Historik Michael Grant, ako ho nepoznáme

Publikované : 20.04.2018 | Komentárov: 0 | Zobrazení: 1488

Michael Grant, autor Dvanástich cisárov a Pádu Rímskej Ríše, je v našich končinách skoro rovnako známy ako Vojtech Zamarovský.

 

Britský autor, diplomat a univerzitný pedagóg sa narodil 21. novembra 1914 v Londýne. Ako jedináčik prežil šťastné detstvo a podľa jeho slov musel dodržiavať iba tri pravidlá. Po ulici musel chodiť slušne a nesmel kopať veci do odkvapov. V každej situácii mal vyzerať pokojne, bez ohľadu na svoje skutočné pocity. Nikdy nesmel hovoriť, že sa nudí, pretože podľa jeho obdivuhodného otca si za to mohol človek sám. To, že sa narodil do pohnutých časov „taviacej sa“ Európy, určite nevnímal.

Jeho otec Maurice Grant slúžil ako plukovník počas búrskej vojny. Napísal časť jej oficiálnej histórie pod názvom Slová očitého svedka (Words by an Eyewitness). Ako jeden z prvých vlastníkov auta v Anglicku jazdil po krajine a nakupoval britské maľby krajiniek. V roku 1908 sa zosobášil s Muriel Jörgensenovou, slečnou s dánskym pôvodom a vlastníčkou obchodu s klobúkmi. Syna podporoval v akomkoľvek štúdiu, do ktorého sa pustil. Maurice Grant kupoval synovi prvé rímske mince v antikvariáte na Queen‘s Road a pomáhal mu s ich datovaním.

 

Už od mladosti chcel byť spisovateľom

Cieľom Michaela Granta bolo stať sa spisovateľom a za týmto cieľom kráčal vytrvalo celý život. Po základnej a strednej škole nastúpil na Trinity College v Cambridgei. Absolvoval bakalárske a magisterské štúdium (1933 – 1938). Jeho diplomová práca Od vlády k autorite (From Imperium to Auctoritas) sa stala základom pre doktorandské štúdium, o ktoré požiadal v roku 1938. Univerzita prijala jeho žiadosť a po zložení potrebnej skúšky s ním uzavrela štvorročnú spoluprácu. Po prvom roku bola práca na jeho tému hotová a M. Grant ju chcel publikovať v Cambridge University Press. Publikácia diela sa posunula až na rok 1946, pretože Michael Grant v roku 1939 dobrovoľne narukoval.

V rokoch 1939 – 1940 strávil desať mesiacov ako pracovník Vojenského úradu. Vojenskú kariéru si zničil obranou nemeckého priateľa pri internačnom súde. Priateľ musel odísť do Nemecka a Grant upadol u nadriadených do nemilosti. V tom období sa oňho začal zaujímať Lord Loyd of Dolobran, predseda British Council. Zvažoval Grantov potenciál pri zastupovaní British Council v zahraničí.

British Council sprevádzala Granta celý život. Na základe chabej znalosti tureckého jazyka (ako ju sám ohodnotil), sa Michael stal prvým vyslancom British Council v Turecku. V krajine strávil obdobie druhej svetovej vojny. Prvých šesť týždňov v novej práci (1940) prežil v Egypte ako zahraničný reprezentant. Jeho úlohou bolo naštudovať si systém práce British Council v Egypte a aplikovať podobnú prax v Turecku. V septembri 1940 pricestoval ako poverenec British Council do Ankary. Medzi úlohy British Council patrilo vyučovanie anglického jazyka a šírenie britskej kultúry v zahraničí. Medzi jednou z prvých povinností Granta v Turecku, bolo nájsť britských učiteľov angličtiny pre Halkevi – tzv. Dom spoločenstva alebo Ľudový dom. Tieto inštitúcie zabezpečovali kultúrno-sociálne aktivity v krajine a spadali pod jedinú vládnu stranu v Turecku – Ľudovú stranu (tur. Halk partisi). V tomto období British Council vystupovala ako nezávislá organizácia bez spojenia s britskou vládou. Grantovi sa podarilo nájsť pre ankarský halkevi dvoch učiteľov anglického jazyka.

