbeh Bartolomejskej noci (1572) – náboženský fanatizmus a neznášanlivosť vo Francúzsku v 16. storočia vyústi do vraždenia hugenotov (protestantov) katolíkmi počas osláv kráľovskej svadby medzi hugenotským predákom Henrichom Navarrským (budúcim kráľom Henrichom IV.) a kráľovou sestrou Margarétou z Valois, ktorá mala pôvodne oba tábory zmieriť.

4. Moderný príbeh z Ameriky začiatku 20. storočia – jediný príbeh so šťastným koncom vďaka „záchrane na poslednú chvíľu“. V najdlhšom a sociálne najvyhrotenejšom príbehu sledujeme, ako neľútostný kapitalizmus, morálne puritánstvo, pokrytectvo, a v neposlednom rade justičný omyl takmer zničia šťastie dvoch mladých ľudí, ktorí čelia po rozstrieľanom robotníckom štrajku chudobe a vábeniu kriminality v nemenovanom americkom meste.

 

Intolerancia naprieč dejinami

Patetický, sentimentálny a velikášsky Griffithov filmový megaprojekt sa podobne ako „kolíska“ hojdá medzi genialitou a bláznovstvom. Súbežné rozprávanie štyroch príbehov, ktoré tak miatlo vtedajších divákov, na kongeniálne vybraných historických udalostiach krásne demonštruje, ako sa pavučina neznášanlivosti minulých i súčasných „farizejov“ a pokrytcov postupne znáša a omotáva okolo lásky. Isteže, história nebola zďaleka taká čiernobiela (v tomto prípade doslova), ale pre umelecký zámer filmu poslúžila dokonale.

Tisícky štatistov, veľkorysá výprava, gigantické stavby (babylonské hradby, Belšazarov palác), ale aj nečakané a zaujímavé historické detaily (použitie pečatného valčeka Belšazarom, židovská svadobná scéna natočená pod dohľadom skutočného rabína), na druhej strane fantastické prvky (monumentálne slonie skulptúry v Babylone, plameňometný tank použitý babylonskými obrancami), expresívne scény (odseknuté hlavy, prepichnuté telá, odhalené telá) a ohromné a reálne bitevné panorámy (na konci jedného natáčacieho dňa ošetrovali až 60 zranení, pretože účinkujúci sa do boja tak vžili) ponúkajú dodnes fascinujúci zážitok.

Aj preto všetko možno film odporučiť i dnešnému divákovi, hoci jeho stráviteľnosť sa za tých sto rokov veľmi nezlepšila, skôr naopak, a bežný divák, zvyknutý na dravý štýl súčasnej zábavnej kinematografie, by sa pri jeho ťažkopádnosti mohol uzívať nudou. Bola by však škoda ho ignorovať. Trojhodinový Griffithov filmový epos je nielen zaujímavým pohľadom na zaujímavé historické miesta, napríklad takto veľkolepo zobrazený staroveký Babylon v žiadnom inom filme neuvidíte. Film je tiež sám o sebe historickým dielom, a je hlavne varovaním pred tragickými následkami ľudskej neznášanlivosti a intolerancie. A tej sme, žiaľ, svedkami všade naokolo viac než dosť aj dnes .

 

Intolerance: Love's Struggle Throughout the Ages, USA, 1916, 163 min (SE: 197 min)

Réžia: D. W. Griffith

Scenár: D. W. Griffith, Hettie Grey Baker, Tod Browning, Mary H. O'Connor, Anita Loos, Walt Whitman, Frank E. Woods. Produkcia: D. W. Griffith. Hudba: Carl Davis. Kamera: G. W. Bitzer

Hrajú: Lillian Gish (matka s kolískou), Constance Talmadge (princezná Margaréta z Valois/horalka), Seena Owen (babylonská princezná), Mae Marsh (dievča z moderného príbehu), Howard Gaye (Ježiš Nazaretský/kardinál de Lorraine), Douglas Fairbanks (opitý vojak s opicou) a ďalší

Celý film je voľne dostupný tu:

 

CSFD 80%

IMDb 8,0/10

Hodnotenie HistoryWeb.sk: 9/10

 

Roman Mocpajchel študoval odbory archeológia a história na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Zaoberá sa vojenskou históriou, zvlášť dejinami námorných vojen. Na túto tému publikoval už niekoľko článkov v časopise Historická revue.

 

Použitá literatúra

Monaco, J.: Jak číst film. Svět filmů, médií a multimédií. Praha 2004.

Quirk, L. J.: Nejslavnější americké válečné filmy. Praha 1995.

Robertson, P.: Guinessova kniha filmových rekordů. Praha 1995.

 

Internetové odkazy:

a) http://www.filmsite.org/into.html

b) http://www.csfd.cz/

c) http://www.imdb.com/

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Ktoré filmy najlepšie zobrazujú 20. storočie?

Ktoré filmy najlepšie zobrazujú 20. storočie?

Uplynulé storočie prinieslo ľudstvu dve svetové vojny, neľútostné totalitné režimy a množstvo ďalších konfliktov, ale aj neuveriteľný technický pokrok a obrovské sociálne, hospodárske a kultúrne zmeny. To všetko odzrkadľovali filmy. Ktoré z nich sú najlepšie? celý článok

Ktoré sú najlepšie historické filmy?

Ktoré sú najlepšie historické filmy?

Historické filmy patria z diváckeho hľadiska bezpochyby medzi tie najatraktívnejšie. Už menšiu mieru nadšenia preukazujú pri ich hodnotení odborníci, ktorí sa histórii venujú profesionálne. celý článok

Taboo (2017)

Taboo (2017)

Drsne podmanivý historický seriál z predviktoriánskeho Anglicka s mimoriadne ambivalentným hlavným hrdinom, ktorý je kombináciou Billa Sikesa (zlodeja a vraha z Dickensovho Olivera Twista), Sherlocka Holmesa, Hannibala Lectera, Heathcliffa a doktora Fausta. celý článok

Diskusia (0)

pridať

Zatiaľ žiadne komentáre.

Pridať komentár

Pre pridanie komentáru musíte byť prihlásený. Prihláste sa alebo registrujte sa.