Bratislavské stopy Mateja Korvína

Publikované : 04.01.2017 | Komentárov: 0 | Zobrazení: 3808

V čase keď po neočakávanej smrti Ladislava Pohrobka nastúpil na uhorský trón Matiáš Hunyadi, známejší pod menom Matej Korvín (1443 – 1490), bola už Bratislava jedným z najvýznamnejších ekonomických, politických a spoločenských centier Uhorského kráľovstva.

 

Písal sa rok 1458 a do mladého, len 15-ročného kráľa uhorskí šľachtici vkladali nádeje, ktoré predtým vkladali do jeho otca, vojvodcu Jána Hunyadiho, ktorý sa vyznamenal v bojoch proti Turkom na Balkáne. Matej nakoniec ich očakávania v mnohých ohľadoch prekonal, pretože dokázal nielenže odvrátiť tureckú hrozbu z juhu, ale tiež viesť úspešné vojenské výboje na západe krajiny, v dnešnom Rakúsku a v Českej republike, a zasadil sa za oživenia života v Uhorsku vrátane prvých humanistických závanov z Talianska. Bratislava, v tom čase známa pod latinským menom Posonium, pod maďarským menom Pozsony, pod nemeckým Pressburg, ale aj gréckym Istropolis (pomenovanie, ktoré sa pre ňu používalo práve za čias Mateja Korvína), hrala významnú úlohu predovšetkým v posledných dvoch počinoch.

Odhaduje sa, že v druhej polovici 15. storočia žilo v Bratislave zhruba 4 000 – 5 000 obyvateľov (Frimmová 2009). Pre porovnanie kráľovské sídlo Budín (dnes súčasť Budapešti) malo v tom období podobný počet obyvateľov a v celom Uhorsku mohlo žiť asi 3,5 milióna obyvateľov. Hoci veľké talianske mestá, ako Florencia, Janov, Benátky alebo Miláno, mali vtedy 50 000 až 100 000 obyvateľov, na uhorské pomery bola Bratislava veľkým sídlom, po Bude druhým najľudnatejším v krajine.

Za svojej tridsaťročnej vlády sa tu Matej Korvín zdržiaval často. Bratislava mala totiž vhodnú polohu na vedenie výprav do Rakúska a na Moravu, a navyše vďaka svojmu bohatstvu poskytovala potrebné zdroje na to, aby tu mohla táboriť kráľovská armáda. Na jar roku 1468 tak Korvín vytiahol do vojny s českým kráľom Jurajom Podebradským práve z Bratislavy. V roku 1482 podobne riadil z Bratislavy vojnu o rakúske teritóriá s rímskym cisárom Fridrichom III. Habsburským, ako to ukazuje dochovaná Korvínova korešpondencia. Korvín sa v Bratislave zdržoval tiež v zime roku 1466, predtým než vytiahol proti bratríckym žoldnierom, ktorí plienili Považie, a v roku 1471 v čase smrti Juraja Podebradského, keď dúfal, že ho české stavy zvolia za nového českého kráľa (tento sen sa Korvínovi naplnil až v roku 1478, po dohode s poľským kráľom Vladislavom Jagelovským, s ktorým sa o českú korunu musel deliť).

Pokiaľ sa kráľ zdržoval v meste, bol ubytovaný v paláci s menom Kunigs Haws (Kráľov dom). Nachádzal sa na rohu dnešnej Ventúrskej ulice, kde neskôr stál Wittmannov dom. Tento palác neslúžil iba kráľovi, ale tiež jeho rodine a dvoru, a pred Matejom Korvínom iným uhorským panovníkom. Na začiatku 40. rokov 15. storočia pravdepodobne práve odtiaľto Alžbeta Luxemburská, matka Ladislava Pohrobka, hájila kráľovský nárok na uhorský trón pre svojho maloletého syna. V kráľovskej kúrii pobývala aj Beatrix Aragonská (1457 – 1508), druhá manželka Mateja Korvína (od roku 1476), ktorá sa do Bratislavy zamilovala a opätovne sa sem vracala. Možno ešte viac než jej manžel bola Beatrix v centre nových renesančných nálad v Uhorsku a podporovala kultúru a šírenie renesančných myšlienok. Vieme napríklad, že v roku 1483 založila 13-členný zbor hudobníkov a spevákov, ktorí pôsobili aj v Bratislave.

