Gaius Iulius Caesar bol plešivý

Publikované : 04.07.2018 | Komentárov: 0 | Zobrazení: 6273

Rímskeho diktátora a vojvodcu Caesara si väčšina ľudí predstaví podľa filmovej produkcie. Niektorí si myslia, že vyzeral ako herec Rex Harrison v filme Kleopatra alebo ako Ciarán Hinds v seriáli Rím. Samozrejme, prvý z Rimanov vyzeral úplne inak. Holandskí bádatelia sa pokúsili o rekonštrukciu jeho skutočného vzhľadu.

 

Výzor Gaia Iulia Caesara môžeme rekonštruovať na základe dvoch druhov prameňov. Ako prvé sú to zmienky v dielach antických spisovateľov. Druhým zdrojom sú kamenné busty a sochy, ktoré Caesarovi postavili jeho spoluobčania. Okrem nich môžeme použiť ešte portréty na minciach.

 

Meno robí človeka

Väčšina Caesarových zobrazení a opisov pochádza z neskoršej fázy jeho života, niektoré vznikli až po jeho smrti. Zatiaľ nie je známe, ako mohol Gaius Iulius vyzerať v mladosti. Niečo o jeho vzhľade však môžeme dedukovať z jeho tretieho, najznámejšieho mena – Caesar.

Podľa Plínia Staršieho jeho tretie meno súvisí s narodením pomocou cisárskeho rezu (po latinsky caedere, caes), nevieme však, či sa to stalo samotnému Caesarovi, alebo nejakému jeho predkovi. Spis Historia Augusta poskytuje tri vysvetlenia mena Caesar, ktoré získali predkovia Gaia Iulia – 1. podľa latinského slova caeasary, čo znamená husté vlasy, 2. podľa slovného spojenia oculis caesiis, čo znamená sivé oči, 3. podľa slova caesai z jazyka obyvateľov starovekej Mauretánie, čo by znamenalo, že „zabil slona“.

Z písomných zdrojov vieme, že minimálne v staršom veku bol Caesar plešivý, čo však nevylučuje hustú šticu v mladosti. Gaiu Iulius nechal raziť mince s obrazmi slonov, čo by zas podporilo tretiu možnosť. Každopádne, ak bol ako vojak schopný zabiť také veľké zviera, dokazovalo by to jeho dobrú fyzickú konštitúciu. Slona však nemusel zabiť priamo Gaius Iulius, ale skôr nejaký jeho predok a meno sa len prenieslo na ďalšie generácie.

Niektoré jeho fyzické znaky môžeme predpokladať na základe historických udalostí, ktorých bol účastníkom. Môžeme sa napríklad oprávnene domnievať, že Caesar musel byť v dobrej fyzickej kondícii, a to napriek tomu, že bol epileptik. Stačí si uvedomiť, koľko zvládol vojenských ťažení a bitiek. Človek bez dobrého tréningu by jeho záťaž asi nezvládol. Antické pramene priamo píšu, že bol neuveriteľne vytrvalý a vedel majstrovsky narábať so zbraňami a jazdiť na koni.

Caesarovu epilepsiu spomínajú viaceré písomné zdroje. Suetonius píše, že dva razy dostal záchvat na verejnosti. Podobné informácie máme aj od Plutarcha. V staroveku však túto chorobu považovali za dobré znamenie bohov a podľa legendy ju mal aj Alexander Veľký. Vo vedeckom bádaní sa objavili štúdie, že Caesar nemusel mať nutne epilepsiu, ale mohlo ísť aj o inú chorobu – napríklad o parazitné ochorenie mozgu.

 

Plešivý imperátor

Známy antický „bulvárny“ autor Suetonius, ktorý poznal všetky rímske klebety, nám poskytol tento popis rímskeho diktátora: Caesar vraj mal vysokú postavu, bielu pleť a súmerné tvary tela. Jeho tvár bola plná a mal čierne bystré oči, čo by odporovalo vyššie spomínanej možnosti interpretácie jeho mena podľa sivých očí.

