Egypt a Rakúsko

Publikované : 20.01.2017 | Komentárov: 0 | Zobrazení: 1631

Egypt a Rakúsko IX

Zborník príspevkov z medzinárodnej konferencie v Betliari

Od Napoleonovej expedície do Egypta v roku 1798 sa Európania začali väčšmi zoznamovať s krajinami Blízkeho východu a lepšie spoznávať kultúru Orientu. Vedecké a lovecké výpravy, poznávacia turistika, štúdium, misie, obchodné cesty, púte, kúpele alebo hľadanie zamestnania boli len niektoré z dôvodov, prečo cestovali do Egypta, Sudánu či Palestíny. Mnohí napísali reportáže, umelci založili hnutie „Orientalizmus“, a využitie orientálnych motívov, nielen v dizajne, viedlo k egyptománii. Toto dianie, so všetkými jeho predsudkami a neporozumeniami, tvarovalo názory vtedajšieho Západu na Blízky východ. Západné elity, inšpirované východným dianím aj názormi, začali zbierať artefakty z Blízkeho východu, ktoré tvoria jadro mnohých európskych umeleckých zbierok.

 

Stredoeurópske krajiny alebo ich časti patrili v 19. storočí do imperiálneho Rakúska (neskôr Rakúsko-Uhorska), ktoré malo vo východnom Stredomorí politické aj ekonomické záujmy a bezprostredne susedilo s Osmanskou ríšou. Jeho multikultúrna spoločnosť vnímala Orient mnohými spôsobmi, v závislosti od konkrétnej situácie každého národa.

Naša publikácia je výsledkom konferencie Vnímanie Orientu v strednej Európe (1800 – 1918), ktorej cieľom bolo skúmať kultúrne, politické, ekonomické a sociálne vzťahy a prepojenia strednej Európy s Orientom (najmä s Egyptom) v priebehu dlhého 19. storočia (do konca prvej svetovej vojny) a študovať dedičstvo egyptománie a orientalizmu. S osobitným odkazom na miesto konania konferencie sa venovala pozornosť cestovaniu a zbierkovej činnosti šľachty z krajín bývalého Rakúsko-Uhorska, ktoré podnietili vznik knižníc, umeleckých a archeologických zbierok a všeobecných vedomostí o orientálnom svete. 

Konferenciu zorganizovala Nadácia Aigyptos v spolupráci s Múzeom Betliar (súčasť Slovenského národného múzea), pod záštitou Spoločnosti (pracovnej skupiny) Egypt a Rakúsko. Uskutočnila sa v dňoch 21. – 24. októbra 2013 v betliarskom kaštieli, ktorý je jednou z najvýznamnejších a najnavštevovanejších pamiatok na Slovensku a ktorého park bol v roku 1978 zapísaný na zoznam UNESCO. 

V kaštieli sa nachádza jedna z najvýznamnejších zbierok na Slovensku vrátane unikátnej historickej knižnice z konca 18. storočia s viac ako 15 000 publikáciami, rovnako ako malá zbierka artefaktov zo starovekého Egypta. Kaštieľ bol majetkom rodiny Andrássyovcov, ktorá hrala dôležitú úlohu aj v zahraničnej politike Rakúsko-Uhorska. Dvaja členovia rodiny zastávali funkciu ministra zahraničia Rakúsko-Uhorska, konkrétne Július Andrássy (v rokoch 1871 – 1879) a jeho syn Július Andrássy mladší (1918).

Zasadnutia pracovnej skupiny Egypt a Rakúsko sú organizované každoročne od roku 2003. Spočiatku sa orientovali na spoluprácu medzi Viedňou a Prahou, ale jej členovia čoskoro zistili, že je potrebné zakomponovať všetky nástupnícke krajiny bývalého Rakúsko-Uhorska. Postupne boli k výskumu prizvaní noví kolegovia zo stredoeurópskeho priestoru. Konferencia v Betliari bola už deviatym zasadnutím skupiny, ale prvým, ktoré sa konalo na území bývalého Uhorska. Okrem domáceho Slovenska boli v Betliari zastúpení aj účastníci z Česka, Chorvátska, Maďarska, Poľska, Rakúska, Slovinska, Srbska, a dokonca aj z Talianska. Záujmom bolo posilniť vedeckú výmenu medzi vedcami, keďže spoločná história si žiada vytváranie takýchto vzťahov a spolupráce. Aj v záujme regionálnych či nadregionálnych príspevkov k nášmu chápaniu Blízkeho východu a jeho formovaniu v 19. storočí. Stretnutie podnietilo diskusiu o tom, ako naše národy vnímali orientálnu inakosť vtedy, a či a ako toto vnímanie ešte ovplyvňuje náš pohľad na svet. Tieto aspekty mali význam aj v minulosti a sú výsostne aktuálne aj dnes.

