Čriepky 19. veku

Publikované : 20.01.2013 | Komentárov: 0 | Zobrazení: 3336

Vážení priaznivci histórie,

keď sa spomenie 19. vek, či inak 19. storočie, bežný čitateľ azda zaváha, pretože k tomuto obdobiu sa neviaže toľko asociácií ako k iným, zdanlivo výraznejším dejinným úsekom. Tí, odchovaní filmovou klasikou, si ho možno vybavia ako „století páry“, čo naznačuje aspoň jeden jeho rozmer – technický pokrok. Je takmer neuveriteľné, koľko technických inovácií ponúklo. Ide o princípy, ktoré dnes okolo seba vidíme bežne a ich skutočný vek si často ani neuvedomujeme.

V ideálnom prípade mohol ten istý človek zažiť dopravu pomocou dostavníka ťahaného pármi bujných koní, previezť sa konskou železnicou, no i vlakom s parnou lokomotívou. Jazdil na koni, vozil sa v ľahkej bričke, ale mohol vyskúšať i prvé automobily (pred ktorými pre výstrahu utekal najatý bežec) či – na prahu nového storočia – elektromobil. Na svete sa vôbec vyrojili podivné dopravné prostriedky – divní predchodcovia bicykla, dokonca už aj prototypy lietajúcich strojov, rieky začali brázdiť parolode. Svet sa zmenšil a správy sa šírili rýchlo – aj vďaka semaforom, a tiež „spievajúcemu drôtu“ – telegrafu. Takto sa razantne zrýchlil aj pohyb myšlienok.

Ľudia tejto doby prijímali zmeny pomerne pokojne (ak im, pravda, niekto nechcel budovať železnicu cez záhradu či vinohrad, alebo ich parné monštrum nepripravilo o prácu) a novinky sa začali využívať takmer okamžite. Pritom šlo často o prevratné veci, obrovské skokové zmeny, o akých kvantite sa nám nemôže ani len snívať. Veď novinky dneška sú len derivátmi iba o málo starších zariadení, a tak dnešnému človeku iba máločo vyrazí dych.

Okrem technickej revolúcie je však 19. storočie aj vekom revolúcií ducha. Ten sa však nie vždy prejavoval pozitívne – ani s rozvojom vzdelania a kultúry nevymizlo násilie a vojny, skôr naopak. Aj tu „poslúžili“ moderné technické výdobytky.

V období zmien a vízií budúcnosti žili aj postavy príbehov, ktoré tvoria našu novú tému. Aj keď sa vrátime na začiatok či skôr do prvej polovice 19. storočia, duch pokroku a zmien nás bude nasledovať i do netechnických sfér. Ak by sme – podobne ako Georg Wilhelm Friedrich Hegel – videli dejiny ako vývin vnímania slobody, 19. storočie ponúka prezentáciu tých najradikálnejších ideí. Človek sa emancipoval v duchu nového spoločenského usporiadania, ktoré napadalo najmä princípy feudalizmu a absolutizmu. Na vlne ušľachtilých myšlienok o prirodzenej rovnosti a slobode ľudstva sa priživili príslušníci novej dominantnej spoločenskej sily, ktorú predstavovala buržoázia. Územie Slovenska však tomuto smerovaniu v rámci Uhorska podliehalo iba pomaly, pretože vrstva buržoázie, grupujúcej sa zo širokého spektra od remeselníkov po továrnikov, od kramárov po veľkoobchodníkov, finančníkov a inteligenciu neprivilegovaného pôvodu, bola, na rozdiel od území čo len trochu západnejšie, pomerne slabá.

Podobne prevratná bola nová koncepcia národa, vlastne takmer nezlučiteľná s existujúcimi štátnymi celkami formovanými feudálnymi koncepciami. Habsburská monarchia, ktorá nevyužila šancu na unifikáciu v 18. storočí, musela čeliť antagonizmom v poňatí jednotlivých národných hnutí. Horelo doslova všade. Hýbali sa Taliani, Česi, Chorváti, Srbi, Rusíni, Židia aj Slováci. Naopak, status „vládnucich“ národov sa snažili udržať „Nemci“ a Maďari. Myšlienky emancipácie, sebavymedzenia i hodnej dávky diferenciácie boli vlastné všetkým hnutiam, hoci úroveň šovinizmu, vulgarity a násilia iste rovnaká nebola. „Národné obrodenie“ bude teda zrejme ďalšia z vecí, ktorú si pri 19. storočí vybavíme. Napriek stálej bojovej atmosfére a výpadom voči ideovým protivníkom malo toto obdobie v Uhorsku ešte stále svoju špecifickú malebnosť a do všetkých sfér nacionálny partikularizmus našťastie ešte nezasiahol.

