Čo si mysleli Európania o Džingischánovi?

Publikované : 30.06.2014 | Komentárov: 0 | Zobrazení: 2999

„Kráľ Peržanov, nadutý pýchou, chcel byť vládcom Ázie. Proti nemu vytiahol kráľ Dávid, ktorého nazývajú synom Kňaza Jána, po prvých plodoch víťazstva nad ním boli aj ostatní králi potlačení a on kraľuje. Zo správ sme sa dozvedeli, že žiadna sila na Zemi mu neodolá. Je vykonávateľom Božej pomsty, kladivom Ázie“ (Oliveri Scholastici, Histroria Damietina).

 

Džingischán ako kráľ Dávid

Záznam v úvode pochádza z dávnej kroniky a rozpráva o kráľovi Dávidovi, ktorý porazil namysleného kráľa Perzie. Obsahuje len jedno pravdivé tvrdenie, „že žiadna sila na zemi mu neodolá“. Záznam vyhotovil Oliver z Paderbornu (1170 – 1227) v egyptskej Damiette. Spolu s ním tam bol aj slávny kazateľ a biskup z Akka Jakub de Vitry (okolo 1160/70 – 1240). Ten napísal 18. 4. 1221 z Damietty list pápežovi Honoriovi III. (1148 – 1227), v ktorom nástupcu svätého Petra informoval, že z východu prichádza kráľ Dávid z rodu Kňaza Jána a cestou poráža mohamedánov.

Nadšenie klerikov a križiakov vyvolal v arabčine napísaný nestoriánsky leták, ktorý preložili do latinčiny s názvom „Relatio de Davide Rege Tartarorum Christiano“ (Správa o Dávidovi, kresťanskom kráľovi Tatárov). V správe stálo, že bagdadský kalif an-Násir li-Dín Alláh, ktorý bol v nepriateľstve s chórezmským šachom 'Alá ad-Dín Muhammadom, požiadal o pomoc patriarchu nestoriánov Japhelita. Ten sa obrátil na kráľa Dávida, ktorý napadol Chórezm a postúpil až k Bagdadu.

V Damiette uveril „Správe o kráľovi Dávidovi“ nielen Jakub de Vitry a Oliver z Paderbornu, ale aj pápežov legát Portugalec Pelagio Galvani (1165 – 1230), ktorý velil piatej križiackej výprave. Pelagius preto odmietol mierovú dohodu al-Kámila (1180 – 1238), ajjúbovského sultána v Egypte. Sultán ponúkol mier a za vrátenie križiakmi dobytej strategickej Damietty chcel odovzdať kresťanom Jeruzalem a ostatné sväté miesta v Palestíne.

Komu nestačili informácie o kráľovi Dávidovi, pre toho Pelagius v damiettskom chráme Sarra „objavil“ staré chaldejské proroctvo o príchode dvoch kráľov, jedného z východu a druhého zo západu, ktorí zničia moslimov a stretnú sa na Veľkú noc v roku 1222 v Jeruzaleme. Prvým mal byť cisár Fridrich II. a druhým práve kráľ Dávid. Keďže v Písme sú králi traja, legát pridal aj tretieho. Kresťanský kráľ z Núbie súčasne dobyje Mekku a zničí kosti Proroka.

Kedže král Dávid mal dobyť Bagdád, Fridrich Jeruzalem, král Núbie Mekku, aj Pelagius chcel mať osobný podiel na konečnom víťazstve pravej viery. Rozhodol sa, že dobyje poslednú baštu islamu – Káhiru. Križiaci vytiahli z Damietty, ale al-Kámil ich spoločne so svojimi bratmi, al-Ašrafom, guvernérom v Hornej Sýrii a al-Mu'azzamom (? – 1227), sultánom z Damašku, nahnal do pasce. Pri meste al-Mansúra Egypťania zdvihli stavidlá a zaplavili oblasť, kde táborili križiaci. Tí, zaplavení bahnom Nílu, sa 30. 8. 1221 vzdali a Pelagius prosil o mier.

Kráľ Dávid, ktorý vraj bol len desať dní cesty od Bagdadu, do Jeruzalema nikdy neprišiel. Vzdelaní klerici, vojvodcovia a križiaci netušili, že správa o Dávidovi skreslene informuje o Džingischánovi.

 

Džingischán a templári

Poznali vládcu Mongolov dnes tak populárni templári? Alberic z Trois-Fontaines (? – 1252), cistercián, ktorý do roku 1240 pôsobil v Uhorsku, vo svojej kronike píše, že v roku 1221 sa v Európe čítal list templárov o kráľovi Dávidovi, ktorý získal v Perzii kráľovstvo, kde je 300 miest, a aj iné kráľovstvo, v ktorom je 300 hradov, a že keď rozdelí svoju armádu na 40 častí, v každej bude 100 000 bojovníkov.

