Čo zničilo Vikingov v Grónsku?

Publikované : 27.04.2015 | Komentárov: 0 | Zobrazení: 8717

Vikingovia sa preslávili dobyvačnými a pirátskymi výpravami, ktoré znamenali pohromu pre veľkú časť stredovekej Európy. Zároveň však boli schopnými moreplavcami, ktorí pre vtedajších Európanov objavili neznáme krajiny, hlavne v oblasti severného Atlantiku. Usadili sa na Orknejach a Faerských ostrovoch. Ich pozornosti neušiel ani ostrov Island a svoje osady založili aj v Grónsku, odkiaľ sa dostali až do Severnej Ameriky...

Ich osídlenie v Grónsku však skolabovalo – prečo sa to stalo?

 

Vikingovia by nikdy neosídlili Grónsko, ak by sa predtým neusadili na ostrove Island. Prví škandinávski osadníci prišli na ostrov Island už niekedy okolo roku 860 po Kr. Väčšina z nich boli migranti z Nórska. Práve z Islandu smerovala ďalšia expanzia Škandinávcov do Grónska a odtiaľ do Ameriky.

 

„Zelený“ ostrov

Niekedy sa objavenie Grónska považuje skôr za náhodu ako za premyslený čin, i keď vzdialenosť medzi oboma ostrovmi je len okolo 300 km. Prvým potvrdeným vikingským osadníkom na ostrove bol dobrodruh Erik Červený (Hrdzavý). Za zločiny v Nórsku sa najskôr uchýlil na Island, no keďže sa jeho konfliktná povaha (zabil niekoľko ľudí) naplno prejavila aj tu, musel ostrov na tri roky opustiť.  Vyplavil sa na severozápad, až sa dostal do Grónska. Pobudol tu tri roky a vrátil sa na Island.

Ostrov nazval Grønland (Zelená krajina), aby prilákal ďalších osadníkov. Erik nemusel byť s názvom ďaleko od pravdy, pretože klíma v stredoveku bola výrazne teplejšia a zhoršovať sa začala až od 13. storočia. Erik založil v Grónsku tri osady.

Vikingovia z Grónska objavili americký kontinent ešte skôr ako Krištof Kolumbus. Vzdialenosť medzi ostrovom a kontinentom nie je príliš veľká. Prvým Vikingom, a pravdepodobne aj Európanom, ktorý vystúpil na breh neznámeho kontinentu, bol syn objaviteľa Grónska – Leif Eriksson.

Grónski Vikingovia sa na nový kontinent plavili častejšie, aj keď nemali potenciál založiť tu stabilnú kolóniu. Archeológia potvrdila vikingské osídlenie polostrova Newfoundland, keď sa podarilo objaviť ich osadu pri L΄Anse aux Meadows. Toto miesto slúžilo ako akýsi oporný a logistický bod. Pre obdobie až do 14. storočia existujú písomné správy (napríklad dielo Adama Brémskeho, 11. storočie) o pomerne čulých hospodárskych kontaktoch medzi Grónskom a Novým svetom.

 

Klíma, ekonomika a viera

Osady v Grónsku v istom časovom momente zanikli. Čo bolo príčinou kolapsu spoločnosti? Kde spravili nórski osadníci chybu? Pravdepodobne ide o ukážkový príklad kolapsu, ktorý mal viacero príčin – vyčerpanie zdrojov, škody na prírodnom prostredí spôsobené človekom, zmena klímy, zlyhanie elít, vojnové konflikty a ekonomické faktory.

Najjednoduchšia teória vysvetľuje zánik nórskej populácie v Grónsku zmenou klímy. Podľa archeologických nálezov, ale aj podľa analýzy klimatických zmien vieme, že v 10. – 12. storočí bola v Grónsku oveľa miernejšia klíma ako dnes. Výrazné klimatické zmeny a chladnejšie podnebie tzv. malej doby ľadovej nastali na začiatku 15. storočia, keď končia aj vikingské osady v Grónsku.

