Homo sapiens je starší o 100 000 rokov!

Publikované : 09.06.2017 | Komentárov: 0 | Zobrazení: 3770

V mikrokozme paleoantropológov a archeológov vybuchla bomba. A nie hocaká – v oblasti skúmania najstaršieho vývoja človeka môžeme bez preháňania hovoriť priamo o Car bombe.

 

Najstaršie pozostatky človeka? Už zas?

V severnej Afrike sa totiž našli pozostatky Homo sapiens. OK, sama osebe by táto správa nebola ničím zaujímavá a zrejme by zapadla medzi desiatky podobných. Obočie však vedcom zdvihlo datovanie kostrového materiálu. Údaje z nájdenej lebky totiž pochádzajú z obdobia pred 315 000 rokmi. Opakujeme, z obdobia pred 315 000 rokmi. Výskum pritom neviedol hocikto. Jean-Jacques Hublin je jednou z vedúcich osobností paleoantropológie svetového rangu. Tento rodený Francúz je v súčasnosti profesorom na Inštitúte Maxa Plancka v nemeckom Lipsku, ktorý patrí k špičke medzi pracoviskami, ktoré postupne odhaľujú najstaršiu minulosť ľudstva. Osoba vedúceho výskumu je preto dostatočnou zárukou, že metodika výskumu a presnosť datovania sú viac než pedantné a interpretácia nálezov hodnoverná.

Marockú lokalitu Jebel Irhoud skúmal Hublin 10 rokov. Ako sľubná lokalita sa ukazovala už dlhší čas predtým. V súčasnosti ide o otvorenú lokalitu, hoci v praveku bola jaskyňou. Počas ťažby v 60.-tych rokoch, ktorá jaskyňu prakticky zrovnala so zemou, tu robotníci našli archaické ľudské kosti. Hublinov tím tu koncom prvej dekády 21. storočia našiel viac než 20 kostí, ktoré podrobil početným analýzam. Tieto kosti (ide práve o vyššie spomínané fragmenty lebky a dobre zachovanú sánku), sprevádzané kamennými nástrojmi, teda pochádzajú z riadneho výskumu s pedantnou dokumentáciou stratigrafie. Datovanie bolo potvrdené dvomi metódami.

Zachované pozostatky poukazujú na veľkú podobnosť s tvárami dnešných ľudí, hoci marocký Homo sapiens mal o čosi väčšie zuby. V porovnaní s dnešnými populáciami bol tvar lebky pretiahnutejší, čo naznačuje iné usporiadanie mozgu. Sám Hublin však hovorí, že podobnú tvár by sme mohli vidieť na ulici i dnes.

 

Čo to znamená?

Ešte v 80-tych rokoch 20. storočia sa vedci na základe datovania kostrového materiálu z lokalít pri rieke Klasies v Juhoafrickej republike či Quafzeh (Kafsa) v Izraeli domnievali, že najstaršie pozostatky Homo sapiens nemajú viac ako 100 000 rokov. Ku koncu storočia k týmto nálezom pribudli lebky z etiópskej lokality Herto, ktoré boli datované na vtedy neuveriteľných 160 000 rokov. Hranicu 200 000 rokov mali ešte neskôr na dosah kostrové pozostatky od rieky Omo (formácia Kibiš). Áno, tej rieky Omo, o ktorej každý poriadny Slovák vie z filmu Pavla Barabáša. K tejto marketingovo lákavej hranici im chýbalo zanedbateľných 5 000 rokov... Mimochodom, nejakých päťtisíc rokov nás dnes delí od neskorej doby kamennej (eneolitu).

Až do mája 2017 sme si (až na pár zasvätencov a tisícky konšpirátorov) teda mysleli, že najstaršie fosílie Homo sapiens pochádzajú:

-          z východnej Afriky

-          z obdobia pred 190 000 – 200 000 rokmi.

Súčasný nález však posúva najstaršie doklady existencie Homo sapiens nielen v čase, ale i priestore. Maroko nikdy neašpirovalo na kolísku Homo sapiens – desiatky rokov sa v súvislosti s týmto privilégiom písalo o lokalitách vo východnej Afrike, najmä v Keni a Etiópii. Jebel Irhoud je však od týchto klasických lokalít vzdialená 6000 km. Ešte väčšie prekvapenie predstavuje datovanie, ktoré sa skokovo zvýšilo o viac než polovicu, z asi 200 000 na asi 315 000 rokov. Tento fascinujúci rozdiel možno pri privretí oboch očí prirovnať k tomu, akoby Usain Bolt zrazu zabehol stovku za 6 sekúnd. Tých stotisíc rokov bude určite napínať fantáziu vedcov ešte dlho. Sahara bola v tomto období prekvitajúcou krajinou s riekami a jazerami, plnou zdrojov. Križovali ju početné populácie našich predchodcov, loviace gazely a skrývajúce sa pred predátormi?

Nech už boli osudy našich predkov pred tromi stovkami tisíc rokov akékoľvek, je isté, že paleoantropológia má v talóne ešte veľa prekvapení. Križovatky života sú určite komplikovanejšie, než sme boli ešte pred krátkym časom ochotní pripustiť.

 

A čo územie Slovenska?