O rok neskôr Alberic píše, že po strate Damietty sa kráľ Dávid, ktorého poznali aj Maďari a Kumáni, vrátil do svojej krajiny a povesti o ňom sa nepotvrdili. Templári tiež nič o Džingischánovi nevedeli.

Ale v Uhorsku o Džingischánovi predsa len niečo vedieť mohli! Na východnej hranici Uhorska začínala step končiaca až v ďalekom Mongolsku. Popri správach zo Svätej zeme sa do Uhorska dostali aj správy o porážke ruských kniežat a Kumánov 31. 5. 1223 na rieke Kalka. Lenže tiež skreslené „Správou o Dávidovi...“. V roku 1223 Ricardus zo Sancto Germano zaznamenal: „Kráľ uhorský informoval pápeža, že kráľ Dávid, zvaný aj Kňaz Ján, s neobmedzeným počtom ľudí prišiel do Ruska. Pred siedmimi rokmi vyšiel z Indie a nesie kosti sv. apoštola Tomáša a v jednom dni zabil 200 000 Rusov a Plavcov.“ Práve použitie slovanského slova Plavci, orig. „Plautis“, je dôkazom, že Ondrejovi II. sa dostali neúplné správy z Ruska a pochopili ich nesprávne. Takže ani v uhorskí diplomati, klerici a kráľ nevedeli nič o Džingischánovi a verili v kráľa Dávida. A neboli v tom sami.

Dokonca samotní Rusi, ktorí utrpeli strašnú porážku, nevedeli nič o vládcovi Mongolov a vlastne ani o vojsku, ktoré ich porazilo. V Novgorodskej kronike zaznamenali: „... Neznáme kmene prišli, nik presne nevie, kto to je, ani odkiaľ prišli, ani čo majú za jazyk, ani akej sú rasy, ani aká je ich viera, ale hovoria im Tatári."

Dnes je ťažko uveriteľné, že nik v Európe v rokoch života Džingischána nepoznal jeho meno, pôvod a svetovládne zámery. Nik nevedel pravé meno „kráľa Dávida“, tvorcu najväčšej ríše stredoveku a človeka, ktorý v tých rokoch páchal najväčšie zločiny v ľudských dejinách? A čo ak niekto predsa?

 

Dobre informovaní benátski kupci

Benátky vraj už roky pred Marcom Polom vedeli o Mongoloch viac. Existuje tvrdenie, že v roku 1221 sa na brehu Azovského mora stretol Džingischánov generál Subutaj s benátskymi kupcami. Benátčania boli očarení Mongolmi, ktorí oplývali bohatstvom zo zničených čínskych a perzských miest, mali so sebou lekárov, inžinierov a diplomatov. Subutajovi tlmočil arménsky biskup, Benátčania s Mongolmi podpísali na brehu Azova tajnú dohodu a stali sa zradcami Európy.

Pri „priateľských“ rozhovoroch sa iste dozvedeli meno mongolského vládcu, ktorý slávneho generála poslal na západ. Opis stretnutia nájdete v knihe The Devil’s Horsemen od Jamesa Chambersa z roku 1979, v knihe Genghis Khan's Greatest General : Subotai the Valiant od Richarda Gabriela, a tiež The Mongols : From Genghis Khan to Tamerlane od W. B. Bartletta.

Lenže o stretnutí a zmluve nenájdete nič vo Vatikáne ani v Číne, a dokonca o Benátčanoch a dohode nevie ani Šigi-Chutucha, ktorý pod dohľadom Džingischána písal Tajnú kroniku Mongolov. Nenájdete o nej zmienku ani v monumentálnom trojzväzkovom Histoire des Mongols, depuis Tchinguiz-Khan jusqu'à Timour Bey, ou Tamerlan, ktoré napísal baron Constantin d'Ohsson.

V uvedených populárnych knihách opisované (odpisované) spojenectvo Benátčanov a Mongolov silno pripomína súčasnú hollywoodsku filmovú produkciu, kde je na začiatku filmu uvedené: „Tento film bol natočený podľa skutočných udalostí, ktoré sa odohrali v iných filmoch. Spojenectvo Benátčanov a Mongolov sa asi začalo až pri druhom mongolskom vpáde do Ruska a „prví kapitalisti“ od sv. Marka Džingischána pravdepodobne tiež nepoznali.