Jednotlivé príspevky našej novej témy sa však budú týmito „veľkými“ udalosťami doby zaoberať iba okrajovo, alebo im poslúžia ako pozadie, scéna, kde sa budú odohrávať oveľa intímnejšie a menej známe drámy. Presadzovanie ušľachtilých myšlienok znamenalo silné vypätie jednotlivých aktérov, emocionálnu nevyrovnanosť – skrátka, veľké postavy vrhali rovnako veľké tiene.

Prístup k ženskej otázke, emancipácii i podiel na slovenskom národnom hnutí si predstavíme na príbehu Aničky Jurkovičovej, neskôr Hurbanovej. Výsostne romantickú líniu neopustíme – nadviažeme citovými peripetiami Jána Kollára a dozvieme sa, ako to v skutočnosti bolo s jeho nesmrteľnou múzou Mínou, a ako jeho láska nepodľahla času. Ďalší článok prináša pohľad na jednu z národností Uhorska – Židov – a na vzťahy slovenskej spoločnosti k nim v prvej polovici 19. storočia. Ozrejmíme si tak mnohé z dobových stereotypov, no i realitu. Ohnivú čiaru po sebe zanechalo vystúpenie Lajosa Kossutha, najvýznamnejšej osobnosti maďarského národného hnutia. Aj na jeho osudoch a činoch si môžeme priblížiť, nakoľko podobní si boli v ideovej sfére príslušníci rozličných národných hnutí, napriek tomu, že stáli na opačných stranách barikády. Napriek nesporným úspechom i slávnym momentom strávil Kossuth záver svojho života v izolácii a sklamaný vývojom. Podobné nálady boli vlastné i Ľudovítovi Štúrovi, ak sa pozrieme na jeho posledné roky života po sklamaní v revolúcii meruôsmych rokov a na detaily jeho tragického skonu.

Čriepky tak pestrej, no v zásade roztrieštenej a neúplnej mozaiky obrazu počiatku 19. storočia vyvážia články z iných dejinných období a častí sveta: prenesieme sa do starovekého Egypta, aby sme pátrali po záhadnom vrahovi faraóna Ramesseho III., krátko poputujeme s odvážnym cestovateľom – Pytheasom z Massalie a zadefinujeme si, ako to bolo s rímskym občianstvom a s jeho udelením cisárom Caracallom. Do strednej Európy sa vrátime, aby sme videli, ako vznikla a vyvíjala sa Východná marka. Duch križiackych výprav a vône Orientu nás ovanú pri činoch neskoršieho cisára rímskej ríše Fridricha II. a dozvieme sa aj, ako žil a panoval „prvý kráľ Rusi“ Daniel Romanovič.

To, samozrejme, nie je všetko, ale ponechajme zvedavému čitateľovi aj radosť z objavovania!

 

 

Peter Podolan

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Nehrdzavejúca láska Jána Kollára: mýtus a realita

Nehrdzavejúca láska Jána Kollára: mýtus a realita

Kto by nepoznal básnickú skladbu Slávy dcera. Cez povinné čítanie si zrejme každý spomenie na verše monumentálneho Predspevu či na letmé pohladenie zneliek ľúbostného charakteru. Snáď si vybaví i meno Mína. Literárny obraz, ktorý mal svoju predlohu v realite. Pravda, mýtus a realita sa často rôznia. celý článok

Kométa menom Lajos Kossuth

Kométa menom Lajos Kossuth

Lajos Kossuth (po slovensky Ľudovít Košút) je najznámejším predstaviteľom maďarského liberálneho hnutia, bojujúceho za zrušenie feudálnych prežitkov, za modernizáciu Uhorska a za jeho osamostatnenie od Rakúska. Bol to uhorský (maďarský) politik, právnik, novinár a vodca maďarskej revolúcie. celý článok

Osudové peripetie Aničky Jurkovičovej

Osudové peripetie Aničky Jurkovičovej

Anička – táto zdrobnená podoba odsúva do pozadia pôvodné meno Anna. Súvisí to aj s romantickým príbehom lásky, ktorý napísala Anna Lacková-Zora, a s jeho populárnym televíznym spracovaním. Život Anny Jurkovičovej, neskôr Hurbanovej, však nebol iba prechádzkou ružovým sadom. celý článok

Smrť Ludevítova

Smrť Ludevítova

Dňa 12. januára 1856 zomrel Ľudovít Štúr. Pokojne skonal, „po velkých bolestech a mnohém krvácení“ . Životom vyplnil štyridsať rokov, dva mesiace a štrnásť dní. celý článok

Diskusia (0)

pridať

Zatiaľ žiadne komentáre.

Pridať komentár

Pre pridanie komentáru musíte byť prihlásený. Prihláste sa alebo registrujte sa.