Do Osvienčimu vrátili tisícky stratených predmetov

Publikované : 10.06.2016 | Komentárov: 0 | Zobrazení: 5667

Ani nie mesiac po senzačnom náleze zlatých predmetov na dne smaltovaného hrnčeka v Osvienčime vydalo múzeum ďalšiu zaujímavú správu. Po takmer päťdesiatich rokoch sa vyše 16-tisíc nálezov z vykopávok z roku 1967 vrátilo späť do múzea Auschwitz-Birkenau. „Toto je nečakaný, úplne jedinečný deň v novej histórii múzea,“ konštatuje riaditeľ Dr. Piotr M. A. Cywiński.

 

Filmovanie v tábore

V lete roku 1967 sa do koncentračného tábora neďaleko Osvienčimu vydal poľský režisér Andrzej Brzozowski a fotograf Janusz Czecz. Inšpirovaný knihou z roku 1965 Szukajcie w popiołach (Hľadajte v popole) inicioval archeologický prieskum na mieste zrúcanej plynovej komory a krematória III. V spolupráci s vtedajším Inštitútom dejín materiálnej kultúry pri Poľskej akadémii vied (dnes Inštitút archeológie a etnológie) nakrútil krátkometrážny dokumentárny film, v poľštine s názvom Archeologia (Archeológia). Po prvýkrát tak zaznamenal na čiernobiely film prácu archeológov v priestoroch koncentračného tábora, no hlavne zachytil vyzdvihnutie, pomenovanie a klasifikovanie značného množstva nálezov. Len 15-minútový dokument v tom čase rozprúdil debatu, čo s predmetmi patriacimi obetiam vyhladzovacieho tábora, ako aj diskusie o budúcnosti tamojšieho múzea. Mali by sa nádjené predmety vystavovať? Mali by byť súčasťou výučby o holokauste na školách? Alebo by mali byť uložené a zakonzervované v tmavých depozitároch?

Nič z toho sa však nezrealizovalo. Nasledoval turbulentný rok 1968. „Medzitým, niekoľko mesiacov neskôr, prišli politické otrasy roku 1968, a komunistická garnitúra začala raziť jasný anti-semitský kurz politiky, hovorí riaditeľ múzea Dr. Piotr M. A. Cywiński. „Možno práve preto sa nikto neponáhľal s uzavretím tohto projektu. V nasledujúcom období bolo náročné riešiť témy týkajúce sa holokaustu,“ dodáva. Po nálezoch zachytených v dokumente sa akoby zľahla zem.

 

Pátranie po poklade

Napriek obrovskému počtu nálezov nebolo nájdenie tohto archeologického pokladu vôbec jednoduché. Nebolo jasné, kde sú predmety uložené. „V registri muzeálnych zbierok bolo niečo cez 400 predmetov z vtedajších vykopávok. Boli sme presvedčení, že ich muselo byť omnoho viac,“ tvrdí pracovníčka múzea Elżbieta Cajzerová. Tento zoznam sa nedal priamo overiť. Ľudia, ktorí vtedy pracovali v múzeu, tu už neboli. Autor dokumentu Andrzej Brzozowski zomrel v júli roku 2005. Inštitúcia, ktorá film produkovala (Wytwórnia filmów oświatowych – pozn. autora), sa za komunizmu viackrát zmenila a archívy mlčali. „Preskúmali sme každé vodidlo. Neboli sme si istí, či výsledky výskumu neboli zničené alebo zbierka rozobratá,“ hovorí Dr. Piotr M. A. Cywiński. Pátranie však nakoniec prinieslo svoje ovocie. Pracovníkom múzea, ktorí sa zahrali na detektívov, sa podarilo skontaktovať s posledným žijúcim človekom, ktorý sa zúčastnil výskumného projektu takmer pred 50 rokmi. Vysvitlo, že všetky predmety vyzdvihnuté v roku 1967 sú uložené v 48 zapadnutých kartónových krabiciach v jednej z budov Poľskej akadémie vied. Bolo ich viac ako 16-tisíc a po celý čas zostali nepovšimnuté. Mnohé predmety boli samostatne zabalené, s úplnou dokumentáciou o mieste nálezu a s presnými dobovými poznámkami. Tieto záznamy poslúžia k verifikácii ich autenticity.

„Nájdenie tak ohromnej zbierky, v celku a takmer po pol storočí, považujem za tak nepravdepodobné, ako nepravdepodobné je nájdenie pokladu stratenej galeóny,“ neskrýva nadšenie riaditeľ múzea Dr. Cywiński. Môžme len hádať, prečo boli predmety uložené v krabiciach hneď po ich vyzdvihnutí. Pravdepodobne mali byť predmetom ďalšieho štúdia a analýz. Možno niekto chystal rozsiahlu odbornú štúdiu na túto tému. 3. júna 2016 boli všetky predmety prevezené do múzea Auschwitz-Birkenau. V nasledujúcich mesiacoch budú roztriedené a zdokumentované. Nadácia Auschwitz-Birkenau už uvoľnila financie na možné konzervačné práce tejto rozsiahlej muzeálnej zbierky.

