DNA odhaľuje pôvod Grékov

Publikované : 06.08.2017 | Komentárov: 2 | Zobrazení: 9553

Kto boli a odkiaľ prišli obyvatelia starovekého Grécka – stavitelia fascinujúceho paláca v Knósse na Kréte, monumentálnej Levej brány v Mykénach, klasického Parthenónu na Akropole v Aténach? Boli to predkovia moderných Grékov?

 

Tieto otázky si kladú bádatelia od archeológov po filológov už vyše sto rokov. Odpoveď sa nám v posledných rokoch snažia dať prírodné vedy, konkrétne výskum ľudského genómu a tzv. archeogenetika. Najnovší výskum starovekej DNA prezentovaný medzinárodným tímom vedcov naznačuje, že príslušníci minojskej a mykénskej civilizácie majú svoje korene oveľa hlbšie v dejinách Európy, ako sa dlho myslelo. Ich predkami boli pravdepodobne ešte populácie neolitickej západnej Anatólie a Grécka a obe civilizácie boli príbuzné nielen navzájom, ale aj s modernými Grékmi.

 

Ostrov kráľa Minoa a jeho obyvatelia

Hoci slávu bájnych obyvateľov Egeidy ospevovali už dlhé storočia homérske eposy Ilias a Odysea, až objavy Heinricha Schliemanna a Arthura Evansa  koncom 19. a začiatkom 20. storočia doslova vyniesli tieto staroveké kultúry na svetlo sveta. A s úžasnými objavmi prišli ako vždy aj komplikované otázky.

Minojská kultúra sa rozvinula na Kréte začiatkom doby bronzovej a svoj najväčší rozmach dosiahla v 18. – 17. storočí pred n. l. Svedčí o ňom predovšetkým sofistikovaná architektúra, s palácmi a s „prvým trónom v Európe“, dychberúce fresky s toreádorskými scénami a skvelé umelecké a remeselnícke výrobky. Najväčším kultúrnym prínosom tejto kultúry pre Európu azda bolo jej európske prvenstvo vo vytvorení a používaní písma, tzv. lineárneho písma A. Kultúra sa rozšírila po celej egejskej oblasti a zaradila sa k iným vyspelým civilizáciám, akými boli Egypt či Mezopotámia, s ktorými jej príslušníci udržiavali intenzívne kontakty.

 „Minojskou“ nazval kultúru jej objaviteľ Arthur Evans podľa bájneho kráľa Knossu Minoa. Kto boli jej nositelia? Vzhľadom na jej vyspelosť, v Európe dovtedy nevídanú, sa Evans domnieval, že jej príslušníci museli pochádzať minimálne z Egypta. Považoval ich konkrétne za utečencov z oblasti nílskej delty, ktorí ju opustili počas konfliktu a po zjednotení Horného a Dolného Egypta a po vzniku egyptského štátu okolo roku 3000 pred n. l. Jeho hypotézu podporovali hlavne početné podobnosti medzi minojským a egyptským umením a množstvo prvkov, ktoré považoval za pôvodne líbyjské. Po Evansovi hľadali rôzni bádatelia pôvod Minojčanov v rôznych oblastiach –  od Kyklád cez Anatóliu  a  Sýriu až po Palestínu, alebo kultúru prisudzovali pôvodným obyvateľom Kréty.

 

Mykénčania a „príchod Grékov“

Práve v období najväčšieho rozmachu minojskej kultúry sa začala na gréckej pevnine rozvíjať mykénska kultúra, nazvaná tak Schliemannom podľa miesta, kde objavil bohaté šachtové hroby a zvyšky paláca.

Od začiatku bola táto kultúra pod veľkým vplyvom minojskej Kréty, z ktorej preberala množstvo kultúrnych výdobytkov. Vďaka narastajúcemu bohatstvu a moci jej včasných vodcov sa Mykénčanom niekedy po polovici 15. stor. pred n. l. podarilo využiť oslabenie Minojčanov a postupne ovládli politicky a kultúrne nielen Krétu, ale aj celú Egeidu a rozšírili svoj vplyv do veľkej časti Stredomoria. Zánik palácových centier, ako boli práve Mykény či Tiryns, spôsobili rozsiahle nepokoje v priebehu 12. stor. pred n. l. Trvalo niekoľko sto rokov, kým sa obyvatelia Egeidy začali opäť vzmáhať.  Najmä od tzv. archaického obdobia v 7. stor. pred n. l. ich môžeme považovať za bezprostredných predkov klasických Grékov.

Popri mnohých iných kultúrnych prvkoch prebrali Mykénčania od Minojčanov aj písmo, ktoré si však prispôsobili pre svoj vlastný jazyk. Ako sa ukázalo pri rozlúštení ich lineárneho písma B, používali staršiu formu gréčtiny a boli teda predkami grécky hovoriaceho obyvateľstva. Kedy ale do Grécka prišli? V archeologických a jazykovedných kruhoch sa začal riešiť problém „príchodu Grékov“.

