Hrobka bojovníka ukrývala majstrovské dielo

Publikované : 13.11.2017 | Komentárov: 0 | Zobrazení: 5887

Svetom archeológie starovekého Grécka pred pár dňami doslova otriaslo zverejnenie ohromujúceho nálezu v amerických novinách The New York Times. Nevykradnutá hrobka? Zlatý poklad? Nie. Len pár centimetrov veľký predmet, nájdený v hrobke mykénskeho bojovníka. Kamenné pečatidlo s vyobrazením, aké svet doteraz nevidel, a ktoré môže prepísať nielen grécke dejiny umenia.

 

Gryfí bojovník vydáva ďalšie tajomstvo

Jeden z najúžasnejších objavov od čias Tutanchamona sa podaril pred dvoma rokmi americkým archeológom Sharon Stockerovej a Jackovi Davisovi z Univerzity v Cincinnati, keď v gréckej lokalite Pylos objavili nevykradnutú hrobku bohatého mykénskeho bojovníka. Popri obrovskom množstve predmetov nevýslovnej umeleckej a materiálnej hodnoty, akými boli zbrane a výzbroj, šperky či rôzne toaletné potreby, vyvolali najväčšiu senzáciu štyri zlaté pečatné prstene, zobrazujúce rôzne náboženské a kultové výjavy.

Podľa jedného z objektov, zobrazujúceho bájne fantastické zviera gryfa, dostal majiteľ hrobky prezývku „Gryfí bojovník“. Išlo o 30 – 35-ročného muža, na základe výbavy a bohatstva jeho hrobky jednoznačne o predstaviteľa mykénskej elity 15. storočia pred n. l. V tomto období sa mykénska kultúra formovala na gréckej pevnine pod silným vplyvom minojskej Kréty. Miestni veľmoži, ako aj „náš“ bojovník, obývali centrá, kde neskôr vznikli známe paláce, ako boli Mykény alebo práve Pylos. Ich moc rástla natoľko, že sa im postupne podarilo mocensky aj kultúrne ovládnuť nielen Krétu, ale aj veľkú časť Stredomoria.

Väčšinu predmetov v týchto včasnomykénskych hrobkách vyrobili práve minojskí umelci, od ktorých sa tí mykénski ešte len učili. To platí aj o viac ako päťdesiatich pečatidlách, ktoré sa popri menovaných pokladoch našli v hrobe. Tieto drobné kamene rôzneho tvaru a z rôznych polodrahokamov s vyrytými obrázkami, slúžili na obtláčanie do hliny či vosku, alebo sa nosili ako šperky a amulety. Pod vplyvom eufórie z ostatných nálezov ostávali pečatidlá istý čas v úzadí. Až keď reštaurátori odstránili vápencové nánosy na jednom z nich, si objavitelia uvedomili, že ten najväčší „poklad v poklade“ ich ešte len čakal.

 

Malé je milé

Na prvý pohľad niet divu, že je minojské umenie v rámci staroveku istým spôsobom zatienené egyptskými alebo mezopotámskymi pamiatkami. Minojčania nepostavili tak monumentálne stavby ako pyramídy alebo zikkuraty, a predovšetkým nám nezanechali dostatok výpovedných písomných prameňov, takže o ich histórii a spoločnosti vieme len málo. Naším najdôležitejším prameňom sú vyobrazenia, ktoré vytvorili. A hoci väčšina návštevníkov archeologických múzeí v Aténach alebo v Heraklione  užasnuto obdivuje zlaté predmety z mykénskych šachtových hrobov alebo freskovú výzdobu krétskych palácov, to najskvelejšie, čo z egejskej doby bronzovej máme, často obchádzajú bez povšimnutia. Sú to zväčša len pár centimetrov veľké pečatidlá a pečatné prstene, do ktorých remeselníci majstrovsky doslova vdýchli život ľudským a zvieracím postavám.

