Chronologický prehľad udalostí

Publikované : 08.05.2013 | Komentárov: 0 | Zobrazení: 5720

Chronologický prehľad udalostí

 

359 pred Kr. – na macedónsky trón nastúpil Filip II. (Filippos). Za jeho vlády nastal rozmach Macedónie.

 

356 pred Kr. – Filipovi II. a jeho manželke Olympias sa narodil syn Alexander. Podľa mýtov však bol jeho otcom najvyšší grécky boh Zeus. Rodina epirskej princeznej Olympie odvodzovala svoj pôvod od legendárneho hrdinu Achilla. Matka Alexandrovej matky Olympiady vraj navyše pochádzala od slávneho gréckeho hrdinu Achilla. Vraj v deň, keď Alexander uzrel svetlo sveta, bol tiež podpálený slávny Artemidin chrám v Efeze.

 

338 pred Kr. – v bitke pri Chaironei porazil macedónsky kráľ Filip II. spojené vojská gréckych miest. Vybudovanie protimacedónskej koalície bola zásluha aténskeho rečníka Demostena, ktorý presvedčil grécke polis o nevyhnutnosti spoločného boja. Hlavnú časť vojska tvorili Aténčania a Thébania. Bitky sa zúčastnil aj Filipov osemnásťročný syn Alexander, ktorý velil jazde na ľavom krídle. Víťazstvo macedónskeho kráľa vytvorilo predpoklady pre politické zjednotenie Grécka pod jedným vládcom.

 

337 pred Kr. – Filip II. zvolal konferenciu gréckych miest do Korintu. Zúčastnili sa na nej všetky grécke mestá s výnimkou Sparty. Macedónsky kráľ inicioval spoločný boj proti Perzskej ríši, ktorý vyvolal u Grékov veľké „nadšenie“. Hlavným veliteľom s neobmedzenou právomocou grécko-macedónskych vojsk sa, prirodzene, stal macedónsky panovník. Sparta sa k federácii miest a ani k prípravám na výpravu proti Peržanom nepripojila

 

336 pred Kr. – zavraždenie macedónskeho kráľa Filipa II. na svadbe jeho dcéry v meste Aigai/Vergina. Atentát spáchal člen Filipovej osobnej stráže Pausanias, ale jeho pohnútky nie sú známe. Predpokladá sa ich vzájomný spor, prípadne podnet Filipovej manželky a Alexandrovej matky Olympias alebo atentát zo strany Perzskej ríše.

 

336 pred Kr. – na macedónsky trón nastúpil po Filipovej smrti Alexander III., neskôr známy ako Veľký. Trácke a ilýrske kmene pod macedónskou nadvládou chceli využiť neskúsenosť nového kráľa a získať nezávislosť. Ich povstanie však Alexander razantne potlačil.

 

335 pred Kr. – pod dojmom klamlivých správ o Alexandrovej smrti povstalo proti Macedóncom mesto Théby v gréckej Boiótii. Alexander dobyl Théby a na výstrahu ostatným gréckym mestám ich nechal zrovnať zo zemou a obyvateľstvo predať do otroctva.

 

334 pred Kr. – víťazstvo Alexandra Veľkého nad vojskom perzských satrapov pri rieke Granikos. Macedónci mali približne 30 až 35-tisícovú armádu, proti ktorej stála 25 – 33- tisícová armáda perzských satrapov. Alexander dokázal zvíťaziť napriek nevýhodnému postaveniu na brehu rieky. Dôsledkom tohto víťazstva bolo oslobodenie gréckych obcí na maloázijskom pobreží a vytvorenie predmostia pre ďalšie ťaženie.

 

334 pred Kr. – Alexander pomocou ťažkých katapultov dobyl kárijské mesto Halikarnas. Po boji dosadil na trón kráľovnú Adu, sestru legendárneho Mausola – majiteľa jedného zo siedmich divov staroveku.

 

333 pred Kr. – porážka perzského kráľa Dareia III. v bitke pri meste Issos. Po bitke sa Alexander zmocnil tábora perzského kráľa, v ktorom sa nachádzali (okrem vzácnych predmetov aj takmer všetci členovia kráľovej rodiny) značné poklady a zajal dokonca i jeho ženu a dcéru.

 

333 pred Kr. – Alexander pokračoval vo svojom ťažení a podroboval si východné pobrežie Stredozemného mora. Väčšina fenických miest sa mu vzdala dobrovoľne; jeho nadvládu odmietol uznať len Tyros, mohutné opevnené mesto, ktoré sa považovalo za nedobytné. Alexander Tyros obľahol a zmocnil sa ho po sedemmesačnom obliehaní. Ovládnutím fenických miest si zabezpečil aj vlastný tyl, pretože blízkovýchodné prístavy mohli byť základňami pre perzský protiútok a pre vylodenie v Macedónii.