 

 

 

 

 

 

Nóri prišli v  Grónsku v podstate do nedotknutej krajiny s obmedzenými zdrojmi, ktoré však dostačovali na slušnú obživu. Hneď po príchode začali meniť svoj nový domov.

Island a Grónsko osídlili hlavne migranti z územia Nórska. Môžeme preto predpokladať, že aj ekonomický a politický model prisťahovalcov v Grónsku bol podobný ako v materskej krajine. Základom ekonomiky Vikingov nebolo pirátstvo a obchod, ale podobne ako u iných národov poľnohospodárstvo.

Nóri chovali kravy, ovce, kozy, ošípané a kone. Hlavnými chovnými zvieratami v Grónsku sa stali ovce a kozy, ktorým viac vyhovovalo prostredie. Z plodín pestovali tie, ktoré prežili chladnejšie podnebie Grónska – jačmeň, ovos, pšenicu, žito, kapustu a cibuľu. Môžeme len špekulovať, či zvládli aj technické plodiny ako ľan. Obživa sa dopĺňala lovom a rybolovom. Podobné živobytie mali aj Vikingovia na Islande.

Vikingovia chovali zvieratá skôr pre mlieko a vlnu. Chov bol závislý od možností grónskych lúk. Nielenže sa na nich pásol dobytok, ale kosili sa aj pre zásoby na zimu, keďže letá boli krátke a počas dlhých, chladných a tmavých dní ste museli zvieratá ustajniť a kŕmiť.

Niektorí autori u grónskych Vikingov paradoxne nepredpokladajú lov rýb (napríklad Jared Diamond). Tento fakt interpretujú ako tabuizovanie ich konzumácie. Takáto úvaha je však chybná, pretože Vikingovia často lovili tresku. Takisto analýzy kostier Vikingov z ostrova dokazujú rybiu stravu. Neprítomnosť rybích kostí v archeologických nálezoch môžeme vysvetliť aj ich nezachovaním v severskom prostredí. Prípadne sa rybie kosti mohli spotrebovať pri výrobe rybej múčky pre dobytok.

Okrem rybolovu mohol byť dôležitý lov ľadových medveďov, mrožov a veľrýb. Vikingovia mohli loviť aj soby karibu, ktoré tiahli z Ameriky až do ich oblastí. Dôležitou zložkou obživy boli aj morské vtáky.

Pre vývoz boli dôležité ryby, kly mrožov a narvalov, tulenie a mrožie kože, živé ľadové medvede (alebo ich kože) a dravé vtáky. Ľadové medvede boli žiadané v šľachtických zverincoch v stredovekej Európe. Narvalie kly sa predávali ako rohy jednorožca. Význam mrožích klov ako suroviny narástol hlavne v období, keď moslimovia odrezali kresťanov od zdrojov slonoviny. Na orientálnych dvoroch sa tešili záujmu aj grónske sokoly.

Zvieratá sa väčšinou lovili viac na severe ostrova. Ich zabitie bez strelných zbraní a následné spracovanie muselo byť namáhavé, keď si uvedomíme, že taký mrož mohol vážiť aj tonu a ľadový medveď polovicu tony.

 

Ekologická kríza?

Podľa Jareda Diamonda si Nóri v Grónsku poškodili prírodné prostredie  tým, že zničili pôvodnú vegetáciu, vyrezali trávnu mačinu a spôsobili pôdnu eróziu. Hneď po príchode začali krajinu odlesňovať, či už pre vytvorenie pastvín, alebo pre potrebu stavebného a palivového dreva.

