Deti, ktoré sa narodili do hrobu

Publikované : 05.02.2018 | Komentárov: 0 | Zobrazení: 7737

V stredoveku boli pôrody rizikovou záležitosťou. Ohrozená bola matka aj dieťa. Často sa stávalo, že zomreli obaja. Niekedy dokonca tehotná žena ani nestihla porodiť. V tom prípade ju pochovali do hrobu s dieťaťom stále v lone. No a niekedy sa dieťa „vypýtalo“ na svet. Presnejšie, „pôrod“ zabezpečili procesy, ktoré sa odohrávajú s telom po smrti.

 

Zvláštne nálezy môžu vedca priviesť k novým zisteniam

Archeológovia, takisto ako iní vedci, nie sú vševediaci. Vždy je priestor zlepšiť sa, dozvedieť sa niečo nové a často k nám tomu dopomôžu aj zdanlivé náhody alebo nezvyčajné nálezy. Tak ako sa mi to stalo na začiatku môjho výskumu. Pri hľadaní anomálnych hrobov som pri štúdiu literatúry narazila na zaujímavý opis nálezovej situácie. Autor výskumu Bohuslav Chropovský uviedol k hrobu 19 na pohrebisku z 9. storočia na lokalite Nitra-Lupka toto: „Obrysy hrobovej jamy neboli znateľné. V hĺbke 95 cm boli črepy nádoby a o 45 cm hlbšie tri kostry. Kostra dospelej ženy bola orientovaná hlavou na SZ, lebka uložená na ľavom boku; nohy boli roztiahnuté, pravá rovnomernejšie natiahnutá, ľavá vyhnutá do uhla. Pri vnútornej strane stehennej kosti ležala veľmi útla detská hlávka, tielko dieťaťa bolo položené na hrudi pri ľavej ruke. Druhé dieťa bolo ešte nenarodené. Žena zomrela pri pôrode. Mala zrastenú kosť panvovú a bedernú.“ Na tomto popise by nebolo nič zvláštne, až na to, že by mohlo ísť o pôrod dvojčiat, čo však bez určenia veku nejde s určitosťou dokázať. Čo upútalo moju pozornosť, bola interpretácia tohto nálezového celku: „Hrob 19, v ktorom bola pochovaná žena, dáva možnosť nahliadnuť aj do strastí vtedajšieho ľudu. Je to hrob matky, ktorá zomrela pri pôrode. Jedno dieťa bolo už po narodení položené na hruď matky, ale bez hlavy, ktorá ležala pri panvových kostiach a akiste ju utrhli pri pôrode. Druhé dieťa, ešte nenarodené s hlavou medzi panvovými kosťami, bolo v lone matky.“

Pozastavila som sa nad predstavou pôrodu, pri ktorom by boli ľudia schopní odtrhnúť nenarodenému dieťaťu hlavu. Zistila som síce, že vo veľmi ojedinelých prípadoch to možné je, no pre zvláštnu polohu hlavy dieťaťa existujú aj iné vysvetlenia. Keď som tento prípad spomínala kolegom a kolegyniam, jedna z nich zauvažovala, či by to nemohol byť prípad pôrodu v rakve. Vtedy som netušila, že také prípady existujú, a tak som sa pustila do pátrania. Pôrody v rakve sú v archeológii zriedkavou záležitosťou, často až zvláštny nález vzbudí otázky typu prečo práve takto?!

 

Môže sa dieťa narodiť v rakve?

Pôrod v rakve, alebo po anglicky coffin birth, či po nemecky Sarggeburt, nemá nič spoločné s fyziologickým procesom pôrodu, tak ako ho poznáme. Je jasné, že mŕtva žena nemôže porodiť. Všetky jej orgány prestávajú fungovať v čase skonu a neexistuje mechanizmus, ktorý by dokázal dieťa vypudiť aj po smrti. Predsa však boli v archeologických kontextoch nájdené ostatky detí, ktoré ležali v takej polohe, akoby sa práve narodili. Za to však nemôžu sťahy maternice ale posmrtné procesy. Presný mechanizmus však nevedia určiť ani samotní bádatelia.

Pre pôrod v rakve je rozhodujúcim faktorom prístup kyslíka k telu. V prípade pochovania tela priamo do zeme v dostatočnej hĺbke plod spravidla ostáva v tele matky, pretože na „pôrod“ nie sú vhodné podmienky. Ak je však hrob plytký, alebo sa telo nachádza v rakve, je množstvo kyslíka dostatočné nato, aby sa spolu s inými faktormi vytvorili predpoklady pre vypudenie plodu. Keďže rakvy začali byť hojnejšie využívané v období stredoveku, mali by sme sa s týmto fenoménom stýkať častejšie práve od tohto obdobia. V pravekých kultúrach by sa dal tiež zistiť v prípade, že telo bolo uložené do rakvy. Napríklad v strednej Európe používala rakvy vydlabané z kmeňa stromu únětická kultúra v staršej dobe bronzovej.

Pri archeologických nálezoch, na rozdiel od kriminálnych prípadov, môžeme len predpokladať, že došlo k posmrtnému pôrodu. Môžeme tak usudzovať podľa polohy dieťaťa, ktoré by malo spočívať medzi nohami matky, s hlavou orientovanou k jej chodidlám, prípadne mohla časť tela ostať ešte vnútri jej ostatkov.