Ďalšou z úloh, ktorú mal Michael Grant na zozname (na príkaz Winstona Churchilla), bolo zaviesť v Turecku vyučovanie tzv. Basic English. Systém, ktorý sa zakladal na piatich stovkách anglických slov, sa nikdy neujal. Britskí učitelia v Turecku ho odmietali a hoci sa podarilo presvedčiť dvoch pedagógov, aby vyskúšali navrhnutú metódu, po niekoľkých týždňoch sa vrátili ku klasickému vyučovaniu. Podľa zjednodušenej slovnej zásoby bola prepísaná Biblia, ktorá podľa Grantových slov vyzerala po tomto procese veľmi zvláštne.

Jedným z Grantových spolupracovníkov v Turecku bol minister školstva Hasan Ali Yücel. Podľa Grantovej autobiografie bol jediným členom tureckej vlády, ktorý veril, že Nemci prehrajú vojnu. Keď sa Turecko stalo oficiálnym spojencom Nemecka v druhej svetovej vojne, Hasan Ali prišiel do Grantovho domu a povedal mu, že toto spojenectvo neovplyvní ich vzájomné vzťahy. Turci sa snažili zostať neutrálni. Istú úlohu v hranej neutralite možno prisúdiť službám British Council, ktorá prinášala nových učiteľov, organizovala výstavy a snažila sa priateľským postojom nakloniť si Turecko. Keď v roku 1941 Nemci napadli Rusko, neutralita zakolísala, lebo Turci nemali Rusov v láske. Našťastie pre Britov sa British Council pre Turkov stala poistkou v prípade, že by Nemci prehrali vojnu. Cez BC vyjadrovali podporu spojencom bez toho, aby otvorene zradili Nemcov. Miska váh sa naklonila smerom k Británii počas výstavy fotografií britských univerzít v ankarskom halkevi, ktorú navštívil prezident republiky İsmet İnönü a minister školstva Hasan Ali. Michael Grant poznamenal, že toto bol prvý verejný obrat od Nemcov k spojencom.

Jednou z ďalších poverení pracovníka BC v zahraničí bolo postarať sa o britských návštevníkov. V Turecku medzi nich patrili politickí hodnostári a britskí učitelia. Popri práci pre BC dokončil Michael dielo From Imperium to Auctoritas, precestoval Turecko v honbe za starovekými mincami a oženil sa. Jeho päťročný pobyt v Turecku prispel k zásadnému rozšíreniu vedomostí o antických minciach. Zozbieral 693 bronzových mincí, ktoré sa v súčasnosti nachádzajú vo Fitzwilliamovom múzeu v Cambridgei. Ich vývoz bol legálny, čo pre britský vývoz pamiatok nebolo vždy obvyklé.

2. augusta 1944 sa Grant oženil s Anne-Sophie Beskowovou, pracovníčkou švédskeho veľvyslanectva v Ankare. Jeho svadbu, podľa Grantových slov najšťastnejší deň jeho života, sprevádzalo ukončenie spojenectva Turecka s Nemeckom a s Japonskom. Po sobáši absolvoval manželský pár v mene British Council okružnú cestu po Strednom východe. Kontrola jednotlivých pracovísk BC umožnila Grantovcom navštíviť mestá Mosul, Kirkuk, Ninive, Bagdad, Teherán, starovekú Ectabanu, videli Kom a Isfahán, Chorramšahr a Basru. Krátko po tejto ceste stiahla BC Michaela Granta do Londýna.

 

Naspäť v Londýne

V Londýne sa stal zástupcom riaditeľa Council’s European Division. Na tomto poste vykonal niekoľko ciest po povojnovej Európe. V rokoch 1945 a 1946 navštívil Viedeň, Budapešť a britskú a sovietsku zónu Berlína. V krajinách fungovalo niekoľko britských organizácií, o ktorých podal správu v Londýne. British Council, ktorá nemala povolené zasahovať do diania v Nemecku, sa snažila dosiahnuť zmenu. Návrhy, ktoré Grant s kolegom predložili rade po návrate z Nemecka do Londýna, boli zametené pod koberec pre interné nezhody. Tento incident primäl Granta skončiť v BC a vrátiť sa k doktorandskému štúdiu na Trinity College. V roku 1948 sa Grantovci s malým synom presťahovali do Cambridgeshire.

Po návrate na univerzitu ho BC niekoľkokrát povolala do svojich služieb. Opakovane navštívil Turecko a bol reprezentantom BC pri Executive Comittee v Severnom Írsku.

V akademickom roku 1947 – 1948 dokončil Grant doktorandské štúdium a s rodinou sa presťahoval do Edinburgu. Nastúpil ako profesor na Katedru humanitných vied na Edingburskej univerzite, ktorú založili už v roku 1583 a bola známa kvalitnou výukou latinského a gréckeho jazyka. Michael Grant pôsobil ako profesor humanitných vied v Edinburgu v rokoch 1948 – 1959, počas ktorých bol uvoľnený na dva roky (1956 – 1958), keď pracoval v sudánskom Chartúme. Po celé dva roky na tomto poste  ho okrem suezskej krízy trápila otázka sudanizácie (postupné prevzatie vedúcich miest v správe a v armáde Sudáncami). Študenti na univerzite boli voči nemu nepriateľsky naladení, pretože podľa nich „sudanizoval“ pomaly. Chceli na jeho poste domáceho profesora. Britskí pedagógovia ho naopak kritizovali, že „sudanizoval“ prirýchlo. Po dvoch rokoch pôsobenia odišiel, hoci mu bol navrhnutý ďalší päťročný kontrakt.

Vrátil sa do Londýna a v rokoch 1959 – 1966 zastával post vicekancelára univerzity v Belfaste. O svojej práci na tomto poste napísal, že sa mu za ňu nikto nepoďakuje a každý sa príde posťažovať. V Severnom Írsku bol tento post o to namáhavejší, že náboženskí fanatici si nedali pokoj ani na univerzite a udržať ju mimo politiky bola náročná úloha, ktorá zaberala veľa času. O tomto období svojho života Grant píše s prímesou trpkosti nad stavom krajiny, kde pre fanatizmus zomrelo niekoľko tisíc civilistov. V roku 1960 bol pozvaný do USA, aby prednášal o Rímskej ríši. Začal spolupracovať s Americkým historickým knižným klubom (American History Book Club) a jeho členov niekoľkokrát sprevádzal po Apeninskom polostrove.

V priebehu trvania profesúry v Edinburgu sa stal prezidentom Kráľovskej numizmatickej spoločnosti a pokračoval v „honbe“ za rímskymi mincami – navštívil kvôli tomu Španielsko, Francúzsko, Bulharsko a ďalšie krajiny. Taktiež sa stal členom Inter-University Council v Londýne, ktorá dohliadala na univerzity v Británii a v britských teritóriách. Vďaka tomu navštívil univerzity na Jamajke, v Keni a v etiópskej Addis Abebe.

 

Spisovateľ na plný úväzok

V roku 1965 opustil aktívnu prácu v akademickej obci a stal sa spisovateľom na plný úväzok. Počas dovolenky v Toskánsku navštívil s manželkou mesto Lucca, ktoré si vybrali na základe knihy Vernona Bartletta Tuscan Retreat (1964). Po niekoľkých dňoch sa Grantovej žene podarilo nájsť dom na predaj v blízkej dedine Gattaiola. Predával ho taliansky minister školstva a predseda ústavného súdu Paolo Rossi. Dom postavili v roku 1551 a Grantovcom sa páčil na prvý pohľad. Michael Grant žil v Gattaiole do roku 2004. Pre chorobu sa v posledných mesiacoch života vrátil do Londýna. Zomrel v Londýne 4. októbra 2004 vo veku osemdesiatdeväť rokov. Zo svojej knihami olemovanej pracovne v krásnom Toskánsku napísal, preložil a editoval viac ako 70 diel.

 

Dielo

Dielo Michaela Granta sa skladá z asi päťdesiatich monografií, niekoľkých prekladov antických autorov, kolektívnych prác a množstva štúdií. Do slovenského a českého jazyka bol preložený zlomok jeho práce. Dnes jeho práce vydáva v Českej republike vydavateľstvo BBart a na Slovensku Slovart.

V našej zemepisnej šírke Granta nepoznáme ako numizmatika, hoci staroveké mince obdivoval a zbieral už od malička. Ako som spomenula vyššie, záľuba vyústila do univerzitných štúdií a jeho prvej publikácie (doktorandská práca) From Imperium to Auctoritas (1946). Bola to štúdia o bronzových minciach vyrazených a používaných v rokoch 49 pred n. l. až 14 n. l. a o ich vzťahu k historickým udalostiam. Numizmatike sa opäť venoval po návrate z Turecka. Vydal ďalšie dve publikácie o rímskych minciach: Aspects of the Principate of Tiberius a Roman Anniversary Issues, obe vydané v roku 1950. V roku 1953 po príchode do Edinburgu sa M. Grant znovu zaoberal obdobím vlády cisára Augusta v práci The Six Main Aes Coinages of Augustus. Nasledovalo všeobecne zamerané dielo, ktoré približovalo problémy mincovníctva v priebehu celého cisárskeho obdobia – Roman Imperial Money (1954). Na základe jeho cambridgeských prednášok z roku 1955 vzniklo dielo Roman History from Coins (1958).

Medzitým sa začal venovať popularizácii antického sveta. Úvodom sa stal všeobecný prehľad grécko-rímskeho sveta v diele Ancient History (1952). O dva roky neskôr vydal knihu Roman Literature (1954), zloženú z prednášok, ktoré prezentoval na Edinburskej univerzite. V roku 1960 uzrel svetlo sveta World of Rome, ktorý mal priblížiť obraz rímskeho sveta počas 350 rokov cisárskeho obdobia. V priebehu nasledujúcich dvoch rokov pripravil Myths of Greeks and Romans (1962, 1986, 1989) a hlbšie sa venoval Rimanom v diele Roman Myths (1971). V knihe The Climax of Rome (1968, 1974, 1994) priblížil málo spracované obdobie 2. stor. n. l. Historiografiu staroveku obohatil o súhrn diel vytvorených gréckymi a rímskymi historikmi v The Ancient Historians (1970). Rímsku armádu predstavil v publikácii The Army of the Caesars (1974, 1992). Ďalšie špecializované témy rozobral v knihách Gladiators (1967) a The Olympic Games (1980).

Niekoľko kníh orientoval na osobnosti cisárov, napr. The Twelve Caesars (1975, 1994) a The Roman Emperors (1985). Dvanásť cisárov vydalo vydavateľstvo Slovart v roku 2005 a druhé dielo vydalo BBart v rokoch 2002 a 2006 pod názvom Římští cisářové. V roku 1976 napísal The Fall of Roman Empire (1976, 1990). Po tomto diele nasledovalo zhrnutie celej rímskej histórie v knihe History of Rome (1978, 1987). Niekoľko jeho prác sa zameriava na historické osobnosti. Napísal životopisy Caesara, Kleopatry, Herodesa Veľkého, sv. Pavla a iné.

V nasledujúcom období života sa zameral na grécke dejiny. Prvá publikovaná práca – From Alexander to Cleopatra (1982), neskôr vydaná pod názvom The Hellenistic Greeks (1990) – sa zaoberala helenistickým svetom. Potom sa ponoril hlbšie do gréckej histórie a napísal The Rise of the Greeks (1987), ktorá vyšla v českom preklade ako Zrození Řecka (2010). V publikácii A Short History of Classical Civilization sa pokúsil zhrnúť celú históriu starovekých Grékov a Rimanov (v Spojených štátoch vydanú v roku 1991 pod názvom The Founders of the Western World).

Pobyt v Stredomorí ho priviedol k archeologickej a k historickej topografii. Do tejto kategórie patria diela The Ancient Mediterranean (1969, 1988), The Roman Forum (1970), The Cities of Vesuvius (1971) a The Visible Past (1990). V roku 1980 vypracoval dielo o histórii Etruskov – The Etruscans. Napísal knihu o dejinách Židov v rímskej spoločnosti The Jews in the Roman World (1973), ktorá vyšla v českom preklade Židé v římském světe (BBart, 2003). O jedenásť rokov neskôr vyšla publikácia History of Ancient Israel (1984), v ktorej sa na základe Starého zákona pokúsil historickými metódami zhodnotiť príbeh židovského národa.

Okrem autorských prác preložil Michael Grant niekoľko latinských spisov, medzi inými Tacitove Annales a viaceré Ciceronove práce. Bol spoluautorom diela Who's Who in Classical Mythology (1973, 1993, 2002). Táto práca získala ocenenie Prima Latina.

Grantovu autobiografiu My first eighty years (1994), vydalo vydavateľstvo Aidan Ellis, Nuffield, Henley on Thames, a je dostupná v anglickom jazyku.

 

Mgr. Mária Gaššová vyštudovala odbor história na Univerzite Komenského v Bratislave. Momentálne pracuje na poste knihovníčky v Slovenskej ekonomickej knižnici a históriu popularizuje na svojom historicko-cestovateľskom blogu Prechádzky po zemeguli.

 

Použitá literatúra

Grant, M.: My first eighty years. Nuffield 1994.

 

Internetové odkazy:

a) https://www.telegraph.co.uk/news/obituaries/1473607/Professor-Michael-Grant.html 17.4.2018

b) https://www.nytimes.com/2004/10/25/obituaries/michael-grant-who-wrote-histories-of-the-ancient-world-is-dead.html 17.4.2018

Ak si kúpite knihu cez odkazy zdieľané v tomto článku, dostaneme malú províziu na našu činnosť.

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Aký bol Alexander Dubček?

Aký bol Alexander Dubček?

Alexander Dubček. Meno už asi navždy symbolizujúce udalosti roka 1968 a personifikujúce pojem socializmus s ľudskou tvárou. Jeden z najznámejších Slovákov vo svete, ktorý sa už za svojho života stal legendou a táto legenda ho sprevádza a pravdepodobne i bude sprevádzať aj v ďalších desaťročiach po j celý článok

Čo čítať o dejinách Československa 1918 – 1938?

Čo čítať o dejinách Československa 1918 – 1938?

Československo by tento rok oslávilo 100 rokov svojej existencie. HistoryWeb.sk sa preto opýtal piatich popredných českých a slovenských odborníkov na to, aké knihy by našim čitateľom odporučili k dejinám 1. ČSR, 1918 – 1938. Pozrite si ich výber. celý článok

Kam doplávali starovekí moreplavci?

Kam doplávali starovekí moreplavci?

Túžba objavovať a poznávať ďaleké miesta sprevádzala ľudstvo od nepamäti. Muži a ženy sa často vrhali na dobrodružné a nebezpečné výpravy do ďalekých a neznámych krajín. celý článok

Augustu 1968 predchádzala dezinformačná kampaň

Augustu 1968 predchádzala dezinformačná kampaň

V auguste 1968 sa na územie Československa vyrútili vojská piatich armád štátov Varšavskej zmluvy, aby poskytli československému ľudu „bratskú pomoc“ a zastavili kontrarevolúciu riadenú CIA. Tak znela sovietska verzia. celý článok

Diskusia (0)

pridať

Zatiaľ žiadne komentáre.

Pridať komentár

Pre pridanie komentáru musíte byť prihlásený. Prihláste sa alebo registrujte sa.