Na základe výskytu takzvaných „negréckych“ prvkov v mykénskej gréčtine, aké predstavujú napr. zhluky hlások „nth“ alebo „ss“, predovšetkým jazykovedci predpokladali, že boli prebraté z neindoeurópskeho jazyka pôvodného obyvateľstva a že predkovia Mykénčanov teda museli prísť do Egeidy neskôr.

Na rad prišli i archeológovia, ktorí v priebehu rokov riešili čas príchodu Mykénčanov na základe badateľných zmien charakteru nehnuteľných pamiatok i materiálnej kultúry, teda v štruktúre osídlenia i v nájdených predmetoch. Uvažovalo sa o zmenách na konci neolitu, na začiatku či v priebehu včasnej doby bronzovej alebo v strednej dobe bronzovej. Najviac sa vedci prikláňali práve k včasnej dobe bronzovej, pretože v tom období došlo k  rôznym zmenám a deštrukciám, ktoré sa spájali práve s príchodom nového obyvateľstva.

 

DNA sa hlási o slovo

Až v posledných rokoch začal prevládať názor, že indoeurópsky hovoriace obyvateľstvo mohlo do Európy prísť už oveľa skôr, a síce  v čase príchodu včasných roľníkov na začiatku neolitu – zhruba okolo roku 6500 pred n. l. A sú to tentoraz genetici, ktorí hlásia nové poznatky a potvrdzujú túto teóriu.

Medzinárodný tím vedcov z Washingtonskej univerzity, Harvardskej medicínskej fakulty a Inštitútu Maxa Plancka pre výskum ľudskej histórie, spolu s archeológmi a s inými spolupracovníkmi z Grécka a z Turecka, sa výskumu tejto problematiky venuje niekoľko rokov. Už v roku 2013 zverejnili prvé výsledky a k nim pribudla v magazíne Nature (2. 8. 2017) rozsiahla štúdia genetickej DNA sekvencie dát obyvateľov doby bronzovej pevninského Grécka, Kréty a juhozápadnej Anatólie.

Bádatelia pod vedením Georgea Stamatoyannopoulosa, profesora genetickej vedy a medicíny, analyzovali DNA zo zubov pozostatkov 19 starovekých jedincov. Išlo o Minojčanov z Kréty, o Mykénčanov z pevninského Grécka a o obyvateľov juhozápadnej Anatólie, ktorí mohli byť bez pochýb identifikovaní na základe archeologických dokladov. Porovnával sa vzájomne minojský a mykénsky genóm s viac ako 330 inými starovekými vzorkami a s vyše 2600 genetickými informáciami súčasných ľudí po celom svete.

Výsledok štúdie ukazuje, že Minojčania a Mykénčania boli geneticky veľmi podobní, nie však úplne identickí. Minimálne z troch štvrtín sú potomkami včasných neolitických farmárov, ktorí migrovali do Egeidy tisícky rokov pred dobou bronzovou z Anatólie – moderného Turecka. Spolu s modernými Grékmi mali zároveň predkov príbuzných aj so starovekými obyvateľmi Kaukazu, Arménska a Iránu. Tento objav naznačuje, že k migráciám z  východu do Egeidy a do juhozápadnej Anatólie dochádzalo aj po období včasného neolitu. Práve ďalším výskumom by sa malo zistiť, ako a kedy sa odohrával tento prílev východnej DNA.

 

A čo moderní Gréci?

Posledná otázka sa viaže k pôvodu klasických a moderných Grékov. Predovšetkým v 19. storočí totiž bola populárna teória Jakoba Fallmerayera, ktorý tvrdil, že potomkovia starovekých Grékov zmizli vo včasnom stredoveku. Rovnako kontroverzná bola aj téza Martina Bernala o tzv. „Čiernej Aténe“, teda o afroázijskom pôvode klasickej gréckej civilizácie. Aj tu dáva DNA jasnú odpoveď.

Kým príslušníci oboch kultúr, Minojčania aj Mykénčania, mali genetický pôvod aj medzi „prvými farmármi“, aj medzi „východnými populáciami“, Mykénčania boli tiež nositeľmi genómu malého komponentu predkov u starovekých lovcov-zberačov východnej Európy a sibírskej oblasti, ktorí sa do Egeidy dostal cez eurázijskú stepnú oblasť alebo Arménsko.

Tento typ tzv. starovekých severných eurázijskych predkov je jedným z troch rodových populácií súčasných Európanov a nachádza sa aj v modernom Grécku. Hoci teda moderní Gréci nie sú identickí s populáciami doby bronzovej, sú jednoznačne geneticky príbuzní.