Pomerne rýchle spotrebovanie dreva viedlo k hľadaniu jeho nových zdrojov. Pravdepodobne ho dovážali z Ameriky, týmto importom však nepokryli celú spotrebu. Drevo sa snažili nahradiť trávnou mačinou, ktorú používali aj ako stavebný materiál, zároveň však opäť zvyšovali pôdnu eróziu. Narušenie vzácnej pôdy spôsobovali aj privezené domáce zvieratá pri pastve.

Nedostatok dreva sa prejavil aj v iných oblastiach života (stavba prístreškov pre ľudí a zvieratá, spracovanie kovov). To viedlo k zníženiu efektivity aj inde – nedali sa napríklad vytvárať dostatočné zásoby sena na kŕmenie dobytka.

Napriek skromnému prostrediu by sa dalo tvrdiť, že Vikingovia v Grónsku v začiatkoch osídlenia prosperovali. Ich ekonomika dokonca dokázala vyprodukovať prebytky na stavbu cirkevnej architektúry. Najznámejšie sú dva kamenné kostoly – v Hvalsey a  svätomikulášsky chrám v Gardare. Kostol v Hvalsey je 16 metrov dlhý a 8 metrov široký. Katedrála v Gardare má úctyhodné rozmery – dĺžku okolo 28 metrov a šírku 16 metrov. V priestore tejto katedrály vítalo návštevníkov dvadsaťpäť kompletných mrožích a päť narvalích lebiek. Miesto bolo zároveň sídlom biskupa.

Stavby mali pozitívny aj negatívny dopad na grónsku spoločnosť. Na jednej strane jej dodávali tak potrebné pocity spolupatričnosti a nádeje, na druhej strane vyčerpávali krehké zdroje ostrova.

Obyvatelia Grónska museli medzi sebou spolupracovať, samostatný jedinec by nemal šancu prežiť. Ich spoločnosť by sme teda mohli označiť za komunitnú. Ľudia museli kooperovať pri poľnohospodárskych prácach, pri love ale aj pri výpravách za drevom (do Ameriky) alebo za obchodom. Mohli by sme dokonca povedať, že boli odsúdení na spoluprácu.

Napriek spolupráci sa už na začiatku osídlenia prejavila spoločenská nerovnosť. Napríklad vodca prvej výpravy Erik Červený zabral so svojou rodinou najlepšiu pôdu. Spolupráca prebiehala hlavne v rámci jednotlivých statkov, kde získali dominantné postavenie niektorí náčelníci. Títo robili kľúčové rozhodnutia, pričom ich motivovala predovšetkým vlastná prestíž, ktorá bola často v rozpore s potrebami celej vikingskej spoločnosti, aj pre obdobie viacerých generácií.

Písomné pramene však tvrdia opak a opisujú Grónčanov ako svárlivých. Na kostolnom cintoríne v Brattahlide sa okrem „klasických“ hrobov nachádzal aj jeden masový (13 dospelých mužov a jedno dieťa), na kostrách sa našli stopy násilia.

Nóri v Grónsku nevytvorili jednotný štát s byrokratickým, súdnym a mocenským aparátom. Jednotliví náčelníci medzi sebou súperili, prípadne uzatvárali dočasné koalície. Príčinou grónskeho úpadku mohlo byť aj to, že vzájomná spolupráca sa odohrávala skôr na lokálnej úrovni  a nepatrila k všeobecnému spôsobu spolunažívania..

Grónsku spoločnosť označujeme ako eurocentrickú. Nemyslíme tým nejakú prehnanú snahu o kontakt so starým kontinentom, ale skutočnosť, že grónski Nóri boli závislí na dovoze tovaru. V mnohých veciach dokázali byť samostatní, ale napríklad soľ, kovy a drevo museli dovážať. Dopyt bol aj po luxusnom tovare (sklenené predmety, plátno atď.) či po predmetoch potrebných pri činnosti cirkvi (kostolné zvony a iné). „Premávka“ medzi Grónskom a Islandom (respektíve Nórskom) nebola veľmi hustá, výrazne ju obmedzovalo počasie. Po nástupe spomínanej malej doby ľadovej bolo vhodných období na plavbu ešte menej. Zdá sa, že v neskorších fázach osídlenia sa obyvateľstvu nedostávalo mnoho tovaru.