Achátové pečatidlo z Pylosu zobrazuje súboj troch bojovníkov. Centrálna mužská postava v sústredenom bojovom postoji stojí na už porazenom nepriateľovi. Držiac chochol helmy ďalšieho súpera, skrytého za mohutným pancierom, mu svojím mečom zasadzuje smrteľný úder. Samotná bojová scéna nie je z hľadiska námetu v minojskom umení nič výnimočné. Veľmi podobné poznáme aj z iných predmetov, najpríbuznejšie sú vyobrazenia na zlatom pečatnom prsteni alebo na striebornej čaši, tzv. Bojovníckom kratéri z Mykén. Podľa Fritza Blakolmera z Viedenskej univerzity, jedného z najväčších odborníkov na minojské umenie, práve fakt, že sa takéto scény opakujú, naznačuje, že vychádzajú z oveľa väčšej spoločnej predlohy. Že to boli nástenné maľby a predovšetkým maľované štukové reliéfy, zdobiace steny krétskych palácov a víl, z ktorých malé emblémy boli použité v drobnom umení. Z týchto monumentálnych obrazov sa nám, žiaľ, zachovali len drobné zlomky.

To, čo je na nájdenom pečatidle najfascinujúcejšie, je kvalita zobrazenia jednotlivých detailov. Vidíme jasne svaly bojujúcich postáv, ich črty tváre, detaily ich zbraní, károvaný vzor látky bedrovej tkaniny porazeného, ozdoby v kučerách vlasov či dokonca pečatidlo na ruke víťazného bojovníka. Takéto detaily sa dajú ešte očakávať pri opracovaní slonoviny alebo kovu, práve na zlatých alebo strieborných predmetoch, ktoré sú oveľa mäkšie. Pri tvrdom acháte je to ale nanajvýš obdivuhodné! Pečatidlo je veľké zhruba 3,6 x 2 cm, čo znamená, že jednotlivé detaily, ako hlava bojovníka alebo pošva jeho meča, nie sú väčšie ako pol centimetra! Ako dokázali vytvoriť také malé a také precízne zobrazenie? Je možné, že minojskí umelci mali lepší zrak? Najpravdepodobnejšia možnosť, okrem výnimočného nadania a zručnosti daného umelca, je, že pri svojej práci používal zväčšovacie sklo, čiže druh lupy. Niečo také sa však doteraz na Kréte nenašlo.

 

Homér a (super)hrdinovia doby bronzovej

Pri pohľade na toto zobrazenie sa okamžite vynorí ďalšia otázka. Kto môže byť tento skvelý hrdina? Zachytáva scéna nejakú konkrétnu udalosť, ktorá bola nášmu „Gryfiemu bojovníkovi“ a jeho súčasníkom známa? Alebo ide len o symboliku?

Minojské umenie býva často nazývané „obrázkovou knihou bez slov“, pretože lineárne písmo A, ktoré sa na Kréte používalo, nebolo rozlúštené a jeho mykénsky nástupca lineárne písmo B má skôr administratívny charakter. Z tohto dôvodu asi nikoho neprekvapí, že hlavným zdrojom inšpirácie pri pokusoch o identifikáciu niektorých zobrazených postáv odjakživa boli a dodnes sú homérske eposy. Je veľmi lákavé v podobných vyobrazeniach hľadať Achilla, Nestora či Hektora.

Kým Schliemann veril, že Iliada a Odysea opisujú skutočné udalosti z čias bájnych hrdinov trójskej vojny, neskorší bádatelia už boli trošku opatrnejší. Stále však panuje názor, že sú výsledkom ústneho tradovania od obdobia predpokladanej trójskej vojny okolo roku 1200 pred n. l. až do času ich prvého spísania okolo roku 700 pred n. l. Naše pečatidlo však vzniklo oveľa skôr, pravdepodobne okolo roku 1450 pred n. l., samotný námet je určite ešte o pár storočí starší. Nie je teda veľmi pravdepodobné, že by umelec, ktorý ho vytvoril, mal na mysli priamo niektorého z homérskych hrdinov.

Vyzerá to tak, že títo slávni hrdinovia mali už vo vrcholnej fáze minojského obdobia (cca. 1700 – 1450 pred n. l.) svojich predchodcov. Na rozdiel od ostatných súdobých kultúr síce nemáme jediné vyobrazenie, pri ktorom by sme si mohli byť istí, či ide o boha alebo o panovníka. O hrdinské, ba dokonca polobožské postavy však rozhodne nie je núdza. Dokonalé mladé atletické mužské postavy na minojských a mykénskych zobrazeniach zaujímajú dominantné postavenie, podrobujú si divokú zver, skáču cez býka a bojujú proti nepriateľom.