Pred vyše 300 000 rokmi žili v Európe (podľa súčasných poznatkov, ktovie, čo prinesie zajtrajšok...) populácie Homo heidelbergensis. Išlo o najstarších obyvateľov Európy, ktorí sem emigrovali asi pred miliónom rokov a zároveň o predkov populárnych neandertálcov. Najstarší Homo sapiens v severnej Afrike tak bol oveľa starší ako európski neandertálci, ktorí v našich končinách hrali prím od obdobia pred necelými 200 000 rokmi po ich pomerne náhle vymiznutie pred asi 40 000 rokmi. Homo heidelbergensis spočiatku vyrábal jednoduché štiepané nástroje, umenie opracovania kameňa však neskôr povzniesol na novú úroveň výrobou pästných klinov, ktoré sú známe predovšetkým zo západnej Európy. Bol rovnako nositeľom najstaršieho osídlenia v strednej Európe. Z hľadiska archeológie hovoríme o starom paleolite, t. j. o staršej fáze staršej doby kamennej. Z relatívne blízkych lokalít musíme spomenúť predovšetkým Stránsku skalu pri Brne či od slovenských hraníc iba na skok vzdialené maďarské Vértesszöllös (asi 400 000 rokov) so svojou drobnotvarou štiepanou kamennou industriou.

Z územia Slovenska pochádzajú najstaršie, hoci nie úplne spoľahlivé dáta z obdobia pred asi 250 000 rokmi. Kandidátmi na najstarší nález ľudských pozostatkov (aj keď zrejme nie druhu Homo sapiens) na Slovensku, ktorý by mohol byť súčasný s novoobjavenými marockými Homo sapiens, sú predovšetkým spišské travertíny (nemýliť si však s Gánovcami a s nimi spojeným tajomným príbehom výliatku neandertálskej mozgovne, ktorý má iba o čosi viac ako 100 000 rokov – od pádu neandertálca do horúceho prameňa v dnešných Gánovciach dodnes teda ubehlo podstatne menej času než od života pravekých obyvateľov v Jebel Irhoud) a prípadne väčšie odkryvy v západoslovenských tehelniach. Staropaleolitické osídlenie Slovenska sa črtá iba veľmi nejasne a pre ďalšie generácie bádateľov predstavuje veľkú výzvu.

 

JUDr. Mgr. Tomáš Michalík, PhD., právnik a archeológ (podľa toho, čo mu viac vyhovuje), v súčasnosti zástupca riaditeľa Trenčianskeho múzea v Trenčíne a nezávislý konzultant v oblasti kultúrneho dedičstva, pamiatok, archeológie a pamiatkového práva. Kým mal čas, prednášal na Univerzite Komenského v Bratislave paleolit, teraz už len na Považí sporadicky štiepe pazúrikové nástroje.

 

Poznámka na záver

V záujme vedeckej korektnosti je potrebné uviesť, že niektorí odborníci nie sú o „ľudskom“ (v zmysle Homo sapiens) charaktere pozostatkov z Jebel Irhoud presvedčení. Akademická debata je síce čarovná, avšak občas nekonečná disciplína a len zriedka sa končí tak, že o nejakej hypotéze existuje stopercentná zhoda. Prípadným záujemcom odporúčame navštíviť významnejšie európske alebo svetové paleoantropologické konferencie a zaujať jednoznačný postoj k akémukoľvek problému.

 

Internetová odkazy:

a) https://www.nature.com/nature/journal/v546/n7657/full/nature22336.html

b) https://www.theatlantic.com/science/archive/2017/06/the-oldest-known-human-fossils-have-been-found-in-an-unusual-place/529452/

c) http://www.bbc.com/news/science-environment-40194150

d) https://www.nytimes.com/2017/06/07/science/human-fossils-morocco.html?_r=0

 

Obrazová príloha: Jean-Jacques Hublin, Mohammed Kamal, Shannon McPherron, J. Svoboda (Předkové. Evoluce člověka. 2014), www.nature.com,  www.phys.org

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Skaza megafauny – odohrala sa praveká Blitzkrieg?

Skaza megafauny – odohrala sa praveká Blitzkrieg?

Pred približne 20-tisíc rokmi sa ľadovce priblížili takpovediac na dohľad dnešného Slovenska. Vrcholila posledná doba ľadová, čiže glaciál. Nasledovné tisícročia však nepriniesli iba zánik šírych más ľadu. Vytratili sa aj mnohé veľké živočíchy. celý článok

Prišlo poľnohospodárstvo z pralesa?

Prišlo poľnohospodárstvo z pralesa?

Poľnohospodárska „revolúcia“ sa začala o tisíce rokov skôr, tvrdia niektoré seriózne médiá. Pestovanie rastlín a chov zvierat sa objavili už oveľa skôr. „Neolitická revolúcia“ tak ako ju poznáme, neexistovala, hlásia titulky. Všetko je však napokon úplne inak. celý článok

Ako sa obliekali keltské ženy?

Ako sa obliekali keltské ženy?

Gwinver sa natiahla na lôžku a tušila, že je najvyšší čas vstať. Dnes ráno ju čaká dôležité stretnutie o dodávke vlnených látok s posolstvom z východu, ktorým ju poveril jej otec, jeden z najmocnejších mužov na celom oppide. celý článok

Diskusia (0)

pridať

Zatiaľ žiadne komentáre.

Pridať komentár

Pre pridanie komentáru musíte byť prihlásený. Prihláste sa alebo registrujte sa.