Z Európy prichádzali aj myšlienky. Typickým príkladom je rozšírenie kresťanstva na ostrove. Grónčania konvertovali na kresťanstvo niekedy okolo roku 1000 po Kr. v približne rovnakom čase ako materské Nórsko a Island. Cirkev patrila na ostrove medzi veľkých vlastníkov pôdy.

Európske zvyky sa čiastočne prejavili v móde, keď Grónčania uprednostňovali menej praktické európske oblečenie namiesto toho, aby hľadali inšpiráciu medzi Inuitmi.

 

Nepriateľstvo Inuitov?

Vikingovia neboli na „Zelenom ostrove“ sami. Spolu s nimi ho osídľovali kmene Inuitov, prípadne iné pôvodné obyvateľstvo. Na vzťahoch s eskimáckymi Inuitmi môžeme dokumentovať ďalšiu vlastnosť grónskej spoločnosti – konzervatívnosť.

Inuiti mali takisto podiel na zániku vikingského osídlenie v Grónsku. Nevieme s určitosťou povedať, či bol ich vplyv priamy alebo nepriamy. Ale určite môžeme tvrdiť, že boli „premárnenou príležitosťou“, pretože Nóri sa mohli od nich minimálne poučiť, ako prežiť v chladnom prostredí.

Ako ostatné indiánske kultúry polárnych oblastí, aj oni lovili skoro všetky druhy zveri. V obžive Inuitov bol dominantný lov veľrýb. Vzhľadom na podmienky dokázali uživiť pomerne veľkú populáciu. Nosili domov viac mäsa, ako ho mali na svojom stole Vikingovia. Nóri hlavne v období dlhých a tmavých zím trpeli nedostatkom palivového dreva. Eskimáci využívali v zime svoje snehové iglu a „kúrili“ veľrybím a rybím tukom. Tulenie kože používali na stavbu kajakov, zatiaľ čo Vikingovia stavali lode zo vzácneho dreva.

Vikingovia sa určite s nejakým domorodým obyvateľstvom stretli, pretože sa o tom vyskytujú zmienky v písomných prameňoch. Inuiti sa v nich označujú  ako skraelingovia. Z prameňov sa zdá, že ich vzájomný vzťah bol negatívny. Existujú informácie o útoku skraelingov na západnú osadu. Dôkazom konfliktu sú aj objavy spálených vikingských fariem.

Vzájomné styky dokazujú aj nálezy nórskych predmetov na inuitských lokalitách, dokonca aj na miestach, ktoré Vikingovia nemuseli navštíviť. Môže ísť aj o akúsi formu „suvenírov“. Paradoxne neexistuje veľa inuitských predmetov na nórskych lokalitách. Niektorí bádatelia si preto myslia, že Nóri schopnosti Inuitov ignorovali.

 

Pád „Zeleného ostrova“

Posledný písomný doklad o stredovekom osídlení Grónska pochádza z roku 1408. Spomenuli sme viacero problémov, ktoré mohli spôsobiť pád vikingského osídlenia ostrova. Všetky ich znásobilo prichádzajúce ochladenie. Po príchode Vikingov na „Zelený ostrov“ bola priemerná ročná teplota o 2 až 4 °C vyššia ako dnes.

Vikingovia narušili krehkú environmentálnu rovnováhu ostrova. Aj keď hľadali nové postupy (používanie mačiny), svoju krízu väčšinou len prehlbovali.