 

Academia Istropolitana

V Bratislave sa nachádzajú dve ďalšie lokality, ktoré boli úzko späté s Matejom Korvínom a s politickým aj kultúrnym životom Uhorska v druhej polovici 15. storočia. Prvou z nich bola Bratislavská kapitula, ktorá združovala kňazov a ďalších cirkevných predstaviteľov spojených s mestom a predstavovala už od stredoveku intelektuálne srdce mesta. Od prvej polovice 12. storočia sa nachádzala v blízkosti dnešného Dómu sv. Martina (v tom období Kostol sv. Spasiteľa) na dnešnej Kapitulskej ulici. Ako bolo v tej dobe zvykom, kapitulu tvorilo 14-členné kolégium kňazov a cirkevných hodnostárov s nižším svätením, ktorí riadili chod cirkevných inštitúcií a vykonávanie cirkevných úkonov. Na ich čele stál prepošt, ktorý bol dôležitým kráľovským úradníkom a často sa v kráľovom mene podieľal na politických rokovaniach a diplomatických misiách. Za vlády Mateja Korvína sa v Bratislave vystriedali dvaja prepošti, obaja významní svojimi politickými aj intelektuálnymi ambíciami: Juraj Peltel zo Schönbergu (tiež známy ako Juraj Schömberg, v úrade bol v rokoch 1455 – 1486) a Anton zo Šankoviec (1486 – 1500). Hoci po smrti Ladislava Pohrobka Schömberg pôvodne hájil politické záujmy Fridricha III. Habsburského, od roku 1468 bol Korvínovým politickým spojencom. Schömberg sa tiež zásadne podieľal na Korvínovom pláne vybudovať v Uhorsku univerzitu, ktorá mala mať sídlo práve v Bratislave.

Táto univerzita, ktorá v časoch svojej prevádzky niesla meno Universitat Posoniensis (Bratislavská univerzita) a neskôr vstúpila do povedomia pod menom Academia Istropolitana, je treťou významnou lokalitou v Bratislave, ktorá sa spája s Matejom Korvínom. O jej založenie požiadal Matej Korvín spolu s ostrihomským arcibiskupom a významným humanistom Jánom Vitézom a biskupom Jánom Pannoniom, ďalším dôležitým predstaviteľom humanizmu v Uhorsku, pápeža Pavla II. v roku 1465. Hoci bol kancelárom univerzity Vitéz, o jej chod sa de facto staral práve Schömberg, ktorý bol vymenovaný za vicekancelára. Schömbergovi padlo na plecia nielen financovanie a vybavenie novej inštitúcie, ale musel zohnať aj vyučujúcich zvučného mena, ktorí by do Bratislavy dokázali pritiahnuť potrebný počet študentov nielen z Uhorska, ale aj z iných častí Európy (v tomto ohľade bola konkurenciou pre Bratislavu staršia, väčšia a prestížnejšia univerzita v neďalekej Viedni). To sa nakoniec podarilo vďaka Vitézovým politickým kontaktom a v spolupráci s viedenským dekanom Leonardom Huntpichlerom. Od uvedenia do chodu v roku 1467 do roku 1471 tak v Bratislave na univerzite pôsobili viacerí významní európski vedci a učenci, medzi nimi aj slávny matematik a astronóm Johannes Müller von Königsberg (známejší pod menom Regiomontanus) a talianski humanisti Marzio Galeotto a Ján Gatti. Budova univerzity sa nachádzala v dome bratislavského mešťana Gmaitla na dnešnej Ventúrskej ulici, kde v súčasnosti sídli Divadelná fakulta Vysokej školy múzických umení.

 

Univerzita a sprisahanie

Zdá sa, že napriek pôvodným zámerom a finančnej podpore Matej Korvín o Bratislavskú univerzitu postupne stratil záujem, čo sa pre ňu ukázalo ako najväčšia hrozba. Keď v roku 1485 dobyl Viedeň, namiesto Istropolitany sa zameral práve na tamojšiu univerzitu, ktorá bola lepšie finančne zabezpečená a mala zvučnejšie meno (ešte predtým plánoval založiť univerzitu v Budíne, podľa Hlaváčková 2008). Podiel na úpadku Bratislavskej univerzity, ktorý sa začal už pár rokov po jej vzniku, nesú aj politické intrigy v Uhorsku. V roku 1471 Ján Vitéz a Ján Pannonius, dvaja zo zakladateľov univerzity v Bratislave, zosnovali proti Matejovi Korvínovi sprisahanie, ktoré bolo odhalené a jeho aktéri potrestaní. Vitéz stratil svoj politický vplyv a zomrel v domácom väzení v roku 1472. Po týchto udalostiach jeho chránenci pôsobiaci v Bratislave Uhorsko opustili, a tým Bratislavská univerzita zásadne utrpela na ohlase. Hoci sa Schömberg usiloval prilákať nových vyučujúcich, ktorí by pozdvihli úroveň Istropolitany, univerzita v Bratislave v ďalších dvoch desaťročiach svojej neľahkej existencie nikdy nezískala význam, ktorí jej zakladatelia plánovali. Posledná zmienka o univerzite v Bratislave pochádza z roku 1488. Táto inštitúcia neprežila svojho zakladateľa Mateja Korvína, ktorý zomrel po mŕtvici v roku 1490.

Istropolitana mala podľa všetkého všetky štyri fakulty, ktoré patrili k stredovekej univerzite – artistickú (kde sa vyučovala aj astronómia, odbor, ktorým sa Bratislava pravdepodobne najviac preslávila), teologickú, právnickú aj lekársku. Niektoré z kníh, ktoré sa na univerzite používali, medzi nimi aj dva zväzky patriace Jurajovi Schömbergovi, ktorý na univerzite pravdepodobne vyučoval právo, sa zachovali v Kapitulskej knižnici v Bratislave dodnes. Po  zániku univerzity pravdepodobne pripadli bratislavskému zbožnému Bratstvu Božieho tela. Z tohto fondu sa dnes v Kapitulskej knižnici nachádza 96 zväzkov obsahujúcich 77 diel, mnohé z nich univerzitného charakteru. K založeniu univerzity sa viaže aj opis štatútu univerzity v Bologni z roku 1317, ktorý sa do Bratislavy dostal až po roku 1425. Je pravdepodobné, že tento dokument bol použitý pri vytváraní štatútu Bratislavskej univerzity, ktoré vychádzali práve z bolonského modelu.

 

Rozvoj Bratislavy

Celkový ekonomický, politický a kultúrny rozmach Bratislavy za vlády Mateja Korvína dokladajú aj ďalšie lokality a pamiatky. Na priesečníkoch rebier Dómu sv. Martina možno napríklad nájsť Korvínov erb spolu s erbom jeho manželky Beatrix Aragónskej a s letopočtom 1476. Pripomínajú, že gotické trojlodie dómu bolo dokončené práve za Korvínovej vlády (a snáď i za jeho finančnej podpory). Konsekrácie nového dómu, ktorého prestavba začala už v roku 1432, sa Matej Korvín ani Juraj Schömberg, ktorý bol patrónom výstavby, nedožili. Uskutočnila sa až za Schömbergovho nástupcu Antona zo Šankoviec v roku 1497.

Ďalšia sakrálna budova, ktorú možno spojiť s osobou Mateja Korvína, je kláštor klarisiek (nazvaných podľa svojej zakladateľky sv. Kláry z Assisi) na dnešnej Klariskej ulici, aktuálne využívaný ako koncertná sieň a kultúrny priestor. Klarisky žili na tomto mieste v Bratislave od konca 13. storočia. V roku 1469 Korvín navrhol pápežovi, aby klarisky na tomto mieste nahradil rád dominikánov, ktorí by boli poverení vyučovaním na novovzniknutej Bratislavskej univerzite. Pokiaľ by boli klarisky presunuté do Budína, ako to plánoval Korvín, dominikáni by získali potrebný hmotný majetok na základný chod univerzity. K odsunu klarisiek a príchodu dominikánov nakoniec z nejasných príčin nikdy nedošlo, čo v konečnom dôsledku tiež sťažilo prevádzkovanie Bratislavskej univerzity.

Na záver je vhodné zmieniť, že za vlády Mateja Korvína, ktorý bol sám vzdelancom, podporovateľom kultúry a umenia a ktorý v Budíne založil slávnu Bibliothecu Corvinianu, pôsobil v Bratislave prvý doložený kníhtlačiar na území Slovenska. Pod menom Andrej ho uvádza v roku 1477 bratislavská komorná kniha, pretože sa v meste uchádzal o meštianske práva. Tento kníhtlačiar v Bratislave vytlačil aspoň tri tlače vrátane výzvy, ktorou Korvín vypovedal vojnu Fridrichovi III. v roku 1477, a odpustkovej listiny datovanej do roku 1480. Mohlo ísť o kníhtlačiara Andreja Hessa pôsobiaceho v Budíne v rokoch 1473 - 1474. V takom prípade ho do Bratislavy prilákala pravdepodobne univerzita vo viere, že sa uživí z predaja tlačí študentom a vyučujúcim. V dôsledku ťažkostí, s ktorými zápasila univerzita, však jeho plány nevyšli. Po roku 1480 sa stopy po tlačiarenskej dielni v Bratislave strácajú.

V priebehu svojej dlhej vlády mal Matej Korvín vrúcny vzťah k Bratislave i k jej obyvateľom. Bratislavskému senátu adresoval mnohé zo svojich listov, často tiež žiadal Bratislavu o hmotnú aj peňažnú pomoc a odmeňoval mesto za jeho vernosť a podporu. Bratislavčania sa v tomto ohľade vyznamenali už v roku 1459, krátko po Korvínovom nástupe na trón, keď ich Korvínov politický protivník Fridrich III. vyzval, aby ho podporili v boji o uhorskú korunu. Bratislavčania zostali verní Korvínovi, ktorý sa im za ich lojalitu odvďačil oslobodením od obchodných poplatkov v celom Uhorskom kráľovstve. Harmonický vzťah medzi bratislavskými mešťanmi a kanonikmi a kráľom pretrval počas celej Korvínovej vlády a po jeho smrti sa naň mohla spoľahnúť aj kráľovská vdova Beatrix. Išlo o obojstranne výhodný vzťah, ako to dokladá ekonomická prosperita, politická stabilita a naplnené intelektuálne ambície mesta v časoch Mateja Korvína.

 

Článok vznikol v spolupráci s Corwin Capital.

 

Mgr. Evina Steinová, PhD., vyštudovala latinský jazyk na Masarykovej univerzite v Brne a medievistiku na Utrecht University v Holandsku. Na Kráľovskej holandskej akadémie vied (Koninklijke Nederlandse Akademie van Wetenschappen) dokončila doktorát o vedeckých komunitách v ranom stredoveku. Okrem HistoryWeb-u prispieva do viacerých blogov venujúcich sa histórii.

 

Použitá a citovaná literatúra

Frimmová, E: Kultúrno-duchovné a politické prostredie Bratislavy v dobe Mateja Korvína. Historický časopis 57, 2009, 43 – 66.

Hlavačková, M.: Kapitula pri Dóme sv. Martina – intelektuálne centrum Bratislavy v 15. storočí. Bratislava 2008.

Homoľa, T.: Vojenské ťaženie Mateja Korvína do českých krajín v rokoch 1468-1469. In: Z. Tokárova/M. Pekár (eds.): Človek, spoločnosť, doba. Stretnutie mladých historikov III. Košice 2014, 60 – 67.

Jankovič, V.: Bratislavská univerzita – Universitas Istropolitana v kultúrnych dejinách Slovákov. Literárno-múzejný letopis 23, 1990, 95 – 119.

Szabó, Cs.: The Donkey Astronomer and the Astronomer Donkey: Humanism and Astronomy in the Time of Mathias Corvinus. Cluj-Napoca 2008.

Wilhelm, F. I.: Das Gutachten eines Wiener Dominikaners für die Universität Preßburg aus dem Jahre 1467. Zeitschrift für Ostforschung 16, 1967, 418 – 439.

 

Obrazová príloha: M. Aleš, Galéria mesta Bratislavy C 9882,  wikipedia.org

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Moslimskí Lipkovia bojovali za kresťanov

Moslimskí Lipkovia bojovali za kresťanov

Na pohraničí dnešného Poľska, Litvy a Bieloruska sídli síce nepočetná, ale kultúrne výrazne vyhranená menšina Tatárov, zvaných Lipkovia. Príslušníci tohto etnika sa hlásia k sunnitskému islamu, čo je v danej geografickej polohe absolútne nezvyčajné, no pre miestnych úplne normálne. celý článok

Ako si starí Bulhari hľadali novú vlasť?

Ako si starí Bulhari hľadali novú vlasť?

Vieme, že už od počiatkov písaných dejín si viaceré skupiny kmeňov uvedomovali spoločnú, resp. príbuznú identitu. Svedčí o tom fakt, že hovorili vzájomne zrozumiteľnými dialektmi, vychádzajúcimi zo spoločného protojazyka, a zdieľali rovnakú či podobnú mytológiu. Platí to aj pre etnogenézu Bulharov. celý článok

Púť normanského žoldniera

Púť normanského žoldniera

V priebehu 11. storočia boli normanskí žoldnieri jednými z najvyhľadávanejších a najoceňovanejších bojovníkov v Európe. Niektorí sa časom stali tak známymi, že sa ich mená a činy zachovali opísané v dobových prameňoch. celý článok

Bitka pri Rozhanovciach

Bitka pri Rozhanovciach

Dnes, 15. júna, ubehlo 705 rokov od vojenského víťazstva uhorského kráľa Karola I. nad odbojným šľachtickým rodom Omodejovcov, podporovaným Matúšom Čákom, pri dedine Rozhanovce ležiacej neďaleko Košíc. celý článok

Diskusia (0)

pridať

Zatiaľ žiadne komentáre.

Pridať komentár

Pre pridanie komentáru musíte byť prihlásený. Prihláste sa alebo registrujte sa.