Cesta snežných vtákov

Publikované : 08.07.2013 | Komentárov: 0 | Zobrazení: 2042

Historické romány často predstavujú jednoduchý a pohodlný spôsob, ako sa niečo dozvedieť o dejinách. Ak obsahujú príjemný príbeh, pripája sa aj prvok zábavy. Dnešný knižný trh však obsahuje obrovské množstvo autorov a historických románov, ktoré sa snažia „privábiť“ našu pozornosť. Samozrejme, ako to už v takýchto prípadoch chodí, kvantita nezaručuje nutne kvalitu.

Neviem ako vy, ale medzi moje najobľúbenejšie historické romány patria tri diela: Nesmrteľný Turms od Mika Waltariho (kniha vyšla v češtine pod názvom Tajemný Etrusk), Quo vadis od Henryka Sienkiewicza a Meno ruže od Umberta Eca. Po dlhom čase musím k mojej doterajšej „veľkej trojke“ priradiť štvrtú knihu – Cesta snežných vtákov od Angličana Roberta Lyndona.

Pointa príbehu „sa točí“ okolo syna anglickej aristokratickej rodiny, ktorého zajali seldžuckí Turci po bitke pri Manzikerte proti Byzantíncom a ich spojencom v roku 1071. Turecký emir ako výkupné stanovil dva páry snežných sokolov, ktoré hniezdia na Islande a v Grónsku. Skupina dobrodruhov sa vyberie na lov týchto vzácnych vtákov.

Z Grónska a Islandu majú v pláne ísť do Škandinávie a cez Baltické more na územie vtedajšej Kyjevskej Rusi. Ďalej chcú prejsť obchodnými cestami Vikingov k Čiernemu moru a odtiaľ do Anatólie odovzdať sokolov.

Samozrejme, celé to nebude až tak jednoduché. Rôznorodá skupina (franský bojovník, sokoliar, študent medicíny, germánsky žoldnier, šľachtický syn) rozhodne nebude mať jednoduchú cestu. Anglicko ovládajú Normani Viliama Dobyvateľa, v Sherwoodskom lese stretnú sadistickejší variant Robina Hooda, navštívia vikingské osady v Grónsku...

Autor dokázal do deja primiešať množstvo „stredovekých atrakcií“ – Vikingovia, ríša kráľa Jána, stratené evanjelium, sokoliarstvo, El Cid atď. Podarilo sa mu námety skombinovať tak, že ničoho nie je veľa a dej sa zbytočne nezamotáva.

Svet stredoveku je v knihe opísaný bez zbytočného idealizovania a pátosu. Ako povedal recenzent M. Fajkus v časopise Pevnosť (1/2, 2013): Táto zem nie je pre slabých. Postavy nie sú idealizované a v románe nevystupujú rozprávkovo idealizovaní panovníci či dobrí starčekovia a starenky. Stretneme sa s vikingskou brutalitou, ale aj so sofistikovanejšími metódami násilia kresťanov a moslimov. Zlo však nepresahuje isté medze a rozhodne sa nedá tvrdiť, že je v knihe samoúčelné.

Román sa dotkol aj stredovekej filozofie, teológie a mystiky. Tieto vsuvky opäť nie sú násilné, ale prostredníctvom dialógov pôsobia prirodzene.

Historické reálie sú väčšinou dobre napísané, vyskytli sa tu síce drobné nezrovnalosti – napríklad škótsky kilt sa v 11. storočí ešte nevyskytoval. No chyby nájdeme, len ak budeme „hnidopichovia“, a aj tak sa netýkajú hlavných dejových liniek.

Za pozitívum považujem aj prepracované charaktery osôb – aristokrat sa správa tak, ako by vystupoval šľachtic v stredoveku, žoldnier je naozaj bojovníkom, učenec nie je naivný, ale inteligentný.

Na záver už len trochu pateticky dodám: autori historických románov Richard Blake, Bernard Cornwell, Valerio Manfredi či Simon Scarrow, prosím, uvoľnite priestor, prichádza šampión – Robert Lyndon.

 

Branislav Kovár

 

 

Robert Lyndon: Cesta sněžných ptáku. 1. vydanie. Prel. M. Valková. Praha : Knižní klub 2012. 592 s., tvrdá väzba. ISBN 978-80-242-3789-3.

 

 

 

Obrazová príloha: www.bux.cz, www.historicalnovels.info

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Feničania – stále neznámi moreplavci

Feničania – stále neznámi moreplavci

Keď sa povie starovek, každý si predstaví skôr Grékov, Rimanov alebo Egypťanov. Mnohé staroveké národy však zostávajú v ich tieni. Nezaslúžene sa v ňom ocitli aj Feničania. celý článok

Zabudnutá légia

Zabudnutá légia

Rímska ríša je častou témou historických románov. Väčšina autorov sa zameriava na udalosti spojené s rímskymi vojskami – légiami. celý článok

Mária Terézia a sakrálna architektúra v monarchii

Mária Terézia a sakrálna architektúra v monarchii

Koncom 18. storočia začalo byť zrejmé, že gréckokatolícke drevené chármy v habsburskej monarchii dosluhujú. Bolo potrebné ich vymeniť za moderné murované stavby. Mukačevský biskup Andrej Bačinský preto o pomoc požiadal priamo cisárovnú Máriu Teréziu. celý článok

Veľkoadmirál Raeder a jeho život

Veľkoadmirál Raeder a jeho život

„Vykonal som ako vojak svoju povinnosť, pretože som bol presvedčený, že tým najlepšie poslúžim nemeckému ľudu a vlasti, pre ktorých som žil a som kedykoľvek ochotný zomrieť.“ celý článok

Diskusia (0)

pridať

Zatiaľ žiadne komentáre.

Pridať komentár

Pre pridanie komentáru musíte byť prihlásený. Prihláste sa alebo registrujte sa.