Dejiny, migranti a stredovek

Publikované : 13.03.2016 | Komentárov: 0 | Zobrazení: 6895

Stredovek nikdy nebol temnou dobou, ale skôr laboratóriom súčasnosti. Ako spolu súvisia Karel Čapek a utečenci? Zažívame nové sťahovanie národov? A majú ísť „povaľači z kaviarní” do polí a tovární? O tom všetkom sme sa zhovárali s doc. Janom Stejskalom z Katedry histórie Filozofickej fakulty Univerzity Palackého v Olomouci, popredným odborníkom na dejiny raného humanizmu a monastického hnutia v stredoveku. 

 

Stredoveký krížPrečo sa venujete práve stredoveku?

Bavia ma i novšie dejiny, samotná periodizácia je predsa umelá. Ľudia nešli spať v jeden deň v stredoveku a nezobudili sa v novoveku, ani generácie tak nefungovali. Zaujímam sa aj o starovek, ale myslím si, že starovek sa skúma z Českej a Slovenskej republiky veľmi ťažko. Ak je nejaká „stará“ história, kde človek vidí priamu líniu k súčasnosti – počiatok najrôznejších fenoménov, tak je to stredovek. Je to európske dedičstvo.

 

Čo vás na stredoveku fascinuje, naplňuje údivom? Alebo sa pozeráte na dejiny  skôr cynicky?

Mám istý druh cynického prístupu k histórii, ale to mám i k súčasnosti. Naša doba zo stredoveku vyrástla, stredovek priamo k nej vedie, formovala sa v ňom naša súčasnosť – etnická, národná, genetická, jazyková. Mnoho dnešných sociálnych javov je možné rozlúštiť v stredoveku. Rozhodne ho nepokladám za nejaké obdobie temna, človek by mal vždy pamätať, že je majstrom minulosti, ale šašom pre budúcnosť. Ja si nemôžem dovoliť nazvať svojich pra-prapredkov „temnármi“, tým by som riskoval, že sa raz tak bude pozerať aj na mňa. Navyše, sú to naši priami predkovia. Môžem síce obdivovať antickú civilizáciu, ale necítim tam priamu líniu, len inšpiráciu.

 

Všetky výdobytky antiky nám teda sprostredkoval „temný vek“?

Stredoveký mních pri meraníPresne tak. Myslím, že hlavný dôvod, prečo toľko obdivujeme antiku, je to, že nám bola zakódovaná našimi predkami v stredoveku, ktorí chceli mať trochu iný život, obzerali sa, kde by našli vzor a našli ho v antike. Keby nemali o antiku záujem, dnes o nej nevieme vôbec nič. Za to všetko vďačíme im, ich pátraniu, obdivu k nádherným textom, i kritickosti, ktorá sa zrodila v stredoveku. Skôr než ako temné obdobie to vnímam ako laboratórium, v ktorom sa naša doba zrodila.

 

Dnes často v diskusiách zaznieva, že konzervatívnejšie hodnoty sú označované za stredoveké. Už ste povedali, že to nebola doba temna, ale boli tu iné veci, napríklad monopol Cirkvi, aspoň v intelektuálnej rovine. Na druhej strane – v 20. stor. sme boli svedkami obrovských barbarstiev, a pritom je to „moderná“ doba. Bol barbarský i stredovek?

To si netrúfam povedať. Najprv k tomu monopolu Cirkvi. Musíme si uvedomiť, že vtedy boli veriacimi úplne všetci. „Monopol Cirkvi“ je náš dnešný pohľad.

 

František z Assisi (Maľba: B. Berlinghieri)Čiže my dnes vidíme Cirkev ako niečo samostatné, no stredovekí ľudia boli priamo jej súčasťou. Je asi zložité popisovať niečo, čoho ste súčasťou.

Určite. Pokiaľ existovali kacírske hnutia, pokusy o reformu, tak to bolo z obavy, že Cirkev nie je vedená správne. Oni nechceli odmietnuť Cirkev, chceli ju zmeniť. Myslím si, že spoločnosť nebola väčšmi barbarská, hoci sa diali kruté veci. Spoločnosť však mala svojím spôsobom ďaleko väčšiu úctu k ľudskému životu než mala spoločnosť v 20. storočí. Keď sa v stredoveku trestalo, a to veľmi kruto, verilo sa, že sa ničí skôr fyzická stránka daného človeka. Ale väčšinou priali večný život i odsúdenému, verili, že bude súdený aj niekde vyššie. Nevidíme však snahu o zničenie ľudskej existencie ako takej.

 

Ako sa to deje v 20. a 21. storočí...