 

Svedectvo z temných čias

Do koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau bolo deportovaných viac ako dva a pol milióna ľudí. Boli to politickí väzni, homosexuáli, Rómovia, Slovania, no prevažne Židia. Takmer 1,2 milióna ľudských bytostí tam našlo svoju smrť. Takmer milión ľudí z tohto počtu bolo poslaných do plynových komôr alebo boli zastrelení hneď po príchode do tábora. Objekty nájdené počas vykopávok predstavujú pozoruhodné pamiatky z dejín tábora a vyhladzovania Židov nacistami. Zároveň sú osobným, dojemným svedectvom o obetiach týchto zverstiev. Vo väčšine prípadov to boli posledné predmety, ktoré so sebou niesli Židia vedení do plynových komôr, často priamo z vlakových súprav. Patria medzi ne šperky, hodinky, príbory, fajky, gombíky, vreckové nožíky, okuliare, kľúče od domov a bytov, ktoré museli opustiť, teplomery, prázdne fľaše od liekov a množstvo ďalších. Budú navždy pripomienkou hrôz, ktoré sa udiali pred 71 rokmi, a na ktoré sa v dnešných časoch veľmi ľahko zabúda.

 

Mgr. Jozef Hyrja vyštudoval históriu so zameraním na Blízky východ a dejiny islamu. Jeho osobitným záujmom sú rané dejiny islamu v 7. storočí a dejiny Blízkeho východu na prelome 19. a 20. storočia. Okrem toho sa venuje dejinám štátu Izrael a židovským komunitám v Palestíne od počiatku 19. storočia. V minulosti publikoval vo vedecko-populárnych časopisoch doma aj v zahraničí. V súčasnosti pôsobí v Európskom centre pre Židovské štúdiá v Stockholme.

 

Internetové odkazy:

a) http://auschwitz.org/en/museum/news/after-almost-half-a-century-thousands-of-personal-items-of-the-victims-of-auschwitz-are-returning-to-the-memorial,1203.html

b) http://www.jta.org/2016/06/07/news-opinion/world/thousands-of-items-belonging-to-auschwitz-victims-newly-uncovered?utm_content=buffer2fceb&utm_medium=social&utm_source=jtafacebook&utm_campaign=social

c) http://www.reuters.com/article/us-poland-auschwitz-belongings-idUSKCN0YU28Q

d) http://thenews.pl/1/11/Artykul/256276,Auschwitz-victims%E2%80%99-personal-belongings-unearthed-after-decades

 

Obrazová príloha: Auschwitz.org, FilmPolski.pl

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Prežil konečnú stanicu v Dachau

Prežil konečnú stanicu v Dachau

Nech robil čokoľvek, niektoré noci nedokázal zaspať. Odkedy sa vrátil z tábora v Dachau, uplynulo len niečo vyše roka. Jeho spomienky boli ešte príliš čerstvé a bolestivé. celý článok

Za Osvienčim hrozila slovenskému občanovi smrť

Za Osvienčim hrozila slovenskému občanovi smrť

Doteraz sa len odhadovalo, že v koncentračnom tábore Osvienčim slúžilo spolu okolo 8 000 esesákov. Najnovšia a najúplnejšia databáza, ktorú zostavil poľský Inštitút pamäti národa (IPN) obsahuje spolu 8 502 mien. celý článok

V Osvienčime slúžili aj slovenskí občania

V Osvienčime slúžili aj slovenskí občania

V nacistických koncentračných táboroch skončili desiatky tisíc slovenských občanov. Keď sa spomenú Slováci v Osvienčime, väčšina ľudí si najčastejšie vybaví mená Rudolf Vrba a Alfréd Wetzler. Mnoho slovenských občanov však slúžilo aj na druhej strane... celý článok

Rómsky holokaust na východnom Slovensku

Rómsky holokaust na východnom Slovensku

Zatiaľ čo Židia v období existencie Slovenského štátu (1939-1945) väčšinou končili v getách a koncentračných táboroch, pre rómske obyvateľstvo zriaďovala slovenská vláda pracovné útvary. Miestom, kde jeden z nich sídlil, boli Hanušovce nad Topľou. celý článok

Holokaust a pracovný tábor na východnom Slovensku

Holokaust a pracovný tábor na východnom Slovensku

Desiatky tisíc slovenských Židov bolo za druhej svetovej vojny deportovaných do koncentračných táborov v nacistami okupovanom Poľsku a v Nemecku. Ich cesta na smrť sa však začala v sústreďovacích táboroch na našom území. celý článok

Diskusia (0)

pridať

Zatiaľ žiadne komentáre.

Pridať komentár

Pre pridanie komentáru musíte byť prihlásený. Prihláste sa alebo registrujte sa.