 

Prepletanie príbehov

Clemens Gütl venoval pozornosť významu sociálnych kontaktov a vzťahov na príklade Lea Reinischa, priekopníka rakúskej egyptológie, afrických a mexických štúdií. Nikomu z cestovateľov, maliarov, zberateľov, vedcov, učiteľov, spisovateľov, misionárov a pod. by sa nepodarilo dosiahnuť tak veľa bez vybudovaného okruhu známych.

Takéto vzájomné prepletanie jednotlivých príbehov je príznačné aj pre celú publikáciu. Hoci je súhrnom príspevkov, ktoré sa zaoberajú rôznymi aspektmi vnímania Orientu v „dlhom“ 19. storočí v strednej Európe, všetky témy a príbehy sa viac či menej navzájom prelínajú. V štúdiách venovaných egyptologickým zbierkam a ich histórii sa dokonca trikrát objavujú osobnosti Gabriela Fejérváryho a Ferenca Pulszkého. Vystupujú v príspevkoch Patrika Derfiňáka/Antona Fogaša, Jozefa Hudeca a Eszter Feróovej. V prvých dvoch príspevkoch figuruje zbierka pamiatok zostavená Fejérvárym a neskôr zdedená Pulszkym, ktorá bola niekoľko rokov umiestnená v Prešove. Feróová zdôrazňuje, že obaja boli dôležitými slobodomurármi a prispeli k šíreniu egyptománie v Uhorsku. Hudec tiež stručne charakterizuje existujúce aj bývalé egyptologické zbierky (či ojedinelé exempláre) a ich osudy, okrem iného v Betliari, Bratislave, Leviciach, Nitre, Prievidzi, Rimavskej Sobote, Topoľčiankach, Abraháme a v Košiciach, zatiaľ čo Katalin Anna Kóthayová ponúka štúdiu o troch uhorských zberateľoch z prelomu 19. a 20. storočia: Zsoltovi Beöthym, Bonifácovi Platzovi a Fülöpovi Backovi. Back podnikal v Káhire, inicioval archeologické výskumy na egyptských lokalitách Šaruna a el-Gamhúd a ich vedenie zveril poľskému egyptológovi Tadeuszovi Smoleńskému. Ten pochádzal z haličskej časti mocnárstva, ako uvádza Leszek Zinkow, ktorého príspevok sa zaoberá egyptomániou v tej časti monarchie. Zameriava sa okrem iného na pamiatky v tvare gréckych či egyptských sfíng a presne tento motív skúma aj Sandra Müllerová – v rámci viedenských príkladov od renesancie až po modernu.

Príspevok k vzniku egyptologickej zbierky Giuseppeho a Amálie Nizzoliovcov, ktorá sa nachádza v rôznych múzeách Talianska a vo Viedni, prináša Carlo Rindi Nuzzolo. Analyzuje dosiaľ neznámy list, zaslaný Nizzolim z Káhiry v roku 1826, ktorým sa snaží usporiadať predaj jeho „tretej“ zbierky egyptských starožitností. Mladen Tomorad poskytuje podrobnú správu o verejných egyptologických zbierkach v Chorvátsku a o ich bývalých majiteľoch.

Loveckými výpravami sa zaoberá Helmut Satzinger a Adéla Jůnová-Macková. Jůnová-Macková sumarizuje charakter výprav a sústreďuje sa na expedíciu iniciovanú českým podnikateľom Viliamom Nemcom v spolupráci s Richardom Štorchom a Bedřichom Machulkom. Štorch figuruje aj v príspevku Clemensa Gütla, ktorý si všíma jeho účasť na expedícii do Britskej východnej Afriky spolu s Rudolfom Kmunkem a Robertom Stiglerom. Na druhej strane sa Satzinger zameriava na cestu rakúskeho korunného princa Rudolfa do Egypta v roku 1881, ktorá mala prehĺbiť princove vedecké (najmä zoologické) a historické záujmy. Neskôr korunný princ Rudolf inicioval a podporoval monumentálnu encyklopédiu „Die österreichisch-ungarische Monarchie in Wort und Bild“, nazývanú tiež Kronprinzenwerk.

Jedným zo spolupracovníkov encyklopédie bol napr. srbský umelec Paul Joanowitch, ktorého orientalizujúce obrazy a ich sociálne rozmery sú skúmané Verou Vasiljevićovou. Encyklopédia však tiež prezentuje diela poskytnuté Aloisom Schönnom, viedenským orientalistom, o ktorého stretnutí s Orientom informuje Ernst Czerny. Schönnovým súčasníkom bol maliar viedenského biedermeieru Josef Heicke. Cestoval po Egypte v roku 1842, spolu s grófmi Ivánom Forrayom, Arthurom Batthyánym a Edmundom Zichym. Jeho orientalizujúce obrazy a úlohu pri tvorbe cestovného albumu grófa Forraya skúma príspevok Ágnesy Mészárosovej. Schönn aj Heicke boli členmi Rakúskeho umeleckého spolku (Österreichischer Kunstverein) a zrejme prezentovali svoje diela aj na rovnakých výstavách spolku vo Viedni (prinajmenšom v roku 1857). Na viedenskej výstave, aj keď o niekoľko desiatok rokov neskôr, boli tiež niektoré obrazy známeho orientalizujúceho marinistu Tahsina Diyarbakırlıho, Turka, ktorý mal rakúsku manželku. Marta Herucová odvíja napínavý príbeh jeho diela „Západ slnka na mori“, ktoré sa dochovalo na Slovensku.