Suetonius takisto uvádza, že Caesar bol čiastočne plešivý, čo vraj veľmi ťažko niesol. Preto si sčesával vlasy z tyla do čela a veľmi ho potešilo, keď mu senát dovolil nosiť vavrínový veniec. Začínajúcu plešinu môžeme vidieť aj na zachovaných bustách. Caesarovi vojaci si po jeho triumfe v Galii radi pospevovali:

Rimania, pozor ženy, vedieme plešivého smilníka;

Zlato, čo si tuná požičal, prehajdákal s Galkami (Suetonius – Caesar 51).

Spomínaný Suetonius ďalej uvádza, že Gaius Iulius bol známy starostlivosťou o svoje telo a nápadným, na staroveký Rím aj voľnejším štýlom obliekania. Podľa viacerých písomných prameňov bol Caesarov výzor obľúbený u oboch pohlaví. Poznáme množstvo žien, ktoré Gaius Iulius zviedol, a dokonca máme aj informácie o mužoch, ktorí mu neodolali.

 

Zobrazenia Caesara

Poznáme viac ako dve desiatky zobrazení Caesara na kamenných alebo kovových bustách, ktoré sú uložené v múzeách po celom svete. Mnohé však vznikli až po imperátorovej smrti a nesú znaky idealizácie.

O dvoch bustách sa predpokladá, že ich vyhotovili ešte pred imperátorovou smrťou. Prvá je dnes uložená v Turínskom múzeu (tzv. Tusculská busta, typ Tusculum). Busta mohla vzniknúť tesne pred diktátorovou smrťou. Caesar má podľa nej predĺženú lebku v predo-zadnom smere. Táto busta potvrdzuje jeho plešivosť, ktorú sa imperátor pokúsil zakryť dopredu sčesanými vlasmi. Tvár je strohá a hranatá, ale na rozdiel od nižšie spomínanej „vatikánskej“ busty má Caesar výraznejšie čelo. V tvári je výrazný veľký nos.

Mramorová busta z francúzskeho Arles, ktorú vylovili z rieky Rhône, sa považuje za druhé zobrazenie, ktoré vzniklo ešte za Caesarovho života. Niektorí bádatelia však o tejto informácii pochybujú. Zobrazenie sa väčšmi zhoduje so Suetoniovým opisom – tvár je guľatejšia a plnšia. Tak isto je tu naznačená imperátorova plešivosť.

Idealizovaný Caesarov portrét zhotovili z tmavozeleného egyptského kameňa a môžete ho dnes vidieť v múzeu v Berlíne. Podľa Erika Hrnčiarika kopíruje typ Tusculum, je však poznačený východnou helenistickou tradíciou. Napriek tomu, že je tu Caesar zobrazený s výraznejšími vráskami, portrét nepôsobí pravdivo. Absentuje tu napríklad výraznejšia plešina, imperátor má jemne naklonenú hlavu a jeho výraz je oveľa vznešenejší. Tento portrét vznikol podľa všetkého po Caesarovej smrti na objednávku jeho milenky kráľovnej Kleopatry.

Za vlády cisára Augusta dochádza k idealizácii zobrazovania Caesara – potláča sa najmä jeho vek tým, že sa  nezobrazujú vrásky alebo plešina. E. Hrnčiarik uvádza túto skupinu búst  ako typ Pisa-Chiaramonti. Odráža sa v nich to, ako chcel Octavianus vidieť svojho adoptívneho otca. Podobnú bustu sa podarilo objaviť v sutinách domu v Gajaroch (okr. Malacky). Vyrobili ju v 1. storočí pred Kr. a teraz je v súkromnej zbierke.

Jedným z najznámejších zobrazení Caesara je busta, ktorá sa dnes nachádza vo Vatikánskom múzeu (Pio Clementino). Vyrobili ju na základe posmrtnej masky. Busta zobrazuje strohú a hranatú tvár, čo čiastočne odporuje písomným prameňom. Plešina je len naznačená, čo by mohol byť prejav idealizácie.

