Čo vyrábali banskobystrickí zlatníci?

Publikované : 20.05.2018 | Komentárov: 0 | Zobrazení: 490

Spoznávanie histórie a tradícií z regiónu v rámci cyklu prednášok Čo sa skrýva v depozite pokračuje ďalšou, tentoraz historickou témou. Už najbližší utorok 22. mája 2018 o 17-tej hodine v Matejovom dome návštevníci Stredoslovenského múzea prostredníctvom prednášky historika Filipa Glocka s názvom Štvorlístok banskobystrických zlatníkov spoznajú tajomstvá kumštu zlatníckeho remesla majstrov spod Urpína.

 

Štvorlístok banskobystrických zlatníkov otvára Karol Miškovský, ktorý sa ako zlatník v meste spomína v rokoch 1852 – 1870. Bol synom banskobystrického mešťana Fridricha Miškovského – uznávaného tokárskeho majstra. Do učenia ho prijal vychýrený banskobystrický zlatnícky majster Samuel Libay. V druhej polovici 19. storočia však remeslo zaznamenalo úpadok a zlatníci sa museli venovať aj výrobe komerčno-úžitkových predmetov, ku ktorým patrili napríklad aj príborové sady. A práve vzácna kolekcia príborových solitérov z dielne Karola Miškovského sa dodnes zachovala v zbierkach Stredoslovenského múzea.

„Ďalším talentovaným a zručným banskobystrickým zlatníkom pochádzajúcim z Pešti bol František Rosenberger, ktorý bol spolupracovníkom majstra zlatníka Samuela Libaya,“ vyzdvihuje remeselníka zo štvorlístka zlatníkov historik Filip Glocko. Medzi skvosty jeho zlatníckeho kumštu patrí aj nádherný úžitkový predmet a majstrovské zlatnícke dielo – cukornička zachované v zbierkach múzea.

V revolučnom roku 1848 sa František Rosenberger okrem práci v zlatníckej dielni venoval aj politike ako člen mestskej rady. Popri činnosti v rade a tiež remeselnej práci v dielni pomohol vychovať aj ďalšiu generáciu zlatníkov. Za jeho najnadanejšieho žiaka považujeme Vilmosa Emlera. Ten sa okrem iného zaslúžil aj o zachovanie časti zlatníckej dielne majstra Samuela Libaya. Po jeho smrti odovzdala vdova Vilmosa Emlera časť výbavy a náradia z dielne do múzea. Jedinečnosť zachovalej zbierky vyzdvihuje unikátny zlatnícky stôl, tzv. ponk. Dielňa v pôvodnom a zachovanom stave obsahuje kolekciu viac ako 300 kusov razidiel používaných pri výrobe lyžíc a gombíkov. Ďalej v nej nájdeme aj rôzne druhy nákoviek, zlatnícke váhy a kladivká, stojan na razidlá, zlatnícke sedlo na nákovy, klátik s nákovou, zveráky, ochrannú kožu, kliešte i zlatnícku stoličku, ktoré dokumentujú zlatnícku remeselnú prácu 19. storočia.

„Tretím v poradí je Juraj Sodomka, ktorý sa vďaka sobášu so sirotou zo zlatníckej rodiny, ľahšie dostal do cechu a uľahčilo mu to aj získanie majstrovského titulu. V minulosti neboli takéto zväzky ničím zvláštnym a v záujme zachovania remeselnej tradície medzi rodinami zlatníkov bola takáto prax dokonca bežná,“ vysvetľuje historik dobové pomery.

V jeho remeselnej tvorbe cítiť najmä silný umelecký vplyv viedenských zlatníkov. Zbierky Stredoslovenského múzea obohacuje v jeho dielni vyrobená strieborná paténa ku kalichu, ktorá v minulosti slúžila pri cirkevných obradoch.

Zo starého nemeckého rodu, ktorý sa usadil v Starých Horách pochádza posledný z trojice žiakov zlatníckeho majstra Samuela Libaya – Alojz Herritz. Z jeho dielne sa v zbierkach Stredoslovenského múzea zachoval strieborný krstný medailón s filigránovou obrubou. Medailóny v minulosti najčastejšie podarúvali krstní rodičia novorodeniatku pri príležitosti jeho krstín.

Vystavované krstné medailóny sú dôkazom vrcholného majstrovstva Alojza Herritza nielen v tepanej zlatníckej, ale aj filigránskej technike, ktorú zvládol po vzore svojho učiteľa – majstra filigránu Samuela Libaya.

Jedným z najvzácnejších predmetov v zbierkach Stredoslovenského múzea je Glabitsov pokál, pod ktorého jedinečnosť sa podpísali traja zo spomínaných banskobystrických zlatníkov na čele so Samuelom Libayom. Úlohou Františka Rosenbergera bolo tepanie pokálu do výslednej podoby, jeho pozlátenie bolo v rukách Juraja Sodomku, no a podstavec k nemu zhotovil Alojz Herritz.

Obdivovať krásu zlatníckych skvostov a zručnosť zlatníckych majstrov pozýva do Matejovho domu v rámci cyklu prednášok Čo sa skrýva v depozite, riaditeľ Stredoslovenského múzea – Roman Hradecký v utorok 22.5. 2018.

 

Zároveň vás pozývame aj na ďalšie odkrývanie tajomstiev nášho depozitu:

19.6. 2018 o 17.00 hod. s historikom Rastislavom Modlom na tému Odkrývanie obrazu Ľudovíta Štúra

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Ako sa maľoval Ľudovít Štúr?

Ako sa maľoval Ľudovít Štúr?

Už najbližší utorok 19. júna 2018 o 17-tej hodine v Matejovom dome návštevníci Stredoslovenského múzea prostredníctvom prednášky historika Rastislava Moldu s názvom OKDRÝVANIE OBRAZU ĽUDOVÍTA ŠTÚRA spoznajú život a tvorbu popredného banskobystrického maliara 20. storočia Júliusa Flaché celý článok

Aké boli tajomstvá krásy starovekých Egypťaniek?

Aké boli tajomstvá krásy starovekých Egypťaniek?

Nefertiti znamená doslova „kráska, ktorá prišla“. Od opätovného príchodu tejto krásky na svetlo moderného sveta, od objavenia jej notoricky známej busty, bolo nad slnko jasné, že táto žena s klasicky dokonalými črtami tváre nebola len kráľovnou Egypta. Bola doslova kráľovnou krásy celého staroveku. celý článok

V Brne sa začal festival RE:PUBLIKA

V Brne sa začal festival RE:PUBLIKA

V sobotu (26.5.2018) vyrazila kolóna dvadsiatich historických automobilom spred technického múzea do areálu brnianskeho výstaviska. Tu ju už očakávali stovky návštevníkov. celý článok

Všetko čo dnes vieme o balzamovaní

Všetko čo dnes vieme o balzamovaní

Viera v posmrtný život bola v starovekom Egypte hlboko zakorenená, vychádzala jednak z pozorovania prírodných javov a tiež z mýtov o Osirisovi, jeho vzkriesení a večnom živote. celý článok

Alexandria bola perlou Stredomoria

Alexandria bola perlou Stredomoria

Antická Alexandria – z jedného uhla pohľadu centrum umenia a vzdelanosti a na strane druhej očami dávnych Rimanov vnímaná ako mesto rebélie a zhýralosti. Ako v skutočnosti vyzeralo mesto v časoch svojej vrcholnej slávy? celý článok

Diskusia (0)

pridať

Zatiaľ žiadne komentáre.

Pridať komentár

Pre pridanie komentáru musíte byť prihlásený. Prihláste sa alebo registrujte sa.