Feničania – stále neznámi moreplavci

Publikované : 14.09.2016 | Komentárov: 0 | Zobrazení: 4516

Keď sa povie starovek, každý si predstaví skôr Grékov, Rimanov alebo Egypťanov. Mnohé staroveké národy však zostávajú v ich tieni. Nezaslúžene sa v ňom ocitli aj Feničania.

 

Slovenskí historici sa až na niekoľko výnimiek (V. Ondrouch, P. Valachovič) doteraz starovekým dejinám výrazne nevenovali. Slovenská verejnosť pozná z dejín staroveku hlavne popularizačné knihy Vojtecha Zamarovského.

Zdá sa, že postupne prichádza zmena. Objavujú sa nové odborné časopisy, vedecké zborníkyarcheologické výskumy venujúce sa problematike starovekých dejín. Popri už etablovaných slovenských klasických archeológoch a egyptológoch sa objavujú ďalší historici starovekých dejín. Jedným z nich je aj Michal Habaj, ktorý sa okrem rozsiahlej odbornej činnosti venuje aj popularizácii.

Najnovšia kniha Michala Habaja – Feničania – stojí na hranici popularizačnej a odbornej literatúry. Autor v nej dobre zhrňuje doterajšie poznatky o starovekom národe Feničanov. Opiera sa pritom hlavne o publikované zahraničné vedecké práce. Na druhej strane využíva aj publikované, pramene starovekého Predného východu, Egypta a antické zdroje, čo dodáva knihe punc odbornosti a odlišnosti od bežných kompilačných prác.

Kniha je skôr historická, dôraz sa v nej kladie na dejiny Feničanov a písomné pramene. I keď to neznamená, že Michal Habaj ignoruje archeologické objavy, mohol na ne azda reflektovať vo väčšej miere. Osobne by som takisto uvítal, ak by sa v nejakom ďalšom vydaní ešte viac písalo o fenických kolóniách v Stredomorí. Rovnako musím upozorniť, že obrázok na str. 101 nie je idealizáciou bitky pri Salamíne, ale ide o dielo zobrazujúce stret pri Lepante. Našťastie je to len ojedinelá chyba.

Kniha je rozdelená na desať hlavných kapitol. Prvá sa venuje pôvodu a krajine Feničanov, histórii bádania a geografii. Autor dobre uvádza čitateľa do problematiky, pretože hlavne laickému priaznivcovi starovekých dejín nemusia byť niektoré aspekty zrejmé. Feničania nikdy nezaložili jednotnú ríšu, vždy išlo o viacero samostatných a konkurujúcich si mestských štátov.

Druhá a tretia kapitola informuje o najstarších egyptských prameňoch o Feničanoch, pričom najskôr o nich autor píše všeobecne a potom sa zameriava na zdroje z amarnského archívu.

Štvrtá časť mapuje obdobie nezávislosti (12. – 10. stor. pred Kr.), keď staroveké mocnosti Blízkeho východu, ako Egypt a mezopotámske ríše, oveľa menej zasahovali do dejín Fenície.

Piata a šiesta kapitola sa venujú vplyvu a zásahom východných starovekých štátov (Asýrska ríša, Babylonská ríša, Perzská ríša). Za nadvlády Peržanov definitívne stratili fenické mestské štáty samostatnosť. Peržanov neskôr nahradili Macedónci (siedma kapitola).

Ôsma kapitola patrí k najzaujímavejším, a to napriek tomu, že som si vyššie  želal dokonca jej rozšírenie. Zaoberá sa najznámejšouj činnosťou starovekých Feničanov – moreplavbou. Okrem námorných plavieb sa v tejto časti autor venuje aj fenickým kolóniám v Stredomorí a v oblasti za Heraklovými stĺpmi (čiže za dnešným Gibraltárom).

Deviata a desiata časť je venovaná všeobecnejším faktom, ktoré sa týkali všetkých Feničanov – životu vo fenických mestách a ich viere v bohov.

Ako vidno z tejto krátkej recenzie, kniha Feničania je vhodným doplnením knižnice každého priaznivca starovekých dejín.

 

Branislav Kovár

 

Michal Habaj: Feničania. 1. vydanie. Bratislava : Perfekt 2016. 159 strán. ISBN 978-80-8046-740-1.

 

Obrazová príloha: Perfekt, www.kniznarevue.sk

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Prečo padla Hradba západu?

Prečo padla Hradba západu?

Stopäťdesiat rokov trvajúci tieň osmanského polmesiaca nad naším územím dosiahol svoj vrchol v roku 1663. Vtedy totiž padla do rúk Turkov supermoderná pevnosť a mesto Nové Zámky (Újvár). celý článok

Aký bol Alexander Dubček?

Aký bol Alexander Dubček?

Alexander Dubček. Meno už asi navždy symbolizujúce udalosti roka 1968 a personifikujúce pojem socializmus s ľudskou tvárou. Jeden z najznámejších Slovákov vo svete, ktorý sa už za svojho života stal legendou a táto legenda ho sprevádza a pravdepodobne i bude sprevádzať aj v ďalších desaťročiach po j celý článok

Čo čítať o dejinách Československa 1918 – 1938?

Čo čítať o dejinách Československa 1918 – 1938?

Československo by tento rok oslávilo 100 rokov svojej existencie. HistoryWeb.sk sa preto opýtal piatich popredných českých a slovenských odborníkov na to, aké knihy by našim čitateľom odporučili k dejinám 1. ČSR, 1918 – 1938. Pozrite si ich výber. celý článok

Kam doplávali starovekí moreplavci?

Kam doplávali starovekí moreplavci?

Túžba objavovať a poznávať ďaleké miesta sprevádzala ľudstvo od nepamäti. Muži a ženy sa často vrhali na dobrodružné a nebezpečné výpravy do ďalekých a neznámych krajín. celý článok

Diskusia (0)

pridať

Zatiaľ žiadne komentáre.

Pridať komentár

Pre pridanie komentáru musíte byť prihlásený. Prihláste sa alebo registrujte sa.