Briti rozstrieľali nacistickú pýchu – Bismarck

Publikované : 17.01.2018 | Komentárov: 0 | Zobrazení: 5250

Najväčšia a najsilnejšia nacistická bitevná loď Bismarck prenikla do Atlantiku! V sprievode ťažkého krížnika Prinz Eugen vyrazila 18. mája 1941 z Gdyne, 23. mája ju v Dánskom prielive medzi Islandom a Grónskom zachytili britské ťažké krížniky Norfolk a Suffolk a 24. mája potopila v bleskovom súboji najväčšiu britskú vojnovú loď, slávny bitevný krížnik Hood. Briti teraz vrhli všetky dostupné námorné sily, aby smrteľné nebezpečenstvo pre svoje životne dôležité konvoje raz a navždy zastavili.

 

Správa o potopení Hooda, ktorej sme sa venovali v predchádzajúcom článku, vyvolala na britskej strane absolútny šok. Pre Britov sa teraz potopenie Bismarcka stalo nielen taktickou a strategickou nevyhnutnosťou, ale aj otázkou cti. Toveyov zväz, zložený z vlajkovej bitevnej lode King George V. (sesterská loď Prince of Wales), bitevného krížnika Repulse (6 x 381 mm), lietadlovej lode Victorious a piatich krížnikov, nachádzajúcich sa vyše 300 míľ juhovýchodným smerom, bitevné lode Rodney (9 x 406 mm), RamilliesRevenge (obe 8 x 381 mm), každá plávajúca pri plnení svojich eskortných úloh stovky námorných míľ od seba, ako aj bojový zväz H admirála Somervilla z Gibraltaru, zložený z bitevného krížnika Renown (6 x 381), lietadlovej lode Ark Royal, ľahkého krížnika Sheffield (12 x 152 mm) a šestice torpédoborcov, všetky tieto sily vrhla britská admiralita proti dvojici nemeckých korzárov, ktorí práve prenikli do Atlantiku.

Bismarck v roku 1940 (Bundesarchiv)

Prenasledovanie plné omylov

Nemeckému admirálovi sa po úspešne vybojovanom stretnutí v Dánskom prielive ponúkali viaceré možnosti. Vzhľadom na poškodenie svojej vlajkovej lode sa rozhodol svoj zväz rozdeliť. Prinz Eugen mal pokračovať do Atlantiku a operovať samostatne, zatiaľ čo Bismarck sa mal pokúsiť striasť prenasledovateľov a preraziť k francúzskemu pobrežiu. Po nevyhnutnej oprave by odtiaľ mohol neskôr vyraziť posilnený Scharnhorstom a Gneisenau a splniť pôvodný plán. Všetky dostupné nemecké ponorkové a letecké sily v oblasti mali vyhlásenú pohotovosť a boli pripravené pomôcť Bismarcku.

Wakeove-Walkerove krížniky a pošramotený Prince of Wales medzitým ďalej z bezpečnej vzdialenosti sledovali nemecké lode uháňajúce na juh. Poobede 24. mája sa Lütjens pokúsil využiť daždivé počasie a svoje lode rozdeliť, pozorní Briti mu to však nedovolili. Podvečer to skúsil druhýkrát, Bismarck vyrazil maximálnou rýchlosťou a zároveň začal paľbu na dotieravých Britov. Prince of Wales i krížniky paľbu bez úspechu opätovali, keď však nepriateľskou streľbou rozptýlení Briti obnovili sledovaciu zostavu, zistili, že Prinz Eugen chýba. Keďže už ďalej nezasiahne do tohto príbehu, len skonštatujme, že nakoniec nepotopil žiadnu spojeneckú obchodnú loď a po doplnení paliva z čakajúcich nemeckých tankerov kvôli nevyhnutnej oprave strojov zamieril do Brestu, kam po prekonaní celkovo 7000 námorných míľ 1. júna aj bezpečne dorazil.

HMS Ark Royal s torpédovými bombardérmi Swordfish na fotografii z roku 1939Admirál Tovey nepoznal rozsah poškodenia nemeckej bitevnej lode ani zámery svojho protihráča na jej admirálskom mostíku. Aby ju spomalil, nariadil ešte v ten istý deň vykonať letecký útok palubnými lietadlami z Victorious. Krátko po polnoci (po krátkom intermezze s kutrom americkej pobrežnej stráže Modoc) zaútočilo osem archaicky vyzerajúcich bombardérov Swordfish svojimi torpédami, Bismarck ich „privítal“ mohutnou protilietadlovou paľbou. Podaril sa im jediný zásah, priamo do stredu nad čiarou ponoru, ktorý však z obrovskej bitevnej lode iba „trochu oškrabal náter“, na zozname posádky ale pribudol prvý mŕtvy námorník. Ako zázrakom nebolo žiadne britské lietadlo zostrelené.

O niekoľko hodín nato sa Bismarck svojim prenasledovateľom stratil. Britské lode totiž z dôvodu ponorkového nebezpečenstva prešli na kľukatý kurz a pritom vždy na chvíľu stratili nepriateľa z radaru. Nemci tento moment využili a opísali so svojou loďou dokonalý kruh, ktorým sa Britom dostali za chrbát a zmenili kurz z južného na juhovýchodný. Za úsvitu bolo Britom jasné, že Bismarck stratili, Nemci však kvôli silnému britskému radarovému odrazu netušili, že sa Britov striasli. Lütjens tak nechal ráno o 07.00 a 09.00 odvysielať dve súhrnné hlásenia na veliteľstvo, Briti ich zachytili, ale v štýle celej tejto strašnej hry na život a na smrť zle určili súradnice protivníka. Niekoľko nasledujúcich hodín sa tak admirál Tovey so svojimi loďami hnal zlým kurzom, ktorý ho vzďaľoval od jeho koristi.

Lütjens ako viceadmirál, apríl 1940 (Foto: Bundesarchiv)V ten deň, 25. mája, mal admirál  Lütjens narodeniny. Dostal srdečné blahoželanie od Raedera i chladné od Hitlera, ktorý nepochybne vycítil, že sa situácia zhoršuje, s vyplávaním Bismarcka od začiatku nebol uzrozumený a súhlas na operáciu dal iba dodatočne. Lütjensov ďakovný prejav k posádke bol natoľko fatalistický, že jej mladší členovia, ktorých bola väčšina, prepadli porazeneckej nálade a morálka upadla. Až do rána 26. mája však Bismarck bez problémov a bez kontaktu s nepriateľom pokračoval stálou rýchlosťou v stanovenom kurze a jeho posádka opravovala škody z predchádzajúcich stretnutí. No o 10.30 sa pár sto metrov od nemeckej bitevnej lode vynoril z mrakov prieskumný lietajúci čln Catalina (nie je bez zaujímavosti, že jeho pilotom bol Američan). Bismarck sa v tej chvíli nachádzal 700 míľ západne od francúzskeho Brestu a príliš ďaleko od Toveyových lodí, ktoré ho nemali šancu dostihnúť. Medzi Bismarckom a spásonosným francúzskym pobrežím bol však ešte Somervillov zväz H.

 

Do posledného náboja

Z pochopiteľných dôvodov nechceli Briti stratiť v boji s Bismarckom aj bitevný krížnik Renown. Úlohu zastaviť alebo aspoň spomaliť nemeckú bitevnú loď tak opäť dostali torpédové bombardéry Swordfish, tentoraz štartujúce z Ark Royal. Ich prvý útok však nešťastným omylom schytal ľahký krížnik Sheffield, ktorý bol Somervillom vyslaný dopredu, ale informácia o tom sa k pilotom dostala neskoro. Krížnik sa obratným manévrovaním väčšine torpéd našťastie vyhol a streľbu na vlastné lietadlá si odpustil, niektoré torpéda navyše vďaka svojim magnetickým rozbuškám vybuchli pri náraze na hladinu.

Poškodený a dopredu sa nakláňajúci Bismarck krátko po bitke v Dánskom prielive (Foto: U.S. NHHCP)Po návrate na lietadlovú loď boli lietadlá prezbrojené iným, spoľahlivejším typom torpéd a ich nešťastné posádky povzbudené do ďalšieho útoku. Ten tentoraz vyšiel na výbornú. Jeden z dvoch zásahov sa pre Bismarck ukázal ako osudný. Výbuch torpéda na korme lode zablokoval obe kormidlá, ktoré sa zasekli na 15° naľavo, zároveň bola poškodená jedna z troch vrtúľ a bitevná loď sa stala neovládateľnou. Začala plávať v kruhoch a vietor s vlnami ju pomaly unášali severozápadným smerom – smerom k Toveyovým lodiam. Čoskoro sa ukázalo, že poškodenia nie je možné opraviť, a tak jediný zásah, ktorého pravdepodobnosť úspechu bola 1 : 100 000, spečatil osud najsilnejšej vojnovej lode na svete. Osudovo sa Bismarcku vypomstilo aj nedočerpanie paliva a nešťastný zásah v bitke v Dánskom prielive. V záujme jeho šetrenia musel plávať ekonomickou rýchlosťou, a tak sa nestihol dostať pod ochranný dáždnik nemeckého letectva. Admirál Lütjens tak mohol o 21.40 poslať iba toto hlásenie: „Loď nemôže manévrovať. Budeme bojovať do posledného náboja. Heil Hitler!“

Admirál John Tovey (vľavo) s premiérom W. Churchillom (v strede) na palube King George V. 11.októbra 1942Poslednú noc robili Bismarcku v rozbúrenom mori spoločnosť štyri britské a jeden poľský torpédoborec pod velením kapitána Viana. Dvadsaťkrát menšie torpédoborce krúžili okolo veľkej bitevnej lode ako toreadori okolo raneného býka, skúšali ju zasiahnuť torpédami a poľský Piorun sa s nemeckým kolosom dokonca pustil do nerovnej delostreleckej prestrelky, žiadny priamy zásah však ani jedna strana nedosiahla (našťastie pre torpédoborce, lebo jedna salva bitevnej lode by ich zmietla z morskej hladiny). Na druhý deň ráno 27. mája konečne dorazili Toveyove lode. Doslova v poslednej chvíli, pretože aj ich stav pohonných hmôt sa blížil ku kritickej hranici a niektoré lode (napr. bitevný krížnik Repulse) už musel Tovey odoslať preč doplniť palivo. Britský admirál tak mal pre posledné dejstvo tejto drámy k dispozícii svoju vlajkovú loď  King George V., starú a pomalú, ale mohutnými 406 mm delami vyzbrojenú bitevnú loď Rodney, Norfolk kontradmirála Wakea-Walkera a ďalší ťažký krížnik Dorsetshire, ktorý, kým sa nepridal k štvanici na Bismarck, plával pôvodne ako zaistenie konvoja zo Sierry Leone do Anglicka.

Rodney páli na Bismarck, 27. mája 1941Krátko pred deviatou hodinou ráno 27. mája sa jedna z najväčších námorných drám v dejinách chýlila ku koncu. Britské lode mali Bismarck konečne na dostrel. Ako prvá spustila o 08.47 paľbu Rodney, o minútu neskôr sa pridal King George V., stále hrozivý Bismarck odpovedal Rodneymu prvýkrát o 08.50, o štyri minúty neskôr sa svojimi 203 mm delami zapojil aj Norfolk a ako posledný o 09.04 Dorsetshire.

Britské lode sa k protivníkovi za neustálej paľby približovali, do kanonády sa zapojili aj ich delá stredných kailbrov, Rodney dokonca na Bismarck vystrelil salvu šiestich torpéd (jediný torpédový útok jednej bitevnej lode na druhú počas celej 2. svetovej vojny), ale minul. Okolo Bismarcka sa penilo more od dopadajúcich britských granátov, spálený strelný prach znemožňoval britským delostrelcom presne mieriť. Nemecká bitevná loď bojovala statočný posledný boj, ale presila bola zdrvujúca. Potápajúci sa Bismarck (Maľba Ch. E. Turner)Posledné nemecké delá utíchli o 09.31, bývalá pýcha nemeckého námorníctva, naklonená na ľavobok, sa teraz bezmocne prevaľovala na vlnách rozbúreného Atlantiku ako čierny a horiaci vrak, ale stále sa nepotápala. Admirál Tovey o 10.16 zastavil paľbu a pre akútny nedostatok pohonných hmôt nariadil návrat na základne. Bismarck bol ako hrozba eliminovaný a Hood pomstený, doraziť ho mala svojimi torpédami Dorsetshire. Krátko po pol jedenástej zasiahli nehybnú nemeckú loď celkom tri torpéda z britského krížnika, pričom dielo skazy dokonali (alebo mu napomohli) aj nálože odpálené vlastnou posádkou vnútri poničenej lode. Bismarck sa cez ľavobok pomaly prevrátil hore dnom a o 10.39 definitívne klesol pod morskú hladinu. Vzal so sebou svojho kapitána, admirála Lütjensa a väčšinu posádky. Britské lode stihli zachrániť iba 110 mužov, kým ich hrozba ponorkového útoku neprinútila opustiť miesto. Ďalších troch zachránila neskôr nemecká ponorka a dvoch nemecká meteorologická loď.

 

Tragédia antických rozmerov

Rámcová mapa operácie RheinübungObrovská operácia, keď na vypátranie a potopenie jedinej nepriateľskej bitevnej lode nasadili Briti celkom osem bitevných lodí a bitevných krížnikov, dve lietadlové lode, jedenásť krížnikov, dvadsaťjeden torpédoborcov a šesť ponoriek, dospela k svojmu trpkému koncu. Hlavnou príčinou konca Bismarcka však bol nakoniec nedostatok pohonných hmôt a do istej miery aj nešťastné Lütjensove velenie. Raederov sen o účinných výpadoch veľkých hladinových lodí sa rozplynul, a Hitler, ktorý ich síce ako amatér obdivoval, ale námornej stratégii veľmi nerozumel, ich ďalšie nasadenie do Atlantiku zakázal a aktivitu svojho neveľkého námorníctva do budúcnosti striktne obmedzil. Briti, ktorí sa snažili potopiť Bismarck v štýle námorných bitiek 19. storočia v delostreleckom súboji, za to draho zaplatili stratou Hooda.  Aj keď sa im to nakoniec horko-ťažko podarilo, nevzali si z tejto operácie dostatočné ponaučenie. O niekoľko mesiacov neskôr im za to Japonci uštedrili tvrdú lekciu, keď ich bombardovacie lietadlá potopili v Juhočínskom mori bitevnú loď Prince of Wales a bitevný krížnik Repulse, ktoré takisto nemali vôbec žiadnu leteckú ochranu.

Prenasledovanie a potopenie bitevnej lode Bismarck malo všetky znaky „antickej“ tragédie. Osud najznámejšej nacistickej vojnovej lode ovplyvnilo množstvo nečakaných zvratov, nešťastných omylov a šťastných náhod na oboch stranách. V priebehu tých niekoľkých májových dní roku 1941 sa prudko striedala nádej so zúfalstvom, strach so statočnosťou i smrť s víťazstvom. Koniec Bismarcka bol predurčený už na začiatku a začiatok predurčil koniec.

 

Roman Mocpajchel

 

 

Roman Mocpajchel študoval archeológiu a históriu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Zaoberá sa vojenskou históriou, zvlášť dejinami námorných vojen.

 

 

 

 

Použitá literatúra:

Hubáček, M.: Moře v plamenech. Praha 1983.

Churchill, W. S.: Druhá světová válka III. Velká aliance. Praha 1993.

Kennedy, L.: Pronásledování bitevní lodi Bismarck. Praha 1987.

Marciniak, A.: Hon na Bismarck 1941. Ponížení a pomsta královského námořnictva. Amercom SA 2012.

Raeder, E.: Můj život. Praha 2014.

Schofield, B. B.: Zánik Bismarcku. Odvážná operace, triumf a tragédie. Praha 2014.

 

Internetové odkazy:

a) http://www.kbismarck.com/

b) http://www.hmshood.com/

c) https://www.youtube.com/watch?v=KecIdlEAKhU

d) https://www.youtube.com/watch?v=GJBzCuDgkFY

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Moskva chystala inváziu do ČSR už v máji 1968

Moskva chystala inváziu do ČSR už v máji 1968

Začiatkom mája 1968 si ešte Česi a Slováci užívali uvoľnenie Pražskej jari a chystali oslavy konca druhej svetovej vojny. V pozadí sa však odohrával nekompromisný politický boj. Moskva chystala ozbrojenú intervenciu... celý článok

Futbalové ihriská vymenili za bojiská

Futbalové ihriská vymenili za bojiská

Vybojoval pre Manchester United prvý ligový titul aj prvé víťazstvo v pohári FA Cup. Strelil vôbec prvý gól na legendárnom štadióne Old Trafford. A predsa nemá ani vlastný hrob. Ako je to možné v Anglicku, ktoré si potrpí na svojich futbalových hrdinov? celý článok

Bojoval Andrej Hlinka za samostatné Slovensko?

Bojoval Andrej Hlinka za samostatné Slovensko?

Po krátkej eufórii zo vzniku Československa, keď sa Slováci stali prvýkrát štátotvorným národom, zavládlo u viacerých sklamanie z vývoja. Jedným z hlavných nespokojencov bol líder Slovenskej ľudovej strany Andrej Hlinka. celý článok

Diskusia (0)

pridať

Zatiaľ žiadne komentáre.

Pridať komentár

Pre pridanie komentáru musíte byť prihlásený. Prihláste sa alebo registrujte sa.