 

Cestami Blízkeho východu

V publikácii sú primerane zastúpené aj cestopisy a reportáže z Blízkeho východu. Dôvody ich napísania boli rôznorodé. Misionári a pútnici, nutkaní svojim náboženstvom, sú témou príspevkov tak Marka Freliha, ako aj Ľubice Hudákovej a Martina Odlera. Frelih predstavuje monumentálnu púť 540 Slovincov do Svätej zeme v septembri 1910. Študuje jej itinerár na základe oficiálneho sprievodcu pre pútnikov, rovnako ako aj na báze fotografického archívu Petra Naglića, jedného z účastníkov púte. V rovnakom roku, ale na jar, resp. v skorom lete, navštívil Egypt a Svätú zem slovenský duchovný a misionár Ján Roháček. Hudáková a Odler ponúkajú analýzu jeho cesty a reportáže, s prihliadnutím na jeho vzdelanie, vyznanie, sociálne a intelektuálne zázemie. Na rozdiel od Roháčka, expedícia Jiřího a Růženy Baumových do Južnej Afriky mala jednoznačné vedecké ciele. Lucie Storchová vo svojom príspevku obracia pozornosť na tzv. „paralelné“ cestovné denníky cestujúceho páru a diskutuje ich sebaštylizáciu a diskurz inakosti, rovnako ako aj faktory, ktoré ich ovplyvnili.

Prominentné ženské intelektuálky, cestovateľky a autorky viacerých kníh sú predmetom príspevkov Johanny Holaubekovej a Danijely Stefanovićovej. Holaubeková porovnáva reportáže o Egypte, ktoré napísala nemecká princezná Mechtilde Lichnowska a rumunská princezná Martha Bibescoová. Stefanovićová skúma dokumenty zverejnené srbskou spisovateľkou Jelenou Dimitrijevićovou, ktorá sa popritom intenzívne zaoberala spôsobom života moslimských žien v osmanskom Srbsku.

Reportáže prominentných mužov sú témou príspevkov Vesny Kamin-Kajfežovej a Angely Blaschekovej. Kamin Kajfežová sumarizuje počiny renomovaného terstského občana, baróna Pasquala Revoltella, bývalého viceprezidenta Suezského prieplavu a koncentruje sa na jeho cestopis, spísaný počas jeho cesty do Egypta a Svätej zeme v rokoch 1861/1862. Blascheková analyzuje cestopis českého grófa Franza Mariu Alfreda Harracha, tiež známeho ako „atentátový Harrach“, pretože sprevádzal následníka trónu Františka Ferdinanda d´Este v roku 1914 do Bosny a bol očitým svedkom jeho vraždy. Hoci do Egypta cestoval mnohokrát, jeho cesta v rokoch 1897/1898 je najlepšie známa – práve vďaka cestopisu.

 

Ľubica Hudáková

 

 

Hudáková, Ľubica./Hudec, Jozef: Egypt and Austria IX. Perception of the Orient in Central Europe (1800-1918). Kraków : Aigyptos 2016. 1. vydanie, 470 strán. ISBN 978-83-7490-932-7. 

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Kto intrigoval proti Caesarovi?

Kto intrigoval proti Caesarovi?

Prvý diel trilógie o konci Rímskej republiky od anglického spisovateľa Bena Kanea sme už na HistoryWeb.sk recenzovali. Vydavateľstvo Vyšehrad prinieslo aj jeho pokračovania. Zlepšila sa ich kvalita? Sú ďalšie časti lepšie? celý článok

Ako prešla Afrika historickými križovatkami?

Ako prešla Afrika historickými križovatkami?

Afrika je stále kolískou ľudstva, a to napriek snahe niektorých vedcov presunúť miesto zrodu človeka na iný kontinent. Od objavenia sa prvých predkov človeka na africkom kontinente uplynuli už milióny rokov. celý článok

Umrieť na jar

Umrieť na jar

Je február roku 1945, a pred dvoma mladíkmi je posledná vojnová jar. Netušia, že ju nestrávia na statku, ale ako príslušníci Hitlerových Zbraní SS na východnom fronte... celý článok

Diskusia (0)

pridať

Zatiaľ žiadne komentáre.

Pridať komentár

Pre pridanie komentáru musíte byť prihlásený. Prihláste sa alebo registrujte sa.