 

Budúcnosť

I keď uvedené štúdie nezodpovedali ešte všetky otázky, významne nás posúvajú v bádaní ďalej. Ako sa zreteľne ukazuje, už v najstarších obdobiach ľudských dejín to boli početné migrácie, ktoré formovali staroveké obyvateľstvo a jeho kultúru. Práve tieto migrácie však v súvislosti s genetickými informáciami naznačujú, že v ich dôsledku dochádzalo aj k výraznému miešaniu obyvateľstva, čo môže analýzy DNA komplikovať a zneisťovať ich výsledky. Vystupuje tu napr. problém kultúrnej identity a genetickej príslušnosti jednotlivých vzorkovaných indivíduí, keď konkrétny jedinec, z ktorého pochádzajú vzorky DNA, mohol mať odlišný genetický pôvod, ale zároveň bol súčasťou kultúry na mieste, kde práve žil.

Len ďalší výskum a narastajúci počet dôkazov na základe podobných výsledkov nám ich môže v budúcnosti vlastne potvrdiť. Štúdia však jasne dokazuje význam analýzy starovekej DNA pri riešení komplikovaných historických problémov a otvára dvere pre množstvo budúcich výskumov, ktoré sľubujú rozpliesť ďalšie a ďalšie záhady histórie, archeológie a lingvistiky.

 

Mgr. Veronika Dubcová študovala klasickú archeológiu na Trnavskej univerzite v Trnave, egyptológiu a orientalistiku na Viedenskej univerzite, kde v súčasnosti pokračuje v doktorandskom štúdiu. Je vedeckou pracovníčkou Ústavu orientalistiky SAV a členkou Nadácie Aigyptos. Aktívne sa podieľa na archeologickom výskume lokality Tell el-Retábí v Egypte. Zaoberá sa egejskou dobou bronzovou a jej vzťahom k Egyptu a k Blízkemu východu, najmä v oblasti náboženstva a ikonografie, a dejinami a materiálnou kultúrou druhého prechodného obdobia a Novej ríše.

 

Použitá literatúra

Drews, R.: The coming of the Greeks. Indo-European conquests in the Aegean and the Near East. Princeton 1989.

Evans, A.: The Palac of Minos at Knossos. London 1921 – 1935.

Hughey, J. R./Paschou, P./Stamatoyannopoulos, J. A./Stamatoyannopoulosa, G. et al.: A European population in Minoan Bronze Age Crete. Nature Communications 2013 May 14; 4: 1861.

Lazaridis, I./Reich, D./Krause, J./Stamatoyannopoulos, G. et al.: Genetic origins of the Minoans and Mycenaeans, Nature 2017, publikované 2.8.2017.

Maran, J.: Kulturwandel auf dem griechischen Festland und den Kykladen im späten 3. Jahrtausend v. Chr.: Studien zu den kulturellen Verhältnissen in Südosteuropa und dem zentralen sowie östlichen Mittelmeerraum in der späten Kupfer- und frühen Bronzezeit. Bonn 1998.

Shelmerdine, C. W.: The Cambridge Companion to the Aegean Bronze Age. Cambridge 2008.

 

Internetové odkazy: 

a) http://www.heritagedaily.com/2017/08/ancient-dna-analysis-reveals-minoan-mycenaean-origins/116193

b) http://www.nature.com/news/minoan-civilization-was-made-in-europe-1.12990

 

Obrazová príloha: wikipedia.org

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Keď rímske légie prešli peklom

Keď rímske légie prešli peklom

Bitka v Teutoburskom lese zrazila sebavedomie všemocnej Rímskej ríše na minimum. Prehra spôsobila stratu provincie Germánia a ešte horšiu katastrofu v počte vyhasnutých ľudských životov rímskych legionárov. celý článok

Tajomník Alexandra Veľkého

Tajomník Alexandra Veľkého

Eumenes z Kardie nepatrí medzi známe historické osobnosti. Napriek tomu sa zúčastnil prelomových udalostí. Ako tajomník Alexandra Veľkého s ním precestoval skoro celý vtedy známy svet. celý článok

Nová jaskyňa v blízkosti Kumránu?

Nová jaskyňa v blízkosti Kumránu?

Archeológovia pracujúci na projekte Izraelského pamiatkového úradu (Israel Antiquities Authority) s názvom Operation Scroll objavili novú jaskyňu v blízkosti známeho osídlenia esénov v Kumráne. celý článok

Našli egyptskú Popolušku

Našli egyptskú Popolušku

Podľa najnovších zistení patria 3 200 rokov staré pozostatky mumifikovaných nôh, objavené v roku 1904 talianskym archeológom Ernestom Schiaparellim vo vykradnutej hrobke QV66 v Údolí kráľovien, kráľovnej Nefertari. celý článok

Diskusia (2)

pridať

  • #347 | tiborman | 08.08.2017 16:41

    Myslim ze tam mate chybu, Egypt nebol zjednoteny okolo roku 5000 pred nasim letopoctom, ale v roku 3000 pnl, teda pred cca 5000 rokmi:) https://en.wikipedia.org/wiki/Upper_and_Lower_Egypt

    Reagovať
    • #348 | Claudius | 11.08.2017 00:56 (odpoveď na #347)

      Ďakujeme, preklep, opravené...

      Reagovať

Pridať komentár

Pre pridanie komentáru musíte byť prihlásený. Prihláste sa alebo registrujte sa.