 

 

Záhadná nevedomosť

Prekvapuje, že kresťanský západ nemal viac informácií o Džingischánovi, hoci ich mal, ako sa vraví, na dosah ruky už v Egypte. Jakub, Pelagius, Oliver a vodcovia piatej križiackej výpravy sa mohli dozvedieť nielen o „Imperátorovi ľudstva“, ako sa Džingischán v diplomatickej korešpondencii tituloval, ale aj o desivom mongolskom ťažení do Chórezmu, ktoré sa začalo už v roku 1219. Mohli vedieť pravdu od mohamedánov, s ktorými viedli rokovania o mieri po porážke pred Káhirou. Egyptský sultán a jeho bratia vedeli, čo sa dialo v Strednej Ázii. Bagdadský kalif an-Násir li-Dín Alláh vyzval sultána z Damašku al-Mu'azzama, aby išiel s armádou pomôcť vládcovi Chórezmu. Jeho brat al-Ašraf sa podľa historika Ibn al-Athíra rozhodoval medzi obranou svojich dŕžav pred Mongolmi a vojnou v ďalekom Egypte proti križiakom. Nakoniec sa rozhodol tiahnuť do Egypta. Podľa al-Mu'azzama a al-Ašrafa boli Mongoli len dočasnou hrozbou. Nájazdníci, čo „len“ precválajú krajinou a s korisťou sa poberú do svojho ďalekého domova pri Číne. Väčšou hrozbou pre nich boli križiaci, ktorí zaberali ich územia a potom v nich vládli.

Keď dediči Saladina rokovali s Pelagiom, mali informácie o Mongoloch a o Džingischánovi. Je však záhadou, prečo sa informácie nedostali k Pelagiovi a k jeho druhom. Možno sa aj dostali, ale v situácii, v ktorej sa križiaci po porážke nachádzali, ich ignorovali a naďalej splietali bájky o kresťanskom kráľovi, čo tiahne z Indie. Je to neuveriteľné, ale je to tak.

Nakoniec sa prvá zmienka o Temudžinovi – Džingischánovi dostala do Európy až desať rokov po jeho smrti. V správe dominikána Juliana z druhej cesty do Veľkého Uhorska v rokoch 1237 až 1238 je zaznačený podivný príbeh o Gür-chánovi – Džingischánovi.

 

 Článok môžete podporiť na: http://vybrali.sme.sk/c/Co-si-mysleli-Europania-o-Dzingischanovi/

 

Ing. Pavol Satko, vzdelaním strojár a posledné roky kníhkupec. Venuje sa tvorbe replík byzantských emailov a amatérsky dejinám antiky a stredoveku Uhorska.

 


Pramene

Chronica Albrici monachi Trium Fontium. Ed. P. Scheffer-Boichorst . In: Monumenta Germaniae Historica: Scriptorum 23. Hannover 1874, 631 – 950.

Eccardus, J. G.: Corpus historicum Medii Aevi, sive Scriptores res in orbe universo, praecipue in Germania illustrantes. Vol. 2. Leipzig 1723.

Ryccardi de Sancto Germano notarii Chronica. Hannover 1864.

 

Použitá literatúra

Bartlett, W. B.: The Mongols. From Genghis Khan to Tamerlane. Amberley 2010.

Beckwith, Ch. I.: Empires of the Silk road. A History of Central Eurasia from the Bronze Age to the Present. Princeton 2009.

Boyle, J. A.: History of the World Conqueror by Ala-ad-Din Ata-Malik Juvaini. Manchester 1997.

Chambersa, J.: The Devil’s Horsemen. The Mongol Invasion of Europe. New York 1979.

Poucha, P.: Tajná kronika Mongolů. Praha 1955.

Tabakat-i-Nasiri: A General History of the Muhammadan Dynasties of Asia Including Hindustan. London 1881.

Richards, D. S. (red.): The Chronicle of Ibn al-Athir for the Crusading Period from al-Kamil fi'l-Ta'rikh. Part 3.D.. Surrey/Burlington 2010.

Gabriel, R.: Genghis Khan's Greatest General. Subotai the Valiant. Norman 2006.

 

Obrazová príloha:  www.wikipedia.org

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Tajná kronika Mongolov

Tajná kronika Mongolov

„Prapredkom Džingischána bol Šedý vlk, splodený Vysokým nebom. Jeho ženou bola Biela laň. Prišli cez Tenggis a zvolili si na kočovanie miesto pri prameni rieky Onanu pod horou Burchan-Chaldunem .....“ celý článok

Zachránila Európu smrť veľkého chána? (1. časť)

Zachránila Európu smrť veľkého chána? (1. časť)

Varovné správy o Mongoloch prichádzali už skôr, ale to, čo sa udialo v rokoch 1236 až 1243 bolo pre Európu šokujúce. Nielen rozsahom krutosti a ničenia, ale hlavne veľkosťou a dynamikou vojenských operácií, zaručujúcich im temer neporaziteľnosť. celý článok

Kumáni – zabudnutí nomádi?

Kumáni – zabudnutí nomádi?

Od záveru 11. storočia dominoval v euroázijskej stepi jeden veľký nomádsky konglomerát Kumánov, ktorý výrazným spôsobom zasiahol aj do dejín Uhorského kráľovstva. celý článok

Diskusia (0)

pridať

Zatiaľ žiadne komentáre.

Pridať komentár

Pre pridanie komentáru musíte byť prihlásený. Prihláste sa alebo registrujte sa.