Bájni hrdinovia sprevádzali ľudstvo odjakživa, od sumerského Gilgameša až po moderného Supermana. Jednou z najrozšírenejších postáv mezopotámskych vyobrazení bol takzvaný „Nahý hrdina“, ktorý holými rukami poráža divokú zver a ochraňuje tak civilizáciu pred nebezpečenstvom a chaosom. Tento hrdina bol príbuzný práve s Gilgamešom, legendárnym zbožšteným uruckým kráľom, s ktorým sa radi identifikovali mezopotámski panovníci. V starovekom Egypte túto úlohu zaujímal egyptský faraón, ktorého najčastejšia póza ho už od najstarších čias zobrazuje ako poráža nepriateľov, držiac ich za hlavu a udierajúc zbraňou.

Hrdina, panovník, boh. Ten, ktorý nepotrebuje štít, ale sporo odetý v celej svojej kráse porazí každého nepriateľa, ba dokonca aj samotnú smrť. Zatiaľ nevieme, či mal tento bájny minojský hrdina reálneho predchodcu, nejaké meno a či sa s jeho postavou viazali konkrétne príbehy. To, čo pre vtedajších bojovníkov a panovníkov ako vzor, s ktorým sa porovnávali, znamenal, si ale vieme veľmi dobre predstaviť. Práve fakt, že hrdina z Pylosu má na zápästí pečatidlo, na akom je sám zobrazený, môže naznačovať, že sa s ním náš bojovník stotožňoval.

 

Minojský Michelangelo

Vo všeobecnosti máme tendenciu starovekých ľudí podceňovať. Často pochybujeme, že boli schopní dosiahnuť takú technickú alebo umeleckú zdatnosť, aby dokázali vytvoriť veci dokonalejšie ako ich nasledovníci. Tak ako my máme vesmírny program, Egypťania mali pyramídy a Gréci mechanizmus z Antikythéry. Tak ako mala renesancia Michelangela, tak mala grécka klasika Feidia a tak malo minojské obdobie umelca, ktorý vytvoril pečatidlo z Pylosu. Vrchol starovekého umenia bol v období klasického Grécka, keď umelci prvý raz dokázali realisticky zobraziť fyziognómiu ľudského tela. Vidíme, že Minojčania sa tomuto ideálu priblížili už viac ako tisíc rokov pred nimi. Nie sú to len črty ľudskej postavy a jej pohyb, sú to emócie, ktoré sú v obrázku zakomponované a ktoré boli ďalším odborníkom na egejskú dobu bronzovú Malcolmom H. Wienerom oprávnene prirovnané k Michelangelovým kresbám. Toto miniatúrne zobrazenie má v sebe taký dynamický náboj a dávku monumentálnosti, že doslova evokuje obrazy neskorších svetoznámych maliarov od Rubensa až po Davida. Pečatidlo nie je len krásny a vzácny archeologický nález. Je to umelecké dielo. A je svedectvom o neskutočnej tvorivosti ľudského ducha. Svedectvom o tom, že svet staroveku stále nevydal množstvo svojich tajomstiev a stojí za to ho objavovať a študovať.

 

Mgr. Veronika Dubcová študovala klasickú archeológiu na Trnavskej univerzite v Trnave, egyptológiu a orientalistiku na Viedenskej univerzite, kde v súčasnosti pokračuje v doktorandskom štúdiu. Je vedeckou pracovníčkou Ústavu orientalistiky SAV a členkou Nadácie Aigyptos. Aktívne sa podieľa na archeologickom výskume lokality Tell el-Retábí v Egypte. Zaoberá sa egejskou dobou bronzovou a jej vzťahom k Egyptu a k Blízkemu východu, najmä v oblasti náboženstva a ikonografie, a dejinami a materiálnou kultúrou druhého prechodného obdobia a Novej ríše.