Zobrazenie Gaia Iulia na bustách potvrdzujú aj nálezy minci. Razby s Caesarovou podobizňou vychádzajú z tusculského zobrazenia. Na minciach je imperátor často zvečnený s vavrínovým vencom.

 

3D rekonštrukcia

Spisovateľ a archeológ Tom Buijtenland prišiel s nápadom 3D rekonštrukcie hlavy Iulia Caesara. Holandské Národné múzeum starožitností túto myšlienku zrealizovalo. Pre rekonštrukciu použili bustu, ktorú mali v zbierkach múzea, keďže však bola poškodená a chýbali jej časti nosa a brady, použili aj spomínanú tusculskú hlavu. Na základe 3D rekonštrukcie si môžeme predstaviť vzhľad jedného z najväčších vojvodcov v dejinách. Ako môžete vidieť, Caesarova podoba je úplne odlišná od predstavy kinematografie.

 

 

Mgr. Branislav Kovár, PhD., vyštudoval archeológiu a históriu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Zúčastnil sa archeologických expedícií vo Francúzsku, v Kuvajte a v Guatemale. Pracuje v Archeologickom ústave SAV. Voľný čas venuje portálu Historyweb.sk.

 

Pramene

História Augusta, dostupné na internete: http://penelope.uchicago.edu/Thayer/E/Roman/Texts/Historia_Augusta/Aelius*.html

Plínius Starší: Naturalis Historia, dostupné na internete: http://www.perseus.tufts.edu/hopper/searchresults?target=en&all_words=pliny&phrase=&any_words=&exclude_words=&documents=

Plutarchos: Životopisy slavných Řeků a Římanů I. Praha 2010.

Suetonius G. T.: Životopisy rímskych cisárov. Bratislava 2010.

 

Literatúra

Freeman, P.: Julius Caesar. London 2010.

Goldsworthy, A.: Život giganta. Praha 2010.

Hrnčiarik, E.: Rímske umenie I. Rímsky portrét. Trnava 2015.

 

Internetové odkazy:

a) http://www.livius.org/articles/person/caesar/

b) http://www.rmo.nl/reconstructiecaesar

c) http://www.dailymail.co.uk/sciencetech/article-5883957/Julius-Caesar-crazy-bulge-head-3D-reconstruction-reveals.html

 

Obrazová príloha: BBC/HBO, M. d'Hollosy, Twentieth Century Fox, wikipedia.org

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Keď rímske légie prešli peklom

Keď rímske légie prešli peklom

Bitka v Teutoburskom lese zrazila sebavedomie všemocnej Rímskej ríše na minimum. Prehra spôsobila stratu provincie Germánia a ešte horšiu katastrofu v počte vyhasnutých ľudských životov rímskych legionárov. celý článok

10 najväčších vojvodcov starovekého Ríma

10 najväčších vojvodcov starovekého Ríma

Bojovali a umierali za Rím. V centre ich mysle bola okrem vlastných ambícii len sláva a veľkosť Ríma. Milióny bezmenných mužov vybojovali víťazstvá pre mesto na Tiberi. Ich velitelia zomierali v sláve a v úcte, často rovní bohom. Kto vybojoval Rímu najväčšie víťazstva? celý článok

Prečo boli úspešní Alexander Veľký a Caesar?

Prečo boli úspešní Alexander Veľký a Caesar?

Ako dosiahnuť úspech? Sú úspešní ľudia vždy aj bohatí? Existujú nejaké pravidlá, ako byť úspešný? Aké vlastnosti majú úspešní ľudia? Môžeme byť úspešní aj my? A ako to bolo s úspechom a so slávou v dejinách? celý článok

Alexandria bola antickým mestom divov

Alexandria bola antickým mestom divov

Podľa všeobecného presvedčenia boli pre dejiny staroveku kľúčové dve mestá: Atény a Rím. Prvé ako domov filozofov s úžasnou kultúrou, druhé ako imperiálna veľmoc, ktorá si podmanila svet. celý článok

Diskusia (0)

pridať

Zatiaľ žiadne komentáre.

Pridať komentár

Pre pridanie komentáru musíte byť prihlásený. Prihláste sa alebo registrujte sa.