 

332 pred Kr. – Alexander dobyl Gazu a so svojím vojskom vstúpil do Egypta. V Egypte sa mu dostalo nadšeného privítania. Miestne obyvateľstvo v ňom videlo osloboditeľa. Svoje postavenie umocnil Alexander aj tým, že sa v oáze Šiva nechal egyptskými kňazmi prehlásiť za Amonovho syna a za priameho nasledovníka faraónov. Počas svojho pobytu v Egypte založil mesto Alexandriu, ktoré sa veľmi rýchlo stalo jedným z najdôležitejších centier helenistického sveta.

 

331 pred Kr. – Alexander aj napriek obrovskej presile porazil Dareiovo vojsko pri Gaugamelách. Niektoré pramene uvádzajú pomer síl 50 tisíc Macedóncov a 250 tisíc Peržanov. Dareios III. opustil bojisko ešte počas bitky. Alexander sa následne zmocnil centier perzskej ríše – Babylonu, Súz a Perzepolisu.

 

331 pred Kr. –  podpálenie centra perzských kráľov – Perzepolisu

 

330 pred Kr. – Dareios III. bol na úteku zavraždený baktrijským satrapom Bessom.

 

329 pred Kr. – Alexander sa zmocnil Baktrie a satrapu Bessa nechal popraviť.

 

328  pred Kr. – Alexander sa oženil s Roxanou. V perzštine jej meno znamenalo hviezdička. Roxana bola krásna, vraj druhá najkrajšia žena v Ázii po Dareiovej manželke Stateire I. Podľa Arriána hneď ako ju Alexander zazrel, zamiloval sa do nej. Zaujímavosťou je, že počas celého manželstva nehovorili rovnakým jazykom. Roxana totiž nevedela po grécky.

 

326 pred Kr. – Alexandrovo vojsko dosiahlo hranice Indie, na ktorých sa zrazilo s pandžábskym kráľom Porom. Napriek tomu, že Indovia použili bojové slony, s ktorými sa do toho času Európania nestretli, dokázal Alexander opäť zvíťaziť.

 

325 pred Kr. – Alexander sa vydal na spiatočnú cestu z Indie po púšti južného Balúčistanu, kde stratil viac mužov ako vo všetkých doterajších bitkách dohromady.  Loďstvo pod vedením admirála Nearcha plávalo do Perzského zálivu.

 

324 pred Kr. – masová svadba 10 000 macedónskych vojakov s domorodými ženami v perzskom meste Súzy. Sám Alexander si vzal za ženu dcéru Dareia III. Nariadil hromadný sobáš Macedóncov so ženami z perzských aristokratických rodín.

 

323 pred Kr. – Alexander zomrel vo veku nedožitých 33 rokov v Babylone. Príčiny jeho smrti sú dodnes záhadou.

 

Spracovali František Hříbal a Branislav Kovár

 

Obrazová príloha: Warner Bros, Intermedia Films, Pacifica Film, www.wikipedia.org

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Víťazný spánok Alexandra Veľkého

Víťazný spánok Alexandra Veľkého

Vybojoval Alexander Veľký svoje najväčšie víťazstvo vďaka výdatnému spánku? Zdanlivo nesúvisiaci výskum vedcov zo švédskej univerzity v Uppsale naznačuje, že do istej miery k nemu mohol prispieť. celý článok

Alexander Veľký a míľniky jeho života

Alexander Veľký a míľniky jeho života

Alexander Veľký sa na svojom slávnom ťažení do Ázie zastavil v desiatkach miest. Dnes sa mnohí cestovatelia či dobrodruhovia vydávajú po jeho stopách a navštevujú miesta, ktorými veľký dobyvateľ sveta kedysi kráčal. celý článok

Najkráľovskejší obraz na svete

Najkráľovskejší obraz na svete

Takmer teatrálna kulminácia stretu dvoch svetov s najvyšším emocionálnym vypätím na jednej strane a s chladnou surovosťou na strane druhej. Dráma, zobrazená na ploche osemnásť metrov štvorcových, ktorú slávny archeológ Ludwig Curtius označil za „najkráľovskejší obraz na svete“. celý článok

Alexander a My (2. časť)

Alexander a My (2. časť)

Medzi dramatickým prológom s pochodovým tempom bubna a neopakovateľným gitarovým sólom stihne spevák kapely Iron Maiden Bruce Dickinson za necelých šesť minút „vyrozprávať“ celý Alexandrov príbeh. celý článok

Diskusia (0)

pridať

Zatiaľ žiadne komentáre.

Pridať komentár

Pre pridanie komentáru musíte byť prihlásený. Prihláste sa alebo registrujte sa.