Druhú skupinu problémov spôsobovali elity. Konflikty a zlé riadenie znásobili environmentálne problémy. Elitu v danom prostredí tvorila cirkevná hierarchia a jednotliví náčelníci, resp. majitelia bohatých statkov. Nerozoznali katastrofu, ktorú spôsobovala erózia. Ani drahé investície do cirkevnej architektúry a živenie kléru nemuseli byť pri minimálnej nadprodukcii užitočné, hoci na druhej strane kresťanstvo, rovnako ako aj iné náboženstvá, môže mať pre spoločnosť veľa pozitív.

Tretí okruh problémov predstavuje závislosť na obchodných kontaktoch s Európou. Starý kontinent potreboval len malú časť produktov Grónska, preto keď niektoré „odpadli“, mohlo to mať pre obyvateľov chladného severu fatálne dôsledky. Typickým príkladom sú mrožie kly – keď boli obnovené dodávky slonoviny z Afriky do Európy, stali sa mrožie kly nepotrebné. Už aj tak riedke plavby medzi Starý svetom a Grónskom sa ešte viac obmedzili. Od roku 1261 patrilo Grónsko formálne pod správu nórskych kráľov, ktorí si uzurpovali monopol na obchod s Islandom a Nórskom. Tento fakt obchodu určite neprospel. Námorné cesty zhoršilo aj spomínané ochladenie.

Napriek tomu, že kontakty so Starým svetom upadali, do Grónska mohol byť v  poslednej fáze vikingského osídlenia zavlečený aj mor. Táto choroba sa prvý raz objavila na Islande medzi rokmi 1401 – 1402 a následne sa mohla dostať aj severnejšie. V podstate by stačil jeden nakazený človek, prípadne potkan s blchami, ktorý by zaniesol nákazu aj do Grónska.

Ďalšiu skupinu problémov spôsobili Inuiti. Ich pôsobenie na kolaps vikingskej spoločnosti v Grónsku bol priamy aj nepriamy. Medzi oboma etnikami zjavne dochádzalo ku konfliktom. Strata len niekoľkých desiatok bojaschopných mužov mohla byť pre malú grónsku spoločnosť fatálna. Vieme napríklad o prepade Vikingov Inuitmi v priestore západného osídlenia. Zahynulo 18 mužov a 2 chlapci. Tento možno pre niekoho malý konflikt znamenal stratu 5 percent aktívnych dospelých lovcov!

Konzervatívne správanie Vikingov (možno len ich elít) viedlo k ignorovaniu možností, ktoré im ponúkali Inuiti. Eskimáci totiž dokázali v Grónsku prežiť aj po kolapse grónskej spoločnosti. Bol dôvodom pradávny rasizmus alebo iné kultúrne a náboženské prekážky? Prečo grónske vikingské osady zostali v mnohých ohľadoch tak konzervatívne, zostane asi navždy záhadou.

Pád Vikingov v Nórsku prišiel na rozdiel od kolapsu veľkých civilizácii v tichosti. Možno si blížiaci sa koniec obyvatelia uvedomovali. Prečo však nič neurobili? V tomto prípade by sme možno nemali podceňovať skutočnosť, že sa v akejkoľvek veľkej a rozmanitej skupine ľudí môže objaviť  spoločná túžba po skoku z útesu...

 

 

Mgr. Branislav Kovár, PhD., vyštudoval archeológiu a históriu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v časopise Historická revue. Zúčastnil sa archeologických expedícií v Kuvajte a v Guatemale. Pracuje v Archeologickom ústave SAV. Voľný čas venuje portálu Historyweb.sk. Pre www.jet.sk realizuje projekt o finančných dejinách.

 

 

Použitá literatúra

Arbman, H.: Vikingové. Praha 1969.

Berglund, J.: Did the Medieval Norse Society in Greenland Really Fail? In: P. A. McAnany/N. Yoffee (Eds.): Questioning Collapse. Human Resilience, Ecological Vulnerability and the Aftremath of Empire. Cambridge 2010, 45 – 70.

Diamond, J.: Kolaps. Proč společnosti zanikají a přežívají. Praha 2008.