Po týchto zisteniach a po ich porovnaní s nálezom z Nitry-Lupky, mi bolo jasné, že hrob 19 nespadá do tejto kategórie. Keďže nebola zverejnená fotografická ani kresbová dokumentácia nálezovej situácie, nie je možné určiť, v akej polohe sa nachádzali pozostatky dieťaťa. Lebka sa mohla eventuálne skotúľať k panvovým kostiam potom, ako sa rozpadli mäkké tkanivá ľudského tela.

 

Ďalšie nálezy

Doklady možného pôrodu v rakve však máme z iných slovenských lokalít. Ide o hrob z Košíc-Šebastoviec, ktorý sa našiel na pohrebisku z obdobia avarského kaganátu. V hrobe 104 spočívala žena s dieťaťom, ktorého kostra ležala medzi stehnovými kosťami ženy, časť kostry dieťaťa sa nachádzala v oblasti panvy, pričom hlava novorodenca bola uložená v opačnom smere ako ženina.

Na neďalekej Morave, v Prostějove na Okružnej ulici, sa našiel hrob číslo 16, pochádzajúci z obdobia 9. – 10. storočia, teda z včasného stredoveku. Hrob obsahoval pozostatky ženy, pričom medzi jej stehnovými kosťami sa takisto nachádzalo telo dieťaťa s hlavičkou otočenou smerom ku kolenám ženy. Tieto pôrody nachádzame zriedkavo v celej stredovekej Európe. Pôrod v rakve mal byť zdokumentovaný aj v kláštore Æbelholt v Dánsku a na cintoríne v Taliansku, kde boli pochované obete čiernej smrti zo 14. storočia. Posledný menovaný hrob bol objavený pomerne nedávno, v roku 2006 na cintoríne vzdialenom 72 km od Janova.

O tomto jave nájdeme zmienky aj v písomných prameňoch. Už v publikácii z konca 19. storočia o anomáliách a zvláštnostiach v medicíne bolo vymenovaných niekoľko takýchto prípadov. Jeden z najstarších zaznamenaných pochádzal z roku 1551, keď zo ženy, vyšetrovanej španielskou inkvizíciou, mali štyri hodiny po jej obesení vypadnúť telá dvoch detí.

Tieto „pôrody“ sa zriedkavo vyskytujú aj v súčasnosti. Zdokumentované boli napríklad v roku 2008 v Paname a v roku 2013 v Taliansku, pričom v oboch prípadoch išlo o obete tragických okolností. V minulosti aj v súčasnosti tak predstavujú doklady „pôrodov“ mŕtvych detí mŕtvymi matkami svedectvo o tragédiách, ktoré vie priniesť život.

 

 

Mgr. Lucia Nezvalová vyštudovala archeológiu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. V súčasnosti je internou doktorandkou na Archeologickom ústave SAV. Špecializuje sa na pohrebný rítus, hlavne na anomálne hroby v období stredoveku.

 

Použitá literatúra

Fojtík, P./Prokeš, L.: Pohřby těhotných žen a fenomén porodu v rakvi. Pravěk Nová Řada 14, 2004, 225 – 236.

Gould, G. M./Pyle W. L.: Anomalies and curiosities of medicine. Philadelphia 1898.

Lewis, M. E.: The Bioarchaeology of Children. Perspectives from Biological and Forensic Anthropology. Cambridge 2007.

Prokeš L.: Posmrtné změny a jejich význam při interpretaci pohřebního ritu, ke vztahu medzi archeologií a forenzními vědami. Brno 2007.

 

Internetové zdroje:

a) https://www.seeker.com/coffin-birth-found-in-black-death-burial-2333620306.html

b) http://www.todayifoundout.com/index.php/2015/11/coffin-birth-unusual-phenomenon/

 

Obrazová príloha: F. Benente, P. Jelínek, B. Kovár SAHI,  seeker.com, Università di Genova – DAFIST

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Žena, ktorá milovala anglického kráľa

Žena, ktorá milovala anglického kráľa

Alica Perrersová bola prvou kráľovskou milenkou, ktorá ovplyvňovala súdne dvory a správu krajiny. Hoci s kráľom začala pomer, keď bola ešte mladá, bola dostatočne inteligentná, aby využila všetky z neho vyplývajúce výhody. celý článok

Čím sa platilo na Veľkej Morave?

Čím sa platilo na Veľkej Morave?

Obyvatelia mocenského útvaru, ktorý sme si privykli nazývať „Veľká Morava“, žili v priestore a v čase diametrálne odlišnom od našej modernej spoločnosti. Slovanské populácie 9. storočia by zjavne nemali prílišné pochopenie pre súčasný koncept peňazí a bohatstva. celý článok

Kto boli Chazari?

Kto boli Chazari?

Chazari sú dnes častou témou konšpiračných portálov a internetových diskusií. Mnohí ich spájajú so židmi a s judaizmom. Aká je však historická skutočnosť? Aké sú dejiny týchto polonomádov, medzi ktorými pôsobili aj slovanskí vierozvestovia Cyril a Metod? celý článok

Aké boli osudy dcér spurnej kráľovnej?

Aké boli osudy dcér spurnej kráľovnej?

Eleonóra Akvitánska je jednou z najpozoruhodnejších žien stredoveku. Jej dcéry však boli tiež osobnosti so zaujímavými osudmi, hoci o nich pramene nehovoria tak podrobne ako o ich matke (a hoci neviedli taký „škandalózny“ život ako ona). celý článok

Diskusia (0)

pridať

Zatiaľ žiadne komentáre.

Pridať komentár

Pre pridanie komentáru musíte byť prihlásený. Prihláste sa alebo registrujte sa.