 

Použitá literatúra:

Blakolmer, F.: The Silver Battle Krater from Shaft Grave IV at Mycenae: Evidence of Fighting 'Heroes' on Minoan Palace Walls at Knossos? In: S. P. Morris/R. Laffineur (eds.): Epos : Reconsidering Greek Epic and Aegean Bronze Age Archaeology. Proceedings of the 11th International Aegean Conference, Los Angeles, UCLA – The J. Paul Getty Villa, 20-23 April 2006. Aegaeum 28. Liège –  Austin 2010, 213 – 224.

Blakolmer, F.: Small is Beautiful. The Significance of Aegean Glyptic for the Study of Wall Paintings, Relief Frescoes and Minor Relief Arts. In: W. Müller (ed.): Die Bedeutung der minoischen und mykenischen Glyptik. VI. Internationales Siegel-Symposium aus Anlass des 50 jährigen Bestehens des CMS, Marburg, 9.-12. Oktober 2008. CMS Beiheft 8. Mainz am Rhein 2010, 91 – 108.

Dubcová, V.: The Near Eastern “Hero” and “Bull-man” and their Impact on the Aegean Bronze Age Iconography. In: J. Mlynářová/P. Onderka/P. Pavúk (eds.): There and Back Again – the Crossroads II. Proceedings of an International Conference Held in Prague, September 15–18, 2014. Praha, 2015, 221 – 243.

Shelmerdine, C. W.: The Cambridge Companion to the Aegean Bronze Age. Cambridge 2008.

 

Internetové odkazy:

a) https://www.nytimes.com/2017/11/06/science/greece-griffin-warrior-archaeology-homer.html?rref=collection%2Fsectioncollection%2Fscience&action=click&contentCollection=science&region=rank&module=package&version=highlights&contentPlacement=1&pgtype=sectionfront

b) https://www.nytimes.com/2016/10/04/science/greece-archaeology-pylos-griffin-warrior.html?action=click&contentCollection=Science&module=RelatedCoverage&region=Marginalia&pgtype=article

c) http://magazine.uc.edu/editors_picks/recent_features/unearthingamasterpiece.html

 

Obrazová príloha: wikipedia.org, F. Blakolmer, J. Vanderpool, A. Zokos, University of Cincinnati

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

DNA odhaľuje pôvod Grékov

DNA odhaľuje pôvod Grékov

Kto boli a odkiaľ prišli obyvatelia starovekého Grécka – stavitelia fascinujúceho paláca v Knósse na Kréte, monumentálnej Levej brány v Mykénach, klasického Parthenónu na Akropole v Aténach? Boli to predkovia moderných Grékov? celý článok

Bojovník so zrkadlom: Nový výnimočný hrob z Grécka

Bojovník so zrkadlom: Nový výnimočný hrob z Grécka

Vo svetových médiách sa v posledných dňoch objavila správa o novom objave v juhozápadnom Grécku. Ide o tzv. šachtový hrob, ako ich poznáme už zo Schliemannových vykopávok v Mykénach, ktorý ostal až dodnes nevkradnutý a obsahoval 1400 hrobových milodarov... celý článok

Minojské božstvá- symboly a nástroje moci palácov?

Minojské božstvá- symboly a nástroje moci palácov?

Náboženské predstavy starovekých kultúr o vzniku a fungovaní sveta, o božských bytostiach, ktoré ho ovládajú, či o posmrtnom živote nás odjakživa fascinujú svojou tajomnosťou, fantastickosťou a zároveň mocou, ktorou výrazne ovplyvňovali život ľudí danej doby. celý článok

Kedy sa začala používať nula?

Kedy sa začala používať nula?

Rok 2017 sa zatiaľ ukazuje ako obzvlášť plodný pre tých, ktorí sa venujú dejinám matematiky. V septembri médiami zarezonovala správa o tom, že v Bodleyovej knižnici (Bodleian Library) v Oxforde bol objavený najstarší doklad moderného symbolu nula. Čím je tento objav výnimočný a významný? celý článok

Diskusia (0)

pridať

Zatiaľ žiadne komentáre.

Pridať komentár

Pre pridanie komentáru musíte byť prihlásený. Prihláste sa alebo registrujte sa.