Dugmore, A. J./Keller, Ch./McGovern, T. H.: Norse Greenland Settlement: Reflections on Climate Change, Trade, and The Contrasting Fates of Human Settlements in the North Atlantic Islands. Arctic Anthropology 44/1, 2007, 12 – 36.

Dugmore, A. J./McGovern, T. H./Vésteinsson, O./Arneborg, J./Streeter, R./Keller, Ch.: Cultural adaptation, compounding vulnerabilities and conjunctures in Norse Greenland. PNAS 109/10, 2012, 3658 – 3663.

Fagan, B.: Malá doba ledová. Jak klíma formovalo dějiny v letech 1300 – 1850. Praha 2007.

Logan, F. D.: The Vikings in History. London – New York 1991.

Múcska, V./Daniš, M./Ševčíková, Z.: Dejiny európskeho stredoveku I. Raný stredovek. Od 5. storočia do polovice 11. storočia. Prešov 2006.

Roesdahl, E.: The Vikings. New York 1998.

 

Internetové odkazy:

a)  http://historyweb.dennikn.sk/clanky/detail/kriza-zapadnej-civilizacie-nic-nove-pod-slnkom#.VT1oUpOEIUN

b) http://historyweb.dennikn.sk/clanky/detail/treska-nad-zlato#.VT1ohpOEIUM

c) http://historyweb.dennikn.sk/clanky/detail/vikingske-objavovanie-noveho-sveta#.VT1omJOEIUM

 

Obrazová príloha: www.wikipedia.org, www.thehistoryblog.com, hdw.eweb4.com

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Používali Vikingovia islamské mince?

Používali Vikingovia islamské mince?

Mohli mať niečo spoločné Vikingovia s vyznávačmi Alaha? Nórski archeológovia priniesli nové poznatky o nálezoch z hrobu, ktorý objavil detektorista kovov južne od mesta Trondheim v Nórsku. celý článok

Súmrak bohov vikingského sveta – Ragnarok

Súmrak bohov vikingského sveta – Ragnarok

Konce sveta sú v móde prinajmenšom od stredoveku. Očakávali ich celé cirkvi, neskôr sekty a nakoniec prinajmenšom bulvár. Keď došli osvedčené „dôkazy“ kresťanského ponímania konca sveta – Apokalypsa a starozákonné proroctvá ... celý článok

Kríza západnej civilizácie – nič nové pod slnkom

Kríza západnej civilizácie – nič nové pod slnkom

Na okraji útesu sme už raz boli – v stredoveku. Kríza, kolaps, zánik západnej civilizácie sú však aj časté slovné spojenia dneška. Medzi ľuďmi vyvolávajú strach, na ktorom sa priživujú rôzne médiá, ale aj niektorí jednotlivci. Trochu sa však zabúda, že našej civilizácii hrozil zánik už mnohokrát. celý článok

Ako najväčšiu ríšu zničila kríza

Ako najväčšiu ríšu zničila kríza

Rímska ríša bola najväčším a najdlhšie trvajúcim impériom v ľudských dejinách. Príčiny jej kolapsu sa hľadali už od čias jej konca. Dnes sa zdá, že tieto dôvody majú viac ekonomický charakter, ako sme si doteraz mysleli, a nájdeme medzi nimi až prekvapujúce paralely s našou vlastnou prítomnosťou. celý článok

Vikingské objavovanie Nového sveta

Vikingské objavovanie Nového sveta

Vikingov dnes poznáme ako skúsených moreplavcov, vynikajúcich bojovníkov, ale aj násilných dobyvateľov. O tom poslednom by vedeli rozprávať hlavne obyvatelia Britských ostrovov a francúzskeho pobrežia. celý článok

Diskusia (0)

pridať

Zatiaľ žiadne komentáre.

Pridať komentár

Pre pridanie komentáru musíte byť prihlásený. Prihláste sa alebo registrujte sa.