Keď to porovnáme s mechanickým zabíjaním v 20. a v 21. storočí, keď totalitné režimy nepriali večný život, chceli zničiť ľudí ako takých, zničiť ich dušu. Pripadá mi to oveľa barbarskejšie než štvrtenie človeka, keď mu predtým dopriali kňaza. Netreba si to síce idealizovať, ale v každom prípade bolo upálenie kacíra vždy vnímané ako prehra. Víťazstvom by bola konverzia odsúdeného. Z tohto hľadiska mi pripadá oná doba mravnejšia, i keď je násilná a barbarská.

 

To ma privádza k ďalšej otázke – pri diskusii o Európskej únii zaznieva často otázka kresťanských koreňov našej civilizácie. Ktoré to sú, je to iba sloboda a z nej plynúci sekularizmus?

Johanka z ArcuDomnievam sa, že skutočná demokratická spoločnosť musí byť v princípe sekulárna. To bolo umožnené zdravým napätím medzi Cirkvou a štátom, ich vzájomnou konkurenciou, z čoho neskôr vyplynulo jasné oddelenie týchto zložiek. Teraz stojíme tvárou v tvár spoločnostiam, ktoré neprešli takýmto vývojom a zisťujeme, že naša historická skúsenosť asi nie je opakovateľná v iných častiach sveta. Mix antickej tradície, demokracie, sekularizmu, aj takých drobností ako spor o investitúru, vlastne nie je prenositeľný a demokracia v takej podobe, ako ju vnímame, nie je vždy realizovateľná inde, hoci sme si mysleli, že túžba po slobode je ľudskou prirodzenosťou. Osobne si myslím, že na svete dôjde skôr k politickému a náboženskému rôzneniu než k spájaniu. Odkazovanie na kresťanské hodnoty sa však deje hlavne v krajinách, kde v skutočnosti tieto hodnoty živoria a formálna účasť na bohoslužbách dvakrát za rok nesvedčí o veľkých kresťanských zásadách. No i tak, je tu vnímanie „to sme my“ – „to sú oni“. Napríklad v Maďarsku, na ktoré doľahla utečenecká kríza, sa znovu objavili reminiscencie na úlohu obhajcu kresťanského sveta, ako to bolo za čias Turkov. Skôr si myslím, že si budeme viac uvedomovať výhody nášho spôsobu života, ktorý vznikol oným historickým mixom, a ten si budeme chcieť uhájiť.

 

Sme teda svedkami opakovania histórie, aspoň tej z doby sťahovania národov?

Osobne si myslím, že človek v zásade chce žiť v krajine, kde sa narodil – medzi svojimi. Utečenci však zrejme stratili nádej, že sa tam niečo pohne k lepšiemu. Analógia je preto možná s tým, ako vtedy na prahu sťahovania národov etniká stratili nádej pod tlakom Hunov. Oni utekali, neprišli dobývať, ale nakoniec sa to dobývaním aj tak skončilo. Našťastie forma je dnes iná, nie je to riadená invázia. Každý by si však mal zvážiť, ako by sa správal v ich postavení.

 

Keď Rím dobyl Grécko, vravelo sa, že následne potom Grécko dobylo Rím svojou kultúrou, porazenému Rímu sa to isté podarilo neskôr s barbarmi. Stane sa niečo podobné aj dnes – „premôže“ náš spôsob života spôsob života imigrantov?

Symbol krížových výprav – hrad Krak des ChevaliersBola by to ideálna verzia, keby sa zo Sýrčanov stali noví Česi alebo Slováci a postupne sa asimilovali. To sa napríklad udialo so súčasnou sýrskou komunitou v Českej republike, pretože sa úplne asimilovali. Lenže teraz nám sem prichádzajú masy. A skúsenosť je taká, že západná spoločnosť, ktorá s tým má dlhšiu skúsenosť, to nezvládla.

 

Narážate na getá v Paríži a pod.?

Presne. Dopustili, aby sa Alžírsko a Maroko „presťahovali“ do Paríža. To isté hrozí najmä v  Nemecku, kam si utečenci priniesli všetky neduhy svojej civilizácie. Skôr než zadržiavať lavínu holou rukou by sme mali premýšľať, ako ich zakomponovať do našej spoločnosti, čo však znamená onú komunitu rozpustiť. Dobré riešenia ponúka Rakúsko, aby každá dedina prijala jednu rodinu. Prosto nevytvárajme nikde getá. Imigrantom sa to, samozrejme, nebude páčiť, nám by sa to asi tiež nepáčilo. Ak však má naša civilizácia prežiť, ak majú byť asimilovaní oni do našej civilizácie, a nie my do ich, musíme ich rozptýliť a trvať na istých sekulárnych zvyklostiach.

Tapiséria z Bayeux zobrazuje stredovek západnej Európy. 

Ktoré to napríklad sú?

Napríklad nosenie šatky závoja je u nás u žien obvyklé, zvlášť na vidieku alebo u rehoľníčiek. No do našej kultúry vôbec nepatrí zakrývanie tváre, zakrývame ju už od čias Rímskej ríše len mŕtvym, alebo si ju zakrývajú banditi. Mali by sme teda stanoviť jasné pravidlá hry. Pokrývka hlavy – prečo nie. Zakrývanie tváre – v žiadnom prípade. Rovnako by sme mali trvať na tom, aby ich náboženskí vodcovia, ktorí by tu mali pôsobiť, prešli naším, európskym školstvom, aby nám neimportovali iné normy.

 

Napadol mi teraz jeden citát, ktorý je i v jednej expozícii v Osvienčime, často sa obmieňa, ale v zásade ide stále o to isté: „Kto nepozná dejiny, je odsúdený k tomu, aby si ich prežil ešte raz.“ Je preto dobré štúdium dejín na poučenie, alebo sa história neopakuje?

Podľa môjho názoru ani jedno úplne nefunguje. Určitá forma poučenia z dejín môže byť. Môžeme vidieť niektoré javy, symptómy, ktoré sa často v dejinách opakujú, správanie skupín ľudí, keď sa schyľuje k určitým malérom. Úprimne povedané, hystéria, ktorá teraz vládne okolo utečeneckej krízy, mi pripomína druhú republiku. Ničí nás vlastný strach, utečencov do Českej a Slovenskej republiky zatiaľ dorazilo asi toľko, že by nezaplnili ani kino, nieto naše mestá. Musíme byť však pripravení, uvažovať racionálne, hystéria je nanič.

 

„Vy ste tá pražská kaviareň...“ Takto presne nadávali Karlovi Čapkovi.Istá atmosféra strachu?

Atmosféra strachu, nálepkovanie ľudí – „Vy ste tá pražská kaviareň...“ Takto presne nadávali Karlovi Čapkovi. Karel Čapek, ktorý bol ešte v lete 1938 hrdina, bol v podstate v zime toho istého roku uštvaný k smrti, a to v zásade Čechmi. Naraz sa prejavili potlačené pudy, všetky frustrácie. Takže isté podobné symptómy môžeme nachádzať a historici by na ne mali upozorňovať. Ale myslím si, že nevedia predpovedať budúcnosť.

 

Kauzalita teda v dejinách neplatí?

Neplatí, nikdy nie sme schopní analógiu presne rozpoznať, aby sme boli schopní stanoviť, čo sa stane, hoci niektoré symptómy schopní rozlíšiť sme. A čo sa týka spomínaného Osvienčima, tam vidíme strašné následky niektorých symptómov. Dalo by sa povedať, že tam je možno onen citát platný, pretože dokážeme rozoznať veci vedúce k rasizmu a z neho plynúce násilné riešenia. Teda v niektorých veciach to platné je, ale obecná história ako učiteľka života nefunguje. To je iba zbožné prianie.

 

Aký je teda zmysel štúdia dejín? Ako majú napríklad prváci na histórii odpovedať na otázku, prečo študujú dejiny?

Zmyslom tohto štúdia je oveľa lepšie porozumieť svetu, prečo sa niektoré veci asi dejú, z čoho niektoré veci vyrástli a hlavne kriticky hodnotiť informácie, ktoré človek má. Historik sa naučí kriticky hodnotiť pramene, pozerať na fakty kritickejšie, než ako sú všetkým predkladané. Čím viac ľudí bude schopných porozumieť súčasnému svetu a vysvetľovať to svojmu okoliu, tým bude spoločnosť imúnnejšia voči nebezpečným zjednodušovaniam. Mnohí, hlavne politici, nám podávajú veľmi zjednodušené videnie sveta, dobré akurát tak na zvádzanie davu. Študenti histórie, a vôbec humanitných oborov, sú tu na to, aby spoločnosť chránili.

 

Dnes sa ale volá po technickom vzdelaní...

Povaľači z kaviarní do polí a továrníNo dobre, ale načo nám to bude, keď nebudeme žiť v slobodnej spoločnosti, pretože nebudeme mať ľudí, ktorí nás budú schopní ochrániť, vysvetliť nám isté javy včas. Koniec koncov, platí to aj v praxi – ja som pracoval v poradenskej spoločnosti, kam si ma vybrali práve preto, že som bol historik. Prišla napríklad istá zahraničná banka, ktorá si chcela kúpiť istú českú banku a nechala si našou firmou vypracovať na onú českú banku posudok. Takže som sedel v archíve onej banky, skúmal zmluvy, úvery rozdané po celom svete, pátral po dlžníkoch. Pretože firma potrebovala niekoho, kto vie pracovať s čriepkami informácií a kto vie rýchlo podať obraz situácie. Historik, so štruktúrovaným a kritickým videním sveta, ktoré pri štúdiu získa, môže pracovať takmer kdekoľvek.

 

Takto vzdelaní ľudia sú teda akousi garanciou občianskej spoločnosti?

Spoločnosť, ktorá sa vzdá humanitných oborov, je na ceste do pekiel. Prečo komunisti najviac útočili na humanitné vedy, sociológiu ako „buržoáznu“ vedu zrušili úplne? Pretože nepotrebovali niekoho, kto im bude pripomínať, že sú totalitným režimom.

 

Často sa ale argumentuje, že stovky absolventov filozofických fakúlt spoločnosť nie je schopná zamestnať...

Teraz počúvame svojím spôsobom materialistické a pseudo-komunistické uvažovanie, že existuje nejaká materiálna základňa a humanitné obory sú len čerešničkou na nej. To je nezmysel. V spoločnosti to nikdy tak nefungovalo, vždy to šlo ruka v ruke. Je predsa vecou každého človeka, čo chce v živote robiť. Väčšina z našich študentov,  tých najlepších, si skôr či neskôr prácu v obore našla. Tí menej dobrí inde, nie priamo v obore, ja sám som vystriedal oborov viac, a nie je na tom nič zlé.

 

Ďakujem za váš čas.

 

Zhováral sa Patrik Paštrnák. Pôvodný rozhovor pre časopis PalacKHI, jeseň 2015.

 

doc. Jan StejskalDoc. Mgr. Jan Stejskal, M.A., PhD. (1970), vyštudoval na Univerzite Palackého v Olomouci a Stredoeurópskej univerzite v Budapešti, pracoval na viacerých prestížnych inštitúciách (napríklad Harvardský inštitút Villa I Tatti vo Florencii). Medzi jeho najvýznamnejšie publikácie patria Podivuhodný příběh Jana Jeronýma, Řecké dědictví na Západě a Hodoeporicon Ambrogia Traversariho. Momentálne pôsobí na Univerzite Palackého v Olomouci.

 

Obrazová príloha: www.wikipedia.org

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Zapisuje sa tradícia do ľudských tiel?

Zapisuje sa tradícia do ľudských tiel?

O dynamike a menlivosti tradície, o tom ako sa tradícia a kultúra zapisujú do ľudských tiel, hygieny, architektúry, spoločenských pravidiel, náboženstva, a o indickej tradícii a kultúre sme hovorili s brnenským religionistom a antropológom z Masarykovej Univerzity – Mgr. Milanom Fujdom, PhD. celý článok

Pohľad z Moskvy nie len na naše dejiny

Pohľad z Moskvy nie len na naše dejiny

Na minulosť, dejepisectvo, a na to ako je to v súčasnom Rusku s nostalgiou po Stalinovi sme sa pýtali nestorky ruskej historickej vedy Valentiny Vladimirovny Marjiny, ktorá našla zaľúbenie i profesionálnu špecializáciu v československej a obzvlášť slovenskej histórii. celý článok

Chcete pitvať? Kúpte si mŕtvolu od kata

Chcete pitvať? Kúpte si mŕtvolu od kata

Krv má v ľudskej histórii od nepamäti osobité postavenie. Pravdepodobne už v praveku si ľudia všimli, že keď človek stráca krv, z jeho tela odchádza život. Krv ako symbol života sa tak stávala súčasťou liečiteľstva, náboženských a okultných obradov. celý článok

Jiří Padevět: Svastika predáva

Jiří Padevět: Svastika predáva

O zverstvách, ktorých sú ľudia schopní, o krvavých územiach, o tom, čo robí knihu zaujímavou a ktoré sa predávajú najlepšie, sme sa porozprávali s jedným z najzaujímavejších vydavateľov kníh v Československu, Jiřím Padevětom. celý článok

Praví Slováci z genetického hľadiska neexistujú

Praví Slováci z genetického hľadiska neexistujú

Genetika je veľmi širokou disciplínou s mnohými špecializovanými oblasťami, ale aj atraktívnymi zákutiami. Americké kriminálne seriály, spájanie hollywoodskych hviezd s genetickými vyšetreniami či túžba poznať svojich predkov popularizujú genetiku čoraz viac aj medzi laickou verejnosťou. celý článok

Diskusia (0)

pridať

Zatiaľ žiadne komentáre.

Pridať komentár

Pre pridanie komentáru musíte byť prihlásený. Prihláste sa alebo registrujte sa.