Halley neobjavil len kométu

Publikované : 12.02.2017 | Komentárov: 0 | Zobrazení: 4007

Edmonda Halleyho pozná každý vďaka známej kométe. Málokto dnes však vie, že Halley (1656 – 1742) bol slávny aj bez objavu známeho nebeského telesa. Predstavím vám sedem dôvodov, prečo je to tak. Sľubujem, že ku kométe sa vrátime na konci článku.

 

Katalóg hviezd južnej hemisféry

Keďže na katalógu pre severnú hemisféru pracovali astronómovia Flamsteed a Hevelius, Halley sa rozhodol spraviť to isté pre južnú oblohu. Dovtedy existujúci „južný“ katalóg bol neúplný a nie veľmi detailný. Zhotovil ho v roku 1603 moreplavec Frederic de Houtman.

V roku 1676 Halley priplával na Ostrov svätej Heleny, aby sa mohol venovať svojmu projektu. Zlé počasie mu však sťažovalo situáciu a spracovať polohu hviezd mu trvalo takmer dva roky. Halley zdokumentoval hviezdy južnej hemisféry pomocou teleskopu. Za svoje dielo Catalogus Stellarum australium (1679) získal až trojakú odmenu: už ako 22-ročný bol zvolený do vedeckého spolku Kráľovskej spoločnosti (Royal Society); na „odporúčanie“ (veru tak) kráľa Karola II. obdržal magisterský titul z Oxfordu; ale hlavne získal prestíž významného astronóma. Získaná reputácia sa prejavila aj v tom, že významný astronóm John Flamsteed mu vymyslel prezývku „južný Tycho“, podľa astronomického génia zo 16. storočia – Tycha Braheho. Možno to však nebolo najlepšie prirovnanie, keďže v  Braheho dobe ešte neexistoval teleskop, a teda Tycho mal pri pozorovaní oblohy značnú nevýhodu. Okrem toho do Tychovej doby každý považoval hviezdy za objekty, ktoré nikdy nemenia svoju relatívnu pozíciu vzhľadom  na svojich nebeských susedov. Pozorovaniami niektorých hviezd (Sírius, Procyon, Arcturus) v roku 1718 však Halley ukázal, že nielen planéty, ale aj hviezdy sú schopné vlastného pohybu. Už v mladom veku sa tak stal naozaj hviezdnym astronómom.

 

Naliehanie na Newtona

Isaac Newton publikoval v roku 1687 nielen knihu storočia, ale jednu z najvýznamnejších a najvplyvnejších vedeckých kníh v celej histórii – Principia Mathematica. Zjednotil a vysvetlil v nej pohyb telies na Zemi (padajúce jablko či vystrelený šíp) a telies na nebeskej oblohe (krúženie planét či let komét), a to len jediným dostačujúcim vysvetlením – univerzálnym zákonom gravitácie. Všetok pohyb na nebi a na Zemi tým začal dávať prekvapivo zmysel. Jeho rovnice môžeme dodnes používať vo výpočtoch raketových letov zo Zeme či vo vesmíre. Nebyť však stretnutia s Halleym tri roky pred publikovaním svojho diela a Halleyho následným naliehaním, je možné, že Newton by svoje dielo vôbec nepublikoval, alebo by jeho vydanie prinajmenšom značne odložil. Isaaca navštívil, pretože ho spolu s Robertom Hookeom a Christopherom Wrenom znepokojovalo chápanie pohybu nebeských telies. Newton vraj už vo svojich rovniciach vysvetlil, prečo sú dráhy nebeských telies elipsovité, ale výpočty kdesi zapatrošil a tak ich musel spraviť odznova.

Halley mu výsledný text editoval, napísal do neho chválospevný úvod a dielo vydal na vlastné náklady. Kráľovská spoločnosť totiž len rok predtým minula svoje financie na publikáciu diela o histórii rýb (Historia Piscum), ktoré sa stalo úplným prepadákom. Navyše po vydaní Newtonovho diela nemala peniaze a tak od nej ako jej člen dostával po istý čas výplatu len vo forme kópií knihy o rybách! Edmond bol teda pre Isaaca viac než len priemerný kamarát. Mimochodom, nemáme tiež nikde zmienku, že by mu Newton so svojou knihou akokoľvek finančne pomohol. Newton mal prchkú povahu a jeho priatelia sa dali spočítať na prstoch jednej ruky, preto je dobré, že sa Halley pri vydávaní slávneho diela angažoval.

 

Meteorológia

Oddnes si môžete na Halleyho spomenúť nielen pri pozorovaní komét, ale pri každej vizuálnej predpovedi počasia. Vedeli ste, že symboly pre prúdenie vetrov, ktoré sa používajú na televíznych obrazovkách, vymyslel práve on? V roku 1686 zostavil a vydal prvú meteorologickú mapu na svete a venoval sa v nej morským prúdom a monzúnom. Takisto sa venoval štúdiu morských prílivov a odlivov, zvlášť v oblasti Lamanšského prielivu. Zároveň skúmal vyparovanie, vodnú salinitu, dúhu, a vypočítal matematický zákon udávajúci vzťah medzi barometrickým tlakom a nadmorskou výškou.

Bol prvý, kto správne vysvetlil fungovanie morských prúdov, nevyhnutných pre každého moreplavca. Dovtedy prijímané vysvetlenie bolo, že za údajne zdanlivý pohyb oceánov a vzduchu môže zemská rotácia okolo svojej osi. Podľa tejto predstavy pohyb oceánov nestíhal držať krok s pohybom Zeme, a preto moreplavci zažívali to, čo nazývame morské prúdy. Toto mylné vysvetlenie pochádzalo od Galilea a nedávalo empirický zmysel – keďže Zem sa najrýchlejšie otáča na rovníku, mali by byť najsilnejšie prúdy práve tam, ale ako námorníci v Atlantiku vedeli, bola to veľmi pokojná oblasť. Halleyho hypotézy boli len začiatkom skúmania problematiky (nadviazal na ne George Hadley), ale bol prvý, kto prúdenie vzduchu vysvetlil pomocou teplotných rozdielov v atmosfére.

 

Sociológia

Jeho záujem  o túto oblasť sa prejavil v roku 1693, keď pre poľské mesto Breslau (dnešný Vroclav) zostavil historicky prvú „tabuľku života“ (na obrázku). Tabuľky života sú dodnes veľmi užitočné pomôcky pre demografov, slúžiace na sledovanie počtu ľudí v danej vekovej skupine. Dnes sú aj sofistikovanejšie a zahŕňajú aj iné premenné ako vek (vzdelanie, zamestnanie, atď.), ale Halley si vystačil len s touto kategóriou. V čom už to len mohlo byť dôležité? Takto položil, napríklad, základ poistno-matematických výpočtov pre životné poistenie a vyplácanie ročných dôchodkov. Pokiaľ vieme, bola to prvá seriózna štatistika založená na zozbieraných údajoch o obyvateľstve (za roky 1687 – 1691). Z praktického hľadiska však trvalo ešte veľa rokov, kým význam tabuliek začal byť viditeľnejší. Ich dôležitosť a implikácie začali seriózne používať britské poistné spoločnosti až okolo roku 1840.

 

Magnetizmus

Halley sa o magnetizmus zaujímal už od svojho detstva. Ako dospelý dokázal originálne prispieť k chápaniu zemského magnetizmu, resp. geomagnetizmu. Prvé kompasy používali talianski plavci už v 14. storočí. Okrem tejto technológie bolo zaujímavé skúmať aj fyzikálnu podstatu magnetizmu. Edmondove plavby mu umožnili zostavenie magnetických máp Atlantického, a sčasti Tichého oceánu. Snažil sa pochopiť, ako vysvetliť správanie magnetov a jeho verzia riešenia obsahovala navrhnutie štyroch magnetických pólov. Veľkú časť výskumu venoval vysvetľovaniu mechanizmu, ktorý spôsobuje meniace sa gravitačné pole Zeme. Odhliadnuc od jeho nepresností, stále môžeme povedať, že správne vysvetlil polárnu žiaru ako dôsledok magnetického poľa Zeme.

 

Potápačský zvon

Halley vyvinul zvon na potápanie okolo roku 1690, čím umožnil začiatky technologického prieskumu pod hladinou. Jeho prvý zvon bol veľmi ťažký, ale postupne sa mu podarilo jeho váhu zmenšiť. Predĺžil aj čas, ktorý mohol potápač stráviť pod hladinou. Kyslík vo zvone vydržal najskôr hodinu a pol, neskôr to boli až štyri hodiny. Prišiel taktiež na spôsob, ako tento vzduch vo zvone dopĺňať zo sudov, ktoré mu zhora posielali pod hladinu. Bol prvým človekom, o ktorom vieme, že pri potápaní utrpel poškodenie ucha (tzv. barotraumu) v dôsledku silnej zmeny tlaku. Halley založil aj spoločnosť na prieskum vrakov na južnom pobreží Anglicka. Týmto prispel k podmorskej archeológii, aj keď tá sa plne rozvinula až v druhej polovici 20. storočia.

 

Halleyho kométy

Ako to bolo teda s Halleyho kométami? Zámerne používam množné číslo, pretože sa nezaoberal len jednou. Dielo, pre ktoré je najviac známy, je Synopsis Astronomiae Cometicae (1705), a tiež používa slovo „kométa” v pluráli. Presnejšie povedané, venoval sa štúdiu dráh 24 komét. K tejto práci ho inšpiroval príchod kométy v roku 1680 počas jeho pobytu v Paríži. Pri svojom skúmaní zistil, že kométy objaviace sa v rokoch 1456, 1531, 1607 a 1682 mali veľmi podobné nebeské dráhy, a navyše sa objavili s rovnakým časovým intervalom – po približne každých 76 rokoch. Dokázal, že ide o jednu kométu, a predpovedal jej ďalší príchod v roku 1758, čoho sa však už nedožil. Vďaka správnej predpovedi – kométa priletela 16 rokov po jeho smrti – sa mu za jeho výpočty dostalo veľkého posmrtného uznania a jeho meno bolo odvtedy spojené s týmto vesmírnym pútnikom. Keby to bolo možné už vtedy, Nobelova cena by ho určite neminula.

V nedávnej minulosti sme poslednú Halleyho kométu mohli pozorovať v roku 1986. Najbližšie budeme mať na to príležitosť v roku 2061. Ako sme však mohli vidieť, nemusíme čakať až dovtedy, aby nám Halleyho niečo pripomenulo. Spomeniete si na neho, keď zazriete hviezdy, budete pozerať predpoveď počasia, uzatvárať životné poistenie, poberať dôchodok, prípadne aj pri potápaní.

 

Andrej Zeman, MA, vyštudoval religionistiku na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Získal magisterský titul z biblistiky (Biblical Studies) na University of London. Dlhoročne spolupracuje na archeologických projektoch v Izraeli. Zameriava sa na obdobie druhého chrámu, historického Ježiša, rané kresťanstvo, históriu biblickej interpretácie, ako aj na dialóg a konflikty vedy a náboženstva.

 

Použitá literatúra

Porter R. (ed.): The Hutchinson Dictionary of Scientific Biography. Oxford 2008.

Bellhouse, D.: A New Look at Halley's Life Table. Journal of the Royal Statistical Society 174/3, 2011, 823 – 832.

Deacon, M. B.: The Contribution of Edmond Halley to Meteorology and Oceanography. Weather 41/8, 1986, 246 – 250.

Cook, A.: Edmond Halley and the Magnetic Field of the Earth. Notes and Records of the Royal Society 55/3, 2001, 473 – 490.

 

Internetové zdroje:

a) http://www.ianridpath.com/startales/halley.htm

b) http://www.jenkinsmedia.com.au/wednesday-lab-the-amazing-life-of-edmond-halley/

 

Obrazová príloha: P. Nylander, www.wikipedia.org

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Aké boli spomienky Slováka v Napoleonovej armáde?

Aké boli spomienky Slováka v Napoleonovej armáde?

„Keď sme nemohli prejsť cez most, s husármi z nášho regimentu sme chceli preplávať rieku. Nebolo nám to však možné. Vo vode som dostal ranu, koňa podo mnou zabilo a dostal som sa do rúk nepriateľom. Tretieho mája 1809 vzali ma do zajatia, z ktorého som sa vyslobodil až štrnásteho mája 1814.“ celý článok

Opitý garbiar záhadne zmizol v nočnom Dunaji

Opitý garbiar záhadne zmizol v nočnom Dunaji

In vino veritas, in aqua sanitas. Vo víne je pravda, vo vode je zdravie. Tento citát nemusí tak celkom platiť, najmä keď sa spojí nadmerná konzumácia vína s tečúcou vodou. A práve o tom je tento článok, ktorý vychádza z archívnych dokumentov uložených v Archíve mesta Bratislavy. Zároveň je aj mierny celý článok

Ako sa Darwin nestal farárom a zmenil náš svet

Ako sa Darwin nestal farárom a zmenil náš svet

Rovnako ako Mikuláš Koperník a Galileo Galilei otriasli predstavami o polohe Zeme vo vesmíre, Isaac Newton chápaním Zeme a nebeskej oblohy, tak aj Charles Darwin zalomcoval zaužívanými teóriami o vývoji zvierat a rastlín. celý článok

Napoleonov pád sa začal pri Bailéne

Napoleonov pád sa začal pri Bailéne

Joseph Bonaparte bol v nezávideniahodnej situácii. Vstupoval do hlavného mesta krajiny, v ktorej bol kráľom i klaunom zároveň, a možno v kútiku duše veril, že bratova neporaziteľná armáda dokáže situáciu stabilizovať a Španieli si na kráľa José I. navyknú. To však ešte netušil, že onedlho dostane sp celý článok

Priateľstvo, ktoré rozdelila až smrť...

Priateľstvo, ktoré rozdelila až smrť...

Jozef Miloslav Hurban a Ľudovít Štúr, osobnosti, ktoré sa svojou aktivitou v službe národa navždy zapísali do slovenskej histórie. Mnoho historikov vyjadruje vzťah Štúra s Hurbanom rovnicou učiteľ – žiak, boli však i priatelia celý článok

Diskusia (0)

pridať

Zatiaľ žiadne komentáre.

Pridať komentár

Pre pridanie komentáru musíte byť prihlásený. Prihláste